Fantazmagorický kamarát
Niet nad detskú knihu, ktorá je nielenže krásna po vizuálnej stránke, ale prináša hodnotný umelecký zážitok aj po stránke literárnej, či už hovoríme o obsahu alebo o pisateľskej zručnosti. Všetky spomínané plusy v sebe zahŕňa Fantazmagorický kamarát. Je to najkrajšia a najlepšia detská kniha, akú som tento rok držala v rukách.
Autorkou čarovného príbehu, ktorý publikovalo vydavateľstvo Artforum, je Alexandra Salmela. O unikátne ilustrácie sa postarala Martina Matlovičová. Explózia farieb a detailne prepracované obrázky dodávajú celej knihe punc dokonalosti. Sú doplnené o slová a vety, čím pripomínajú komiks. Fantazmagorický kamarát môže dospelým pripomínať Tracyho tigra od Wiliama Saroyana. Mimochodom, túto knihu tiež publikovalo vydavateľstvo Artforum (2009) a Martina Matlovičová ilustrovala aj tento literárny skvost.
Dieťa Papu – Pau musí každučký deň vymyslieť triky a finty, keď cestou zo školy prechádza cez park. Číhajú v ňom všakovaké obludy, príšery a čudné existencie. Doteraz malo šťastie, no dnes je „škvrtok“ a na lavičke sa rozvaľuje Drsňák. Zlovestným pohľadom si cez lesklý „tablohnát“, čo má miesto rúk, premeriava chúďatko Papu – Pau. Pred obludou mu zrejme nepomôže ani hokejistická prilba na hlave, ani neviditeľný plášť na pleciach a udatná zbroj na hrudi. Dieťa Papu – Pau sa tak v dnešný deň omylom vystrojilo do školy, pretože namiesto informácie, že bude zasadať školská rada, počulo slovo maškaráda. Drsňák sa mu vysmieva, ubližuje mu, ba dokonca vyhodí na strom jeho priateľa Strombrda. Čo čert nechcel, pri útoku na malé Papu – Pau sa „zlopovestnému drsnokožcovi“ rozbije drahocenná blikajúca tablička. Papu – Pau je vystrašené, nešťastné, Drsňák zúri a žiada náhradu škody.
Malý čitateľ sa v tej chvíli stáva účastníkom veľkého dobrodružstva a otvára sa pred ním svet fantázie, plný farieb a hier so slovami. Papu – Pau zahajuje záchrannú misiu. Musí oslobodiť Strombrda a vymyslieť, ako vyriešiť obrovský problém s Drsňákom. Na pomoc mu prichádza fantazmagorický kamarát – „huňatohrivý“ Gepard, ktorý sa skôr podobá na leva. Je to taká malá chodiaca encyklopédia a deti sa od neho dozvedia mnoho zaujímavostí. Skôr než sa hrdinovia pustia do akcie, zaskáču si na „hopsulíne“ spolu s veselou partiou ovocia a zeleniny, teda zelovocím a ovotvormi. Po poriadnej dávke „šteklenia fantazmagórie“ sa konečne pustia do Strombrdovej záchrany. Všetko prekazí obrovská búrka a príval dažďa zmetie kamarátov do kanála, kde natrafia na „prechlpatené stvorenie“ – mamuta Heňa, ktorý vlastne vôbec nie je mamutom. Aj on potrebuje pomoc. Ako to už v rozprávkach býva, všetko sa na dobré obráti. Strombrd sa vráti do náručia Papu – Pau a vysvitne, že Drsiak je bez svojej lesklej tabličky bezmocným mrzákom. A úplne nakoniec bude všetkým jasné, že pod maskou zloducha sa skrýva fajn človek s veľkým bijúcim srdcom schúleným v kútiku hrude. Čitatelia si vydýchnu a azda aj trošička posmutnejú, že sa s fantazmagorickými kamarátmi musia rozlúčiť.
Autorka si detského (aj dospelého) čitateľa získa od prvej strany. Jej jazyk je hravý, vymýšľa nové slová (lyžoch – lyžiar, zelovocia, najsamurčitejšie…), komolí tie zaužívané (mačkarada – maškaráda, skrumplovaní – skorumpovaní, kloksan – klokan…), ponúka prešmyčky (kalán – kanál, bodrovoľne – dobrovoľne, cenodrahé – drahocenné…) a nie celkom známe slová, ktoré si môžu detskí čitatelia vyhľadať v slovníkoch, na internete alebo si ich jednoducho nechať vysvetliť od rodičov (nanominoval, vyjukaní, čučalo, kašna…). Drsniak hovorí slangom, čo deti určite dobre poznajú a využívajú vo svojom prejave (kukni, hentie, kilák, mojinko, dopreč…). Spisovateľka odľahčuje napínavé situácie veselými epizódami, vie, ako vyčarovať úsmev na tvári, keď je najhoršie. Veľmi pozitívne hodnotím, že nevieme, či je dieťa Papu – Pau dievčatko alebo chlapček. Malí čitatelia si teda môžu pod brankársku prilbu dosadiť akúkoľvek tvár a stotožniť sa s hrdinom.
Alexandra Salmela spracúva dôležitú tému a tou je šikana. Deti sa s ňou potýkajú častejšie, ako by si rodičia mysleli. Boja sa žalovať dospelým, potichu trpia. Papu – Pau si na pomoc volá vyfantazírovaného geparda. Gepard je silný, s ním sa mu akiste nič nestane. Za zvieraťom si môže detský čitateľ predstaviť človeka, ktorému by sa mohol zdôveriť. Prostredníctvom príbehu si taktiež uvedomí, že aj ten, čo šikanuje, má možno problém sám so sebou, že je to obyčajné dieťa, ktoré sa zrejme nevie zmestiť do kože alebo ho niečo trápi. Vždy sa dá všetko zvládnuť, stačí len nabrať odvahu, povedať niekomu o trápení alebo sa k problému postaviť čelom a s odvahou.
Fantazmagorický kamarát je výnimočná kniha, ktorá prináša hodnotný umelecký zážitok. Som presvedčená, že si získa srdcia mnohých čitateľov a bude ozdobou nejednej knižnice.
Recenzia bola pôvodne publikovaná na portáli Sieťovka.sk, kam jej autorka pravidelne prispieva.