Dominujúcim prvkom tejto knihy sú ilustrácie, ktoré odkrývajú dejinné pozadie. Na dvojstranách sa dozvedáme tematicky vždy o určitom období, kmeni alebo inom historicky vymedzenom aspekte. Ich farebnosť je založená na čiernej, ktorú dopĺňajú iné farebné odlíšenia – niekedy symbolické, inokedy prevzaté či pôvodné (napr. v prípade červenej farby červenej armády) a nezriedka sú iba doplnkom. Napriek nevýraznej farebnosti sú hravé, najmä však výpovedné. Skrývajú v sebe nielen metaforické zobrazenie nejakého historického javu, rovnako nabádajú k ďalším úvahám. Rozvíjajú fantáziu a usilujú sa prebudiť zvedavosť u čitateľov a čitateliek. Van Gogh má v publikácii ryšavé vlasy, ale aké mal oči? Mal aj pehy? A čo jeho oči? Ako vyzeral bez ucha? Existujú portréty tohto umelca? Náznakovosť prospieva knihe, pretože ju nezahlcuje detailmi, vyberá podstatné charakteristické znaky, no zároveň udržuje ilustračnú jednotu. Tak vidíme na obrázku ilustračnú podobnosť medzi Máriou Teréziou a spomínaným van Goghom, no Mária Terézia má svoj typický účes, šľachtické držanie tela, kým ryšavý van Gogh s paletou a so štetcom v ruke maľuje Slnečnice.

Pri van Goghovi ešte chvíľku zostaňme. Peter Goes zaradil tohto umelca medzi významné míľniky našej svetovej histórie, no namiesto toho, aby ho okomentoval iba slovne (čo urobil slovami: „Vincent van Gogh (1853 – 1890) je v súčasnosti svetoznámy, ale počas svojho života nemal tento holandský maliar veľký úspech.“), umiestnil ho do pozície, ktorá ho preslávila – maľovanie (symbolická postava van Gogha so štetcom v ruke), a pridal ešte jeden z jeho najslávnejších obrazov – Slnečnice. Na malej ploche dokázal Peter Goes priblížiť minimálne o dva fakty viac. Takýchto ilustrácií je v knihe Cesta časom mnoho. Stačí pozerať, hľadať, skúmať, zisťovať a zrazu sa dozviete oveľa viac, ako vám povie tých pár viet, ktoré v knihe nájdete, a to napríklad i to, kedy sa objavila medzi nami Coca Cola či teória Galilea Galileiho „A predsa sa točí!“

Dôležité je však poznamenať, že okrem van Gogha tam nájdete nielen umelcov a umelkyne – Warhol, Jackson, ACDC a i. (nie je to predsa kniha dejín umenia). Umenie je zaradené v knihe ako pevná súčasť našich dejín, napriek tomu ide hlavne o knihu dejín sveta v širšom význame. Je postavená na spoločensky, politicky, ekonomicky, sociologicky a inak významných informáciách. Dozvedáme sa o spoločensky prvých usporiadaných celkoch, kráľovských dynastiách, ale aj o dinosauroch, objaviteľoch, vynálezoch, náboženstvách a spoznávame nové míľniky (napr. odkedy MTV začala s vysielaním videoklipov). Mnoho kníh s podobnou tematikou zachytáva rovnaké (niekedy komplexnejšie, inokedy stručnejšie) fakty, koniec koncov, na dejinách toho veľa nezmeníme. Výhodou tejto publikácie je však smerovanie k súčasnosti. Nezostáva v roku 1989 alebo na konci roku 2000. Prekračuje toto milénium a ponúka aj čosi z prvých 10. rokov 20. storočia. Naznačuje tak, že roky, keď sa potenciálni/e čitatelia/čitateľky mohli narodiť, už patria k minulosti a i v rámci týchto rokov sme zaznamenali významné kroky v dejinách ľudstva.

Ak si teda neviete zapamätať, kto kedy vládol, kedy vznikla kníhtlač a kto bol jej vynálezca, či aké vojny viedol Napoleon Bonaparte, siahnite po tejto knihe. Je v nej základ dejín ľudstva spracovaný zábavne, bez množstva cudzích slov, stručne a jasne. A najlepšie na tom je, že ak si nezapamätáte všetko, rozhodne vám niečo z videného utkvie vďaka ilustráciám v hlave. Knihu odporúčame aj ako edukačnú pomôcku pre žiakov a žiačky na základných školách.

Peter Goes: Cesta časom

Artforum, 2018

Zobraziť diskusiu (0)