Slávny fínsky autor stihol napísať skutočne obdivuhodné množstvo extra kvalitných diel čerpajúcich z rôznych historických epoch, pričom však treba určite spomenúť, že jeho žánrový rádius bol prakticky nekonečný.

Hviezdu celosvetového formátu však z Waltariho urobila práve historická beletria, predovšetkým teda kultový opus magnum Egypťan Sinuhe, ktorého nové nádherné vydanie koncom minulého roka pripravilo stále výraznejšie sa presadzujúce slovenské vydavateľstvo Premedia.

Príbeh je situovaný do veľmi atraktívneho prostredia starého Egypta. Zachytáva pomerne presne vyhranený časový úsek, ohraničený rokmi 1390 p.n.l. až 1335 p.n.l. Pätnásť kníh zo života lekára Sinuheta prináša svedectvo o pohnutých udalostiach nie len v starom Egypte, ale i v celom vtedy známom svete.

Sinuhe, čo znamená „Ten, ktorý je osamelý“, píše o sebe a pre seba. Vyznáva sa z tragického života, keď ako neznámy najdúch priplával v trstinovom člne k domu dobrého a múdreho lekára v tébskej štvrti chudobných, aby v starobe skončil vo vyhnanstve ako nepriateľ štátu. Z radu vybočujúci, okolie prevyšujúci, nadpriemerne vzdelaný a nadmieru empatický Sinuhe funguje ako všadeprítomná sonda, ktorou Waltari hĺbkovo analyzuje život všetkých spoločenských vrstiev a približuje dávne politické deje.

Osamelý hlavný hrdina hľadá svoje miesto pod slnkom, svoju tvár a identitu. Z presvedčenia stojí na strane čistej, úprimnej pravdy, ale oproti zvyšku sveta ťahá vždy len za kratší koniec. Takže je to práve on, ktorý sa, často krát nedobrovoľne, stáva spoluvinníkom rôznych politických intríg vedúcim k nedoziernym tragédiám. Waltari prostredníctvom Sinuheta nazrie skutočne všade. Všetko je preňho podstatné a dôležité. S noblesou vykresľuje obydlia bedárov, honosné chrámy zasvätené všemožným božstvám, paláce skrz naskrz prelezené odpornými intrigami, zášťou a jedom i bitevné polia, kde v absurdných bojoch za „vyššie ciele“ miznú z povrchu zemského rovno celé národy.

Najprínosnejší je práve autorov ťažko napodobiteľný psychologický vnor do útrob dávno zaniknutého sveta, ktorý však má k súčasnosti bližšie, než by ktokoľvek čakal. Postupne, akoby po vrstevniciach, buduje nelichotivý obraz večne nepoučiteľného ľudstva odsúdeného k tomu, aby donekonečna robilo jedny a tie isté chyby. Do stredu svojho záujmu kladie tragický údel jednotlivca zomieľaného mašinériou absurdných ideológií neprinášajúcich žiadne svetlo na konci tunela, len skazu, zmar a rozvrátené existencie, po ktorých síce prichádzajú jasné dni, a to len na to, aby sa všetko zlé nanovo zopakovalo.

Waltari vo svojej najslávnejšej próze vystupuje ako sebavedomý, špičkovo disponovaný autor, ktorý presne vie, čo chce povedať a ako to povedať. Stavia na silných podmanivých príbehoch, čitateľa okamžite vrhajúcich do dejového toku. Pozoruhodne vyrovnané rozprávanie zapĺňajú plnokrvné, do hĺbky prepracované postavy, podliehajúce rôznym vnútorným premenám, avšak napriek tomu verné svojej pravej podstate. Waltariho krásny rukopis reprezentujú perfektne vypracované vetné konštrukcie, presne zaostrené na to najpodstatnejšie – obsah. Mnohorozmerná myšlienková hĺbka je pretavená do formy, ktorú je radosť čítať a „do hlavy“ lezie doslova sama od seba. Príbeh je zaliaty obsiahlymi, ale organicky a nenásilne pôsobiacimi opisnými pasážami, správne vytvárajúcimi pravú staroegyptskú atmosféru, takže čitateľ sa razom ocitá medzi večnými pyramídami a so zatajeným dychom sleduje, čo sa okolo neho deje.

Je v tom ohromné množstvo nepreberných emócií. Je v tom kopec meditácie nad povahou dobra a zla. Je v tom veľa čistého fatalizmu, absurdity, pocitov márnosti a zmaru i veľká porcia veľmi svojrázneho, typicky „waltariovsky“ boľavého humoru. Je v tom ohromný humanistický apel a túžba po ľudskej spolupatričnosti. Je to najslávnejší historický román, ktorého nadčasová krása oslní v puberte, v dospelosti i v starobe. Je to Mika Waltari non plus ultra!

Mika Waltari: Egypťan Sinuhe

Vydal: Premedia 2016

Preklad: Gabriela Vigašová

528 strán

Zobraziť diskusiu (0)