Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Hlavná cesta v Šamoríne ako frontová línia

Vo svete, kde je Európska únia paródiou svojej myšlienky, kde OSN zakročí, až keď to najhoršie prehrmí aj samo, kde NATO akosi vôbec nefunguje. Tam, kde internet vytvára priestor pre bezbrehé šírenie zmýtizovaných dejín a falošných správ... Peter Pečonka si predstavil Malú dunajskú vojnu.

Ľudia na južnom Slovensku zažívajú etnickú neznášanlivosť denne.

Napríklad keď sa skupina spolužiačok rozpráva po maďarsky a spolužiak im povie, že na Slovensku sa hovorí po slovensky, a potom sa spolu so svojimi kamarátmi teší, ako im ukázal. Keď reformátorský kňaz burcuje nacionalistické nálady Maďarov v miestnej televízii. Keď z auta, ktoré má na kufri nálepku veľkého Uhorska, vystúpi maskáčový brav a je pripravený doma pri pive pozerať Orbánove spravodajstvo. Keď si slovenský premiér dovezie autobusy priaznivcov a Maďarom v Komárne ukáže, že súsošie Cyrila a Metoda bude tam, kde chce on. A aj vtedy, keď sa všetci svorne tešia, že Rómovia už žijú za mestom.

Racionálnym, vzdelaným a úspešným ľuďom sa stáva, že zahodia svoj nadhľad a nedokážu sa preniesť cez jednojazyčný nápis, ktorému aj tak rozumejú. Medzi prepojenými dvormi maďarského a slovenského gymnázia v Komárne je citeľné tiché napätie. Toľko ľudí sa to netýka a žijú život, v ktorom tieto spory nemajú miesto, ale aspoň toľko je aj tých, čo si na staré kolená s partnerom vyčítajú národnosť. Toto je tá masa vykorenených ľudí, v ktorých sa spája zlámaná chrbtica Maďarov a pasívna agresivita Slovákov. Hocičo iné je nepredstaviteľné. Predsa však, niekde za oponou možno visí niečo ťažké. Niečo, čo potrebuje len dostatočne priaznivé podmienky.

Peter Pečonka si predstavil, aké to asi môže byť. Vo svete, kde je Európska únia paródiou svojej myšlienky, kde OSN zakročí, až keď to najhoršie prehrmí aj samo, kde NATO akosi vôbec nefunguje. Tam, kde internet vytvára priestor pre bezbrehé šírenie nezmyselne zmýtizovaných dejín a falošných správ, a kde sa politik bude snažiť využiť situáciu vo svoj prospech. V týchto podmienkach bitka maďarských a slovenských náckov po futbalovom zápase vyvolá takzvanú Malú dunajskú vojnu. Mierová spoločnosť sa takmer v momente uvoľní a zrazu sa vyžaduje pridať sa na niekoho stranu a nechávať po sebe mŕtvych. Dediny a mestá sa podelia, veľa detí zomrie násilnou smrťou a problém nastane až keď to celé bude lákať priveľa múch.

Ako čitateľ sa budete hnevať a keď si budete myslieť, že vám je do smiechu, bude vám do plaču. Pečonkovou postavou by kľudne mohol byť hocikto z nás – hociktorý človek, možno len trocha menší a dunajskejší.

-- autor: Protokotol


Peter Pečonka

Svätý mäsiar zo Šamorína

Artforum 2016


ukážku si môžete prečítať TU

Zobraziť diskusiu (0)

Svätý mäsiar zo Šamorína

Svätý mäsiar zo Šamorína

Peter Pečonka

Slovensko - maďarské vzťahy sú občas napäté, občas ostentatívne vrúcne, zazneli aj výzvy ´do tankoch´. Svoju víziu, ako by dunajská vojna mohla vyzerať v skutočnosti ponúka Peter Pečonka: modré prilby v Šamoríne, česká rota Spytihněv, Nové Zámky v obkľúčení aj oravskí separatisti.

Kúpiť za 11,90 €

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.