Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Egypťan Sinuhe

Historický román je svojím spôsobom veľmi výlučná literárna forma. Pokiaľ má byť spracovaný naozaj poctivo, kladie na tvorcu nemalé nároky. V prvom rade si vyžaduje presnú znalosť popisovaného historického obdobia, bez ktorej docieliť autenticitu je, pochopiteľne, nemožné. Nemôže chýbať chytľavý príbeh, či rovno viacero spletitých príbehov, zaľudnený čo najpestrejšou zmesou charakterových typov, plasticky interpretujúcich historickú každodennosť i veľké zlomové historické udalosti. Všetko z tohto, a ešte podstatne viac, vo svojej tvorbe ponúka zrejme absolútny imperátor na poli historického románu – Mika Waltari.

Slávny fínsky autor stihol napísať skutočne obdivuhodné množstvo extra kvalitných diel čerpajúcich z rôznych historických epoch, pričom však treba určite spomenúť, že jeho žánrový rádius bol prakticky nekonečný.

Hviezdu celosvetového formátu však z Waltariho urobila práve historická beletria, predovšetkým teda kultový opus magnum Egypťan Sinuhe, ktorého nové nádherné vydanie koncom minulého roka pripravilo stále výraznejšie sa presadzujúce slovenské vydavateľstvo Premedia.

Príbeh je situovaný do veľmi atraktívneho prostredia starého Egypta. Zachytáva pomerne presne vyhranený časový úsek, ohraničený rokmi 1390 p.n.l. až 1335 p.n.l. Pätnásť kníh zo života lekára Sinuheta prináša svedectvo o pohnutých udalostiach nie len v starom Egypte, ale i v celom vtedy známom svete.

Sinuhe, čo znamená „Ten, ktorý je osamelý“, píše o sebe a pre seba. Vyznáva sa z tragického života, keď ako neznámy najdúch priplával v trstinovom člne k domu dobrého a múdreho lekára v tébskej štvrti chudobných, aby v starobe skončil vo vyhnanstve ako nepriateľ štátu. Z radu vybočujúci, okolie prevyšujúci, nadpriemerne vzdelaný a nadmieru empatický Sinuhe funguje ako všadeprítomná sonda, ktorou Waltari hĺbkovo analyzuje život všetkých spoločenských vrstiev a približuje dávne politické deje.

Osamelý hlavný hrdina hľadá svoje miesto pod slnkom, svoju tvár a identitu. Z presvedčenia stojí na strane čistej, úprimnej pravdy, ale oproti zvyšku sveta ťahá vždy len za kratší koniec. Takže je to práve on, ktorý sa, často krát nedobrovoľne, stáva spoluvinníkom rôznych politických intríg vedúcim k nedoziernym tragédiám. Waltari prostredníctvom Sinuheta nazrie skutočne všade. Všetko je preňho podstatné a dôležité. S noblesou vykresľuje obydlia bedárov, honosné chrámy zasvätené všemožným božstvám, paláce skrz naskrz prelezené odpornými intrigami, zášťou a jedom i bitevné polia, kde v absurdných bojoch za „vyššie ciele“ miznú z povrchu zemského rovno celé národy.

Najprínosnejší je práve autorov ťažko napodobiteľný psychologický vnor do útrob dávno zaniknutého sveta, ktorý však má k súčasnosti bližšie, než by ktokoľvek čakal. Postupne, akoby po vrstevniciach, buduje nelichotivý obraz večne nepoučiteľného ľudstva odsúdeného k tomu, aby donekonečna robilo jedny a tie isté chyby. Do stredu svojho záujmu kladie tragický údel jednotlivca zomieľaného mašinériou absurdných ideológií neprinášajúcich žiadne svetlo na konci tunela, len skazu, zmar a rozvrátené existencie, po ktorých síce prichádzajú jasné dni, a to len na to, aby sa všetko zlé nanovo zopakovalo.

Waltari vo svojej najslávnejšej próze vystupuje ako sebavedomý, špičkovo disponovaný autor, ktorý presne vie, čo chce povedať a ako to povedať. Stavia na silných podmanivých príbehoch, čitateľa okamžite vrhajúcich do dejového toku. Pozoruhodne vyrovnané rozprávanie zapĺňajú plnokrvné, do hĺbky prepracované postavy, podliehajúce rôznym vnútorným premenám, avšak napriek tomu verné svojej pravej podstate. Waltariho krásny rukopis reprezentujú perfektne vypracované vetné konštrukcie, presne zaostrené na to najpodstatnejšie – obsah. Mnohorozmerná myšlienková hĺbka je pretavená do formy, ktorú je radosť čítať a „do hlavy“ lezie doslova sama od seba. Príbeh je zaliaty obsiahlymi, ale organicky a nenásilne pôsobiacimi opisnými pasážami, správne vytvárajúcimi pravú staroegyptskú atmosféru, takže čitateľ sa razom ocitá medzi večnými pyramídami a so zatajeným dychom sleduje, čo sa okolo neho deje.

Je v tom ohromné množstvo nepreberných emócií. Je v tom kopec meditácie nad povahou dobra a zla. Je v tom veľa čistého fatalizmu, absurdity, pocitov márnosti a zmaru i veľká porcia veľmi svojrázneho, typicky „waltariovsky“ boľavého humoru. Je v tom ohromný humanistický apel a túžba po ľudskej spolupatričnosti. Je to najslávnejší historický román, ktorého nadčasová krása oslní v puberte, v dospelosti i v starobe. Je to Mika Waltari non plus ultra!

Mika Waltari: Egypťan Sinuhe

Vydal: Premedia 2016

Preklad: Gabriela Vigašová

528 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Egyptan Sinuhe

Egyptan Sinuhe

Mika Waltari

Pätnásť kníh Egypťana Sinuheta uvádza čitateľa do čias starého Egypta v rokoch 1390 až 1335 pred naším letopočtom. Múdry a vzdelaný lekár v štvrti chudobných prijal malého opusteného chlapca, dal mu meno Sinuhe, zasvätil ho do tajomstiev liečenia a okrem všetkej starostlivosti ho zahrnul aj láskou.

Kúpiť za 15,26 €

Podobný obsah

Davide Enia: Jako v nebi, tak i na zemi

Recenzie

Davide Enia: Jako v nebi, tak i na zemi

Úder, nádych, výdych, úder, úder, úder, pauza, druhé kolo, tretie, štvrté, dýchaj, bojuj, ži, plač, snívaj, smej sa, prehraj, vyhraj, ale ruky vždy hore, „vysoké krytie a kurevsky rýchle nohy“ – tak by som obrazne jednou vetou opísala román Davida Eniu Jako v nebi, tak i na zemi, ktorý si ma podmanil viac, ako som si po prečítaní anotácie dokázala predstaviť.

Rónan Hession: Riešenie problémov nie je zaručený recept na šťastie

Správy

Rónan Hession: Riešenie problémov nie je zaručený recept na šťastie

Prozaik, hudobník, štátny úradník, manžel a otec. Írsky spisovateľ Rónan Hession chystá svoju tretiu knihu, v ktorej, ako hovorí, našiel svoj doteraz najsilnejší „flow“. Okrem toho si však chystá aj itinerár na výlet na Slovensko – v októbri bude hosťom na Medzinárodnom literárnom festivale Novotvar. V rozhovore prezrádza, kde hľadal inšpiráciu pre tému svojej knihy Panenka, ako rozdeľuje čas medzi písanie, rodinu a umeleckú tvorbu, čo číta a aký spisovateľský prístup k záverom kníh je mu najbližší.

Ukážka z knihy Panenka

Ukážka z knihy Panenka

Rónán Hession

Keď Antonín Panenka vo finále majstrovstiev Európy roku 1976 strelil víťaznú penaltu, Československo bolo na nohách. Rovnako ako mesto, kde sa odohráva román súčasného írskeho spisovateľa Rónána Hessiona, keď mladý futbalista fintu zopakoval, ale neúspešne. Ubehlo tridsať rokov a Joseph, ktorému prischla výsmešná prezývka Panenka, má exmanželku, dcéru, zaťa, vnuka, kamarátov z krčmy a pochmúrnu minulosť, s ktorou sa musí vyrovnať, kým nebude neskoro.