Čo je to vlastne MAČ, kde sa vzal?

MAČ, teda Mesiac autorského čítania, je najväčší stredoeurópsky literárny festival, ktorý putuje z mesta do mesta. Tento rok sa koná v Ostrave, Brne, Bratislave, Trenčíne, Prešove a Ľvove. Mestá sa každý rok menia podľa kapacít organizátorov. Vymysleli ho v českom vydavateľstve Větrné mlýny v Brne v roku 2000, toto je teda už 26. ročník. Ľudia z VM sú nám blízki a spolupracujeme s nimi na viacerých projektoch, MAČ je asi najväčší.

Pripravujeme ho vždy s veľmi veľkým predstihom a dlho rozmýšľame nad konceptom. MAČ má vždy dve programové línie: domácu a zahraničnú. Minulé ročníky sa sústredili na krajiny – v roku 2024 to bol napríklad Taiwan, rok predtým Nórsko, ešte rok dozadu Island.

Tento rok je však špecifický, pretože sme sa po prvý raz rozhodli nezamerať na krajinu, ale na tému. A témou tohtoročného MAČ je Exil. Práve vďaka tejto téme sa nám podarilo vyskladať fantastickú dramaturgiu a minimálne za Bratislavu môžem potvrdiť, že nás čaká naozaj veľmi silný program.

Povedz viac o koncepte a téme tohto ročníka.

Téma exilu nám nahrala v tom, že sme mohli dať dohromady silný line-up mien, ktoré by sa na Slovensku len tak neocitli. Veľmi pateticky povedané – sú to ľudia, ktorí celou svojou tvorbou oslavujú slobodu.

Často boli väznení, perzekvovaní, prenasledovaní štátmi, náboženskými fundamentalistami či spoločnosťou. Sú to ľudia, ktorí sa prv, než sa usadili tam, kde žijú teraz, často presúvali z krajiny do krajiny a vo svojich dielach sa venujú buď svojej domovskej krajine a rozoberajú, čo sa tam deje, alebo riešia svoj život v exile.

MAČ 2024 bol zameraný na Taiwan. Foto z podujatia v Zichyho paláci.

Prečo je to tento rok inak? Prečo nie krajina, ale téma?

Keď sme boli minulý rok uprostred príprav na taiwanský ročník, viedli sme s hlavnými organizátormi (Větrné mlýny) dlhé debaty o tom, akú krajinu si zvoliť nabudúce. Premýšľali sme aj nad takými krajinami ako Grónsko, ale zistili sme, že v Grónsku nežije 31 spisovateľov, ktorých nevyhnutne potrebujeme na 31 júlových večerov.

Premýšľali sme aj nad rôznymi inými krajinami a nakoniec sme sa dostali k tomu, že čo keby to nebola krajina, ale téma a čo keby sme skúsili reflektovať takú tému, ktorá momentálne rezonuje v našom regionálnom kontexte.

A vybrali ste exil.

Áno. Myslím, že exil je fantastická téma. Okrem štandardného významu, ktorý je v našom kontexte už niekoľko rokov znova pomere živý, môžeme hovoriť aj o vnútornom exile, v ktorom ide o utiahnutie sa do samého seba. O tejto téme sa podľa mňa stále málo hovorí, aj keď sa dokázateľne deje. Vnímame to aj v domácej kultúre – na podujatia chodí stále menej a menej ľudí. Strácame ochotu vychádzať z bezpečia svojho priestoru a rozprávať sa s ostatnými.

Možno je to tak, pretože sa bojíme, k akým témam sa dostaneme, s kým sa zasa pohádame a s kým sa možno nadobro prestaneme kamarátiť, lebo sa s ním nezhodneme v nejakej polarizujúcej otázke.

V Česku má téma exilu stále najmä pôvodnú konotáciu, ale uvidíme, aj u nich hrozia politicko-spoločenské zmeny. V Ukrajine, kam sa MAČ na 5 dní presťahuje, je to obrovská téma na celom spektre – od vnútorného exilu až po ten reálny, v ktorom teraz žije obrovské množstvo ľudí, ktorí boli nútení fyzicky zo svojho domova odísť a nevedia, či sa niekedy vrátia.

Reálny exil je rovnako aktuálna a silná téma. Často ho vnímame veľmi romanticky – ten či tá ušli, už je dobre, sú v bezpečí, majú sa skvele. Táto predstava však vôbec nereflektuje to, s čím všetkým sa odídenci musia vyrovnávať. Od nekonečnej byrokracie, až po psychické problémy. Riešia traumu z toho, čo sa deje doma, čo sa stalo im, ich blízkym. Často sú veľmi osamelí. Sú v konflikte so sebou, s príbuznými, priateľmi, so starým aj s novým domovom. Sú navždy utečencami. Práve to sa častokrát odráža v exilovej literatúre.

A toto všetko rámcuje snaha dosiahnuť slobodu, mať sa napriek všetkému lepšie, často ísť hlavou proti múru.

Plánujete sa vrátiť ku konceptu krajín alebo bude budúcoročný MAČ opäť tematický?

Zatiaľ to vyzerá tak, že sa vrátime k pôvodnému konceptu krajín, ale predpokladám, že to ešte bude predmetom vášnivých diskusií.

MAČ 2024 v Rómerovom dome.

Keby sa ťa niekto spýtal, prečo má isť na MAČ, čo by si mu povedala?

MAČ je jedinečná príležitosť pre čitateľa a čitateľku spoznať v rámci jedného mesiaca veľmi veľa významných autorov a autoriek, ktoré by inak do našich končín nezavítali.

V rámci MAČ sa nám darí ich sem pritiahnuť vďaka tomu, že ako skupina viacerých organizátorov máme väčší výtlak a viac zdrojov. Vďaka tomu, že sme schopní spojiť vedomosti, logistiku, kapacity a financie, vieme usporiadať takúto naozaj veľkú vec.

Nejde totiž len o zahraničné autorstvo, snažíme sa aj o silnú domácu líniu, tú si každé zapojené mesto skladá samo. Niektoré autorky a autori idú do viacerých miest, iní nie, je to rôzne. Rovnako to platí aj pre krajiny. Takže okrem zahraničného turné je to aj perfektný maratón domácej tvorby. Vyberáme diela, ktoré rezonujú a ešte nie sú okukané.

Zároveň sa snažíme, aby večery, počas ktorých dvojica zahraničný a domáci autor alebo autorka vystúpia mali koncept, aby ich niečo spájalo.

Ako to teda na MAČ večeroch vyzerá?

Budem hovoriť za Bratislavu. Večery začínajú vždy o siedmej a končia okolo deviatej v Rómerovom dome. Prvý je vždy zahraničný blok, nasleduje domáci. Nejde len o diskusie, ale o autorské čítanie, to znamená, že 20 až 30 minút číta autor/ka ukážku zo svojho diela vo svojom jazyku a za ním na obrazovke beží simultánne preklad do slovenčiny alebo češtiny. Potom nasleduje zhruba polhodinová debata.

To, že zahraniční autori a autorky čítajú vo svojom jazyku, je úžasné. Kde inde si môžeš vypočuť poéziu v bengálčine? Tento rok príde autor z Bangladéša a ja si vôbec neviem predstaviť, ako táto reč znie, a som na to veľmi zvedavá.

Preklady diel riešime spoločne s ostatnými organizátormi. To je ďalší unikát – množstvo prvých prekladov diel vzniká vďaka MAČ-u. Sú akousi ochutnávkou a často slúžia aj ako prvý impulz na objavenie autora pre náš trh, takže sa diela nakoniec chopí nejaké vydavateľstvo a rozhodne sa ho vydať celé.

Ako hovoríte v Artfore, je to esencia dobrodružstva myslenia.

Ahmedur Tutul Chowdhury

Čítanie v exotických jazykoch s prekladom na obrazovke asi aj šetrí čas.

Presne. Navyše vnímaš text a zároveň zvuk jazyka, v ktorom dielo vzniklo. Je to veľký zážitok. A zároveň je to zaujímavé pre prekladateľov, ktorí majú možnosť vnímať, z akého jazyka dielo vychádza. Vždy v priebehu MAČ sa napríklad rieši odveká translatologická otázka, či je vôbec možné prekladať poéziu. Napríklad pri už spomínanom bangladéšskom autorovi Ahmedurovi Tutul Chowdhurym sa musíme spoľahnúť na anglické preklady jeho kníh, lebo, čuduj sa svete, na slovensku nemáme prekladateľa z bengálčiny. Na preklade jeho básní z angličtiny momentálne pracuje básnik Michal Tallo. Diskusie po čítaní sa tlmočia konzekutívne.

Vypočuť si naživo bengálčinu je dosť dobrá motivácia prísť na tohtoročný MAČ.

Okrem toho, že bude čítať v bengálčine, je Ahmedur Tutul Chowdury aj človek s mimoriadne zaujímavým osudom. Narodil sa v Bangladéši, v roku 1990 začal vydávať časopis Slobodný hlas, potom založil rovnomenné vydavateľstvo. V roku 2015 naňho náboženský extrémisti pre jeho liberálnu publikačnú činnosť zaútočili mačetou, rozhodol sa preto ujsť. Pomohla mu organizácia ICORN (International Cities of Refuge Network), ktorá ponúka bezpečné rezidencie pre prenasledovaných umelcov a umelkyne. Ahmedur Tutul Chowdury momentálne žije a tvorí v Nórsku.

Len na okraj – aj Bratislava je už niekoľko rokov súčasťou siete ICORN, vďaka tomu sme tu mali na rezidencii iránskeho perzekvovaného spisovateľa Farhada Babaeia.

ICORN je partnerom Mesiaca autorského čítania, rovnako ako aj berlínsky PEN Club. Práve vďaka partnerstvu s takýmito organizáciami máme šancu dostať sem týchto vzácnych hostí. A nebudem preháňať, keď poviem, že tieto organizácie majú často leví podiel na tom, že prenasledovaní autori a autorky ešte žijú a tvoria. V najťažších chvíľach im dokážu poskytnúť zázemie, oporu, čas na zorientovanie a v konečnom dôsledku aj podporu a mediálny výtlak.

MAČ bude tento rok okrem iného aj v Ľvove. Ako to organizujete tam?

Áno, v Ľvove bude MAČ 5 dní. Koná sa tam vďaka nášmu partnerstvu s ukrajinskou organizáciou Dialog a koordinátorom aktivít je Grigory Semenchuk.

Skús ešte vypichnúť nejakých zaujímavých hostí v Bratislave. Na koho sa určite treba prísť pozrieť?

Mám veľa favoritov a favoritiek. Jednou z nich je napríklad barmská autorka Thida Ma. Téma tohtoročného MAČ-u je Exil, ale myslím, že v domácom prostredí by sme pokojne mohli pracovať aj s pojmom disident. Thida Ma je napríklad typická disidentka. Pôvodným povolaním chirurgička a zároveň spisovateľka a bojovníčka za ľudské práva bola v Barme odsúdená na dvadsať rokov väzenia za ohrozovanie verejného mieru, styk s ilegálnymi organizáciami a šírenie nezákonnej literatúry. Po piatich rokoch ju z väzenia prepustili pre zhoršujúci sa zdravotný stav a medzinárodný tlak. Ušla do USA a tam dodnes tvorí.

Ďalšou zaujímavou hosťkou je napríklad iránska poetka Fatemeh Ekhtesari, ktorá vo svojich básňach rieši témy sexuality, náboženstva, genderu a boja za práva žien. Bola šéfredaktorkou niekoľkých literárnych časopisov, vyšlo jej niekoľko básnických zbierok. Keď zistila, že jej knihy prešli cenzúrou, ručne do nich dopisovala vynechané slová. Jej knihy zakázali, z Iránu odišla a cez ICORN sa dostala do Nórska.

Teším sa na Hannu Jankutu a Uladzimira Ňakljajeva z Bieloruska, pri tejto krajine je zaujímavý aj jazykový kontext. Bielorusko, podobne ako Ukrajina, prechádza jazykovou obrodou. Bieloruština je roky vytláčaná ruštinou a dlhhodobo si opäť hľadá cestičky do života, napríklad aj cez literatúru. Ňakljajev okrem iného v minulosti kandidoval na post prezidenta a písal v ruštine, po návrate z Ruska ale začal písať výhradne v bieloruštine, on je výborným príkladom rezistencie prostredníctvom jazyka.

Máme autorov a autorky z Číny, Iraku, Mauritánie, Sýrie, Toga. Je tam Albánsko a Azerbajdžan, Peru a Venezuela, Angola a Uzbekistan, Východný Turkestan, Palestína či Pobrežie slonoviny.

Tých príbehov je viac než dosť, mohli by sme o nich hovoriť ešte hodiny, a ak to niekoho zaujíma, všetky sú rozpísané na webe. Jedna vec je však o týchto ľuďoch čítať, respektíve čítať ich diela. Druhá je ich naživo stretnúť, pozhovárať sa s nimi. Je to aj príležitosť prestať sa dívať na disent ako na niečo vzdialené, archívne a týkajúce sa malej skupiny ľudí. V skutočnosti je to veľmi aktuálny proces, ktorý zažíva množstvo ľudí na celom svete a ktorý sa dotýka aj Slovenska. Možno viac, ako by sme si priali.

Je to naozaj veľké podujatie, v Bratislave vystúpia desiatky domácich a zahraničných autorov. Z hľadiska produkcie je to asi poriadne sústo.

Áno, potrebujeme autorov, tlmočníkov a prekladateľov, moderátorov, celý ansámbel ľudí. Snažíme sa domácu linku zladiť s tou zahraničnou a vyberať dvojice tak, aby mali niečo spoločné. Keď sa to podarí, hľadáme moderátorov, ktorí sú literárne podkutí, často sú to sami autori. Spolupracujeme s Michalom Tallom, Marekom Hudecom, Dadom Nagym, Zuzanou Golianovou, Martinom Kasardom a ďalšími.

Chcem zdôrazniť, že na MAČ-i nie sú také štandardné literárne besedy, aké poznáme z našich domácich podujatí, kde sa väčšinou debata točí okolo jednej knihy. Tu riešime často širší kontext, celú tvorbu, životný príbeh a, samozrejme, autorské čítanie.

Pri domácej línii je to štandardnejšie, tam pracujeme s novinkami a dielami, ktoré ešte nie sú okukané, minulý rok napríklad Soňa Uriková čítala ešte nevydané poviedky.

Kto je typickým návštevníkom/čkou MAČ-u?

Je to veľmi rôznorodá skupina ľudí. Máme aj verných fanúšikov, ktorí chodia každý rok. Väčšia skupina je heterogénna, predpokladám, že jej členov spája záujem o literatúru. MAČ je letné podujatie, takže trocha bojujeme s tým, že veľa ľudí odcestuje. Zároveň sú to náročné podujatia aj na komunikáciu. Lebo napriek tomu, že tu bude najväčšia koncentrácia disidentov s extrémne silnými príbehmi na jednom mieste, necítime extra veľký záujem zo strany médií.

Naším snom je dostať sa do večerných správ, ešte sa nám to nepodarilo.

Prečo robíš MAČ? Prečo je to dôležité?

Okrem toho, čo som už spomínala – že je to unikátna príležitosť, ktorú treba zažiť –, to robíme preto, lebo nás bavia knihy a myslíme si, že sú naozaj, naozaj dôležité. Okrem iného aj preto, že nás scitlivujú. Dávajú nám príležitosť prekročiť pasívne prijímanie informácií. Knihu, ktorá nás zaujme, prežívame. Rovnako prežívame silné príbehy a stretnutia. Učí nás to vcítiť sa, empatizovať. A to je niečo, čo sa nám ťažko stane pri čítaní novín či skrolovaním sociálnych sietí.

MAČ 2025 v Bratislave prebieha od 4. 7. do 3. 8., program pre všetky zapojené mestá nájdete TU.

Zobraziť diskusiu (0)