K takým sa dá bez váhania zaradiť aj Saphia Azzeddine. Spisovateľka a scenáristka pôvodom z Maroka má na svojom konte šesť románov a slovenskej verejnosti sa premiérovo predstavuje najnovšou knihou, ktorá má názov Bilqiss.

Postavenie žien v moslimskom svete je už nejaký piatok z každej strany prepierané všemožnými mediálnymi kanálmi, takže (prevažne) každý rozumbrada s jasnozrivou mysľou prudko dobiehajúcou úroveň hojdacieho koníka, má o tomto „naštudované“ a zaručene „vie“, ako to tam beží. I samotní autori sa občas nevyhnú šíreniu bludov a dezinformácií, keď k takto komplexnej a citlivej tematike pristupujú povrchne tendenčným spôsobom. Saphia Azzeddine našťastie volí správnejšiu cestu. Na skutočne až prekvapivo striedmu textovú plochu dokáže preniesť enormne silnú výpoveď nie len o ženách, nie len z moslimskej strany civilizácie.

Príbeh čitateľa zavedie do akejsi dedinskej diery nachádzajúcej sa v ktorejsi bližšie nedefinovanej krajine vydanej napospas najtvrdšiemu náboženskému extrémizmu. Bilqiss je mladá, oproti drvivému zvyšku okolia nadpriemerne vzdelaná slobodomyseľná žena. Za bohorúhačstvo je postavená pred súd a fatwa na ňu vznesená má najvyšší stupeň – trest smrti ukameňovaním. Pred súdom stojí a obhajuje sa sama. Šokujúce video reporty z procesu zverejnené na internete obletia celý svet a dostanú sa až k jednej americkej novinárke, ktorá v záchvate mesianizmu podmienenom vlastným vnútorným nenaplnením, s vervou prichádza do nepriateľskej krajiny akurát na to, aby celú nešťastnú situáciu len zhoršila. Bilqiss však získa nečakaného „spojenca“ z izolovaného zástupu fanatikov a tragédia sa napokon vystupňuje do pomerne bizarného záveru.

Autorkin rukopis je na prvý pohľad jednoduchý až minimalistický, ale nepostráda hĺbku a vysokú výpovednú hodnotu. V britkých úderných vetách sú konfrontované a zdrvujúcej kritike podrobené dva zdanlivo úplne rozdielne svety. Emócie textom doslova trasú. Saphia Azzeddine skutočne nikoho príliš nešetrí. V návale priam fyzicky hmatateľnej naštvanosti nad súčasným svetom zo všetkého najviac pripomína divé zviera v zúfalej agónii rozdávajúce zničujúce rany na všetky strany.

S ľútosťou, trpkou iróniou a zžieravým sarkazmom rozpráva o svete islamu. Kultúre, ktorá v sebestrednej zahľadenosti do dávno pominutej veľkosti už zopár storočí vytrvalo ignoruje vlastný úpadok. Kultúre, kde svojho času s mešitami rástla úžasná architektúra, veda, filozofia či umenie. Kultúre, ktorá po čase následkom vlastnej neschopnosti vymaniť sa z rutinných spoločenských vzorcov dokázala zdegradovať až do miestami totálneho chlievu, majúceho s islamom len pramálo spoločné. S plamennou razanciou sa obúva do samozvaných „nositeľov morálky“ vo vlastnej tupej a primitívnej arogancii odmietajúcich čokoľvek iné, ľudské a normálne, ktorých jediným prejavom „rozumu“ je rezanie hláv, šľahanie bičom a hádzanie kameňmi. (Nuž áno, podobnosť medzi islamistickými extrémistami a tupou slovenskou ľudáckou luzou, čoraz hlasnejšie si pýtajúcou právo vládnuť je celkom nenáhodné, varovné a desivé.)

Saphia Azzeddine však v ničom nešetrí ani civilizovane sa tváriaci Západ. S oprávnenou prudkosťou útočí na falošný humanizmus, ktorý neprináša žiadne riešenia a funguje len ako obyčajná honba za slávou. Vysmieva sa z nadutého západného spasiteľstva. Liberálne súcitný Západ dokazuje hlavne to, že čoraz rozmazanejšie chápanie demokracie vie hájiť a presadzovať len formou vojenskej agresie následne spúšťajúcej nekončiacu špirálu ďalšieho brutálneho násilia, takže nakoniec nevyhráva nikto a prehrávajú najmä nevinní.

Saphia Azzeddine neponúka žiadne lacné riešenia, vlastne ani žiadne riešenia nehľadá. Jej sila spočíva v emocionálne vypätej naliehavosti s akou odkrýva fakt, že aj napriek zdanlivo diametrálnej odlišnosti a priepastným kultúrnym rozdielom, sme v jadre rovnakí všetci a všade. Rozsahom skúpe dielko ťaživosťou však naberajúce hmotnosť plne naloženého nákladného vlaku.

P.S. Po prečítaní románu mi nejako automaticky prišla chuť na nemecký deathmetalový kult Morgoth a ich nemenej legendárny album, ktorého názov nesie aj tento recenzentský pokus.

Ozzy

Saphia Azzeddine: Bilqiss

Vydal: Inaque 2016

Preklad: Mária Michalková

112 strán

Zobraziť diskusiu (0)