Nachádzame sa najaktuálnejšej súčasnosti. Fínsko je zďaleka najpokrokovejšia eusistokratická republika. Totálne dobro je stanovené zákonom. Národný úrad zdravia bedlivo sleduje dodržiavanie pravidiel úplného blahobytu. Faktory umožňujúce prípadnú cestu ku zlu neexistujú – zakázané sú kompletne všetky omamné látky, alkohol, nikotín aj kofeín. Povolený je vedou vyšľachtený ľudský poddruh, vytvorený špeciálne k poslušnej radodajnosti – tzv. eloje. V hedonistických krajinách úpadku ich dodnes volajú ženy. Eloje sú v každom ohľade totálne podriadené maskulom. Mužským nadsamcom, ktorých hlavný spoločenský prínos predstavuje primitívna agresivita a tupá priemernosť. Nežiadúcimi sociálnymi prvkami sú morloky a mínusáci – ženy a muži oplývajúci sklonmi k slobodnej vôli, nezávislosti a samostatnému mysleniu, nepodliehajúcemu diktátu všeobecného, štátom nariadeného dobra.

Vanna je morlok s elojskou identitou, zúfalo pátrajúca po svojej zmiznutej sestre. S mínusáckym parťákom Jarem, zo všetkého najviac túžiacom po úteku z eusistokracie do niektorej z krajín hedonistického úpadku, je zapletená do ilegálneho obchodu s narkotikom najdesivejšieho kalibru. Kapsaicín obsiahnutý v chilli papričkách je suverénne najväčší nepriateľ budovania svetlých eusistokratických zajtrajškov. Spoločné putovanie hlavných hrdinov bizarným panoptikom lepšieho Fínska následne odkrýva zdeformovaný, ale šokujúco presný obraz súčasnosti.

Sinisalo nezostáva subžánru, s ktorého vznikom je spájaná, dlžná vôbec nič. Podivným, a naozaj originálnym spôsobom prekračuje hranice hneď niekoľkých, zdanlivo nezlučiteľných žánrových postupov, ktoré s ľahkosťou navzájom vrství, rôzne kombinuje a prelína. Základ je pevne posadený v realizme, presnejšie v jeho viacerých variáciách. Naratívna línia ubieha v pokojnejšom tempe, na dynamiku sa príliš netlačí, takže isté thrillerové momenty do popredia vybehnú len v pár momentoch. Prvé husle hrá prepracovaný psychologický realizmus, v ktorom sú zakomponované aj výrazné sociálne témy. O silnú atmosféru sa postarajú takisto bravúrne použité elementy magického realizmu, postupne sa prelievajúce až do akéhosi sureálneho absurdna. Realistické roviny sú ďalej funkčne prepletené s prvkami fantasy, science fiction, antiutopickými víziami a ďalším príbuzným žánrovým „smetím“.

Za vycizelovanou formou nie je pozadu ani obsahová náplň. Johanna Sinisalo ostro ironizuje a paroduje rozmanité defektné spoločenské prejavy od pomýlených totalitných utópií, cez rôzne formy sociálnych experimentov, tak populárnych práve v severných krajinách, až po súčasný diktát moderných konzumných trendov. S trpkosťou sa obtiera o mužskú šovinistickú nadradenosť, ale nezabudne si rypnúť aj do všadeprítomnej hysterickej preemancipovanosti a prefeminizovanosti. Nápadito vystavaný text nepostráda množstvo bystrých reflexií, ktorým nechýbajú vcelku mrazivé pointy. Do výsledného celku logicky zapadá aj s mierou použitá, ale výrazná porcia typicky seversky suchého a čierneho humoru.

Jádro Slunce je román plný neopozeraných nápadov, ktorý aj napriek istej formálnej nadprodukcii (alebo práve vďaka nej?), dokáže naplno zaujať a zamestnať čitateľovu pozornosť. Navonok sa javí ako groteskná fraška, ale vo svojom vnútri nesie plno tém, ktorých závažnosť a eventuálny celospoločenský dopad neradno nikdy podceňovať ani ignorovať. Finnish Weird je skvelá voľba.

Johanna Sinisalo: Jádro Slunce

Vydal: Odeon 2015 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Linda Dejdarová

344 strán

Zobraziť diskusiu (0)