Čo je to za slovo — bezčasie?
Na prekvapenia od Olgy Tokarczuk som si už zvykol. Dodnes si živo pamätám na svoj prvý zážitok s vrstevnatým, kronikárskym príbehom Denný dom, nočný dom. Čítal som ho v češtine, prekrýval netanečnými filmami Carlosa Sauru a zažíval skutočný pocit bezčasia. A mám sa! Rovno na hruškách. Čo je to za pocit, toto bezčasie? Idem si skúsiť odpovedať a možno bude vedľajším produktom zamyslenia aj časť esencie, s akou pracuje poľská nobelistka. Ako ideálny model poslúži jej najnovší román Empúzion.

Je predajný jedinou vetou — feministka píše o mizogýnii z mužskej perspektívy. To bola ona. Nejde o žiadny konflikt, kde sa majú strany navzájom iritovať. Ide o prevtelenie, skutočné literárne splynutie s nepriateľským nastavením, čosi ako keď sa vcítite do detektívneho románu s beštiálnym vrahom a rozumiete mu, no (v zdravej komunikácii so zdravou mysľou) nechcete byť ako on. Pritom sa mu dívate na ruky a máte obrovskú výhodu — nazriete do jeho sadistických myšlienok. V Empúzione nejdeme až tak ďaleko, skôr sa dívame zhora, počúvame spoločenské rozhovory a vieme sa dovtípiť, čo je hlboko zakorenené v tých zadebnených hlavách predstierajúcich múdrosť.

Bezčasie tu vytvára bezprostredná irónia vo flexibilnom a v sofistikovanom šate. Skutočne niet pochýb o tom, že v obsesívnych detailoch je ťažká prímes sarkazmu. Vieme o spôsobe pohybu, o odtieni šatky, o tom, čo ktorý muž obľubuje, ako sa vníma — zahorí trpkými citmi sebalásky a my hravo porozumieme tejto rozprávačskej konštelácii. Navyše, nevedomky máme stále kdesi vedľa seba tú vetu o feministke a mizogýnii. Veď aj to je samo osebe skoro ako vtip. Stretne sa Olga Tokarczuk s mŕtvymi mizogýnmi v knižnici a napíše o nich knihu, ktorá bude baviť aj feministky.

Pokus
Aby sme mali ženu v živej pamäti ako mŕtvolu pred audienciou na anatomickom seminári vo vývoji, môžeme si ako čitatelia dopriať mysterióznu smrť jednej slušnej a úslužnej ženy, ktorá nevyvolá explicitnejšie reakcie, no ostáva v mysliach všetkých ako nevinné zrazené zviera. Spájame si po kúskoch dieliky z jej osudu a v istom momente sa cielene vytratí pocit, že by tragédia nemala ostať bez povšimnutia. Náhod je totiž priveľa a táto skutočnosť už z povahy veci musí byť podozrivá.

Nikto však nie je priveľmi detektívny typ. Ak ste vizuálni, prezradím, koho som uvidel pri opise hlavnej postavy. Mieczysław Wojnicz sa mi spojil do figúry mladšej verzie herca Klausa Maria Brandauera. Ak ho máte pred sebou a obsadíte si ho do fiktívneho filmu vytváraného paralelne s čítaním, pochopíte, že je zraniteľný až-až. Ani sympatický nemusí byť. Mieczysław Wojnicz je predovšetkým sprievodcom. Študentom z Ľvova. Prišiel liečiť svoju chorobu do bezpečného a útulného prostredia. Veď napokon, aj Brandauer stvárňoval výborne najmä rôznych kolaborantov. V románe Empúzion kolaboruje krehká, zraniteľná postava so zdanlivo stabilným prostredím. Vytesňuje však ženy a počuť, že na úpadku je viacero historicky prenosných spoločenských hodnôt. Zmeny sa projektujú do kultúry a intelektuálne prostredie ich prijíma ako progres alebo kritizuje ako úpadok.

Tokarczuk nevyzýva na revolúciu á la 451 stupňov Fahrenheita, dokonca si myslím, že s mnohými autormi 20. storočia je spojená neviditeľnou pupočnou šnúrou. Čítanie Empúzionu je trochu detektívna hra, a tak sa môžete po prečítaní dostať až k referenciám, z ktorých Olga Tokarczuk čerpala. Možno myšlienky literátov identifikujete bez navigácie. Podráždia, asi vám aj naštrbia literárne vzťahy. Oddeliť literárne diela od životov autorov? Kontroverzná otázka.

V každom prípade, od začiatku je jasné, že sa v tomto naškrobenom svete radikálnym spôsobom prehliadala mentálna perspektíva ženstva. Pritom nezriedka sa ústredné témy rozhovorov týkali práve žien. Pod ich „nedostatočnosťou“ a intelektuálnou „nedokonalosťou“ sa skrýva karnevalová maska strachu. Muži v kúpeľoch, kde sa dej knihy odohráva, koexistujú v dokonalej, takmer až sterilnej izolácii. V ich pohŕdaní je možno ostych, v ich moralizovaní neúspech. Môžeme si domyslieť. Samý likér, kompliment, veľkolepé motívy rozhovorov, elegantná móda, ale tiež nuda posilňovaná záhadami. My ako čitatelia môžeme byť takto na diaľku, na dotyk stranami v spoločnosti, ktorej nechceme byť súčasťou, no chceme jej rozumieť.

Olga Tokarczuk: Empúzion

Preklad: Karol Chmel

Premedia, 2023

Zobraziť diskusiu (0)