Sugestívnym jazykom sa prenášame na impresionisticky upršaný vidiek. Všadeprítomná vlhkosť a voda už v úvode obnažujú postavy a my máme príležitosť zoznámiť sa s ich charaktermi veľmi intímne. Extrémny dážď zmýva linku medzi prítomnosťou a históriou, priateľstvom a mileneckým vzťahom, tiež medzi fikciou a realitou a v neposlednom rade medzi mužom a ženou.

Vzťah medzi mužom a ženou, alebo konkrétnejšie medzi mužstvom a ženstvom, je dôležitou ideologickou základňou románu Frankissstein. Rovnoprávnosť v prvej polovici devätnásteho storočia sledujeme v ideálnej osobnostnej konštelácii. Intelektuálni básnici a spisovateľka, lekár a nevlastná sestra Mary Shelleyovej, ktorá predovšetkým plní funkciu milenky obľúbeného básnika. Každá forma konfliktu, hoci aj diskusného, má v sebe iskru agresivity. Ak diskutujúci oponent odhalí v argumentoch jednotvárnosť alebo náznak irónie, má tendenciu zaujať defenzívnu pozíciu a z konštruktívneho rozhovoru sa ľahko stáva psychologický súboj. V tej fáze sa taktiež rúca bariéra medzi priateľom a protivníkom. V lepšom prípade je polemika zavŕšená podaním ruky, no môžeme si byť istí, že v budúcnosti sa takýto diskutér od obdobných tém v našej spoločnosti bude dištancovať. Okľukou sa dostávam k tomu, že feminizmus má v kultúrnej spoločnosti základy na pevnom mieste, no má potenciál preniknúť aj do konzervatívnejších debát a kruhov. Treba nájsť civilný spôsob, ako prehovoriť a presne pomenovať problémy. Ak si niekto myslí, že otázka ženskej slobody a rovnoprávnosti je samozrejmosťou, stačí sa pozrieť na aktuálnu spoločenskú situáciu v Poľsku, kde prísne obmedzenia interrupcií neblokujú len slobodnú pozíciu ženy, ale tiež ohrozujú prirodzené demokratické štandardy. Reakcia je hnev a zďaleka to nie je len hnev žien.

Jazyková forma Jeanette Winterson spĺňa predpoklady otvorenej diskusie a používa model frankensteinovského monštra ako platformu pre porozumenie modernej sexuality a orientácie. Tento oživený netvor má aj vo svojej autentickej literárnej predlohe kľúčovú potrebu a tá je predovšetkým duchovná. Až dramatické nepochopenie ho motivuje k asociálnemu správaniu. A či nie je takáto bytosť hodná milovať? Cieľom Mary Shelley v tomto pobrexitovom románe nie je vyvolať v čitateľovi hrôzu. Premýšľa o príbehu ako o príležitosti priniesť naliehavé témy. Nie len vo svojom úzkom kruhu vyvolávajúcom u miestnych pochybnosti. Ľudia z okolia, kde je kreatívne združenie ubytované, celú skupinu totiž považujú za satanistov a predbiehajú sa v možnosti zachytiť aspoň zlomok z ich orgií alebo rituálov. Samozrejme, naplnenie týchto ľudových konšpirácií sa nekoná. Extravagantné myšlienky a životný štýl Byrona boli určite veľkolepé a provokatívne, no v diskusii pri kozube len ťažko obhájil svoju márnotratnosť a promiskuitnosť. Majetnícky postoj k ženám a pasívny vzťah k vlastnému manželskému dieťaťu pritom nepatria len medzi bulvárne informácie. Odhaľujú tabu a pokrytectvo, z akého nie je cesty von, pretože rozhodnúť sa medzi vysokým duchom v poézii a impulzívnymi indikátormi pudov znamená rozdeľovať osobnosť na dve. Neexistuje džentlmen pera a flegmatický prenajímateľ svojej telesnej schránky v nevestincoch. Existuje len jeden Byron a ten je v spoločnosti reprezentovaný ako celok. Inak je takáto povesť nekonzistentná.

Jeanette Winterson sa evidentne vcítila do devätnásťročnej duchaprítomnej dievčiny v kruhu vplyvných mužov. Jej výčitky ale nie sú chladné obviňovania z pocitu nadradenosti, aký bol v jej dobe čosi samozrejmé. Netreba polemizovať o tom, kto mal rozhodujúcu úlohu. Napriek mnohopočetným otázkam ale z jej pera nevylieza hnev, kde je takmer nutný, prichádza inteligentná irónia s často vtipnou pointou. Mary Shelley sa s mužmi miluje, tiež sa ich ale pýta, nesúhlasí a nehľadá si len svoje miesto, ale tiež ho túži nájsť všetkým ženám svojej doby.

Aby dokonalejšie vynikli postoje k sexuálnemu potešeniu, sledujeme v románe aj rovinu alternatívnej reality, kde sa koná veľtrh, v rámci ktorého sú prezentované aj mechanizované erotické otrokyne. Majú čo najvernejšie kopírovať ideály krásy a obsahovať všetko potrebné pre naplnenie telesných fantázií. Nie je to výstup pornopriemyslu, takáto umelá žena patrí do kategórie pomôcok, hoci dokonalosť je merateľná čo najväčšou autenticitou. Predajca týchto strojov tak prezentuje čosi ako monštrum doktora Frankensteina, hoci v zmyselnejšej podobe. Nie je to bizarné? Človek sa pokúša vytvoriť dokonalú repliku ženy z plastu, aby pasívne plnila sexuálnu funkciu ženy, ktorá nie je skutočná, no má tak pôsobiť. O aký sex ale ide? Ide vôbec o sex? Funkcia týchto sexbotiek je obmedzená na instantné potešenie a po ňom je to len kus nábytku, za ktorý sa majiteľ s vysokou pravdepodobnosťou hanbí. Rovnako ako by sa pred manželkou, kolegami, rodinou a známymi hanbil za milenku.

Striedanie časových rovín pôsobí v románe prirodzene. Jednotlivé časti držia pokope, väčšinou sú sústredené na jedno miesto, v rámci ktorého rezonuje konkrétna problematika. Tá sa stáva konverzačným hybridom pre minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

Asi si po tejto skúsenosti ešte raz prečítam toho skutočného Frankensteina.

Frankissstein
Lindeni, 2020

Jeanette Wintersonová
Preklad: Vladislav Gális

Recenznú knihu poskytlo vydavateľstvo Lindeni.

Obraz: Wilhelm Friedrich Schlotterbeck, Johann Fischer
Podhradie (1818 ‒ 1826) /webumenia.sk/

Zobraziť diskusiu (0)