V tomto roku konečne prichádza reedícia jedného z najobľúbenejších vianočných príbehov. Vianočné mystérium je niekoľko dní ešte len v predpredaji a vydavateľ už upozorňuje, že o chvíľu bude úplne rozchytané. Tí, ktorí ho poznajú, totiž nechcú čakať až do Vianoc. Táto kniha sa číta už od 1.12. postupne každý deň až do Štedrého večera.

Jostein Gaarder, nórsky filozof a mimoriadne obľúbený spisovateľ, ktorý si celosvetovú slávu získal knihou Sofiin svet píše detské knihy tak, že ani dospelým nie je nepríjemné mať ich na čestnom mieste v knižnici. Kým deti v nich vidia čistý príbeh s obrovským množstvom fantázie, dospelý čitateľ v ňom môže odkryť niekoľko vrstiev, v ktorých sa ukrývajú poznatky a rôznorodo poprepájané súvislosti z histórie, vedy, náboženstva a filozofie. Inak to nie je ani vo Vianočnom mystériu. Čím je teda také výnimočné?

Chlapec Joachim (presný vek v knihe nie je uvedený, odhadujem že môže mať 9 - 13 rokov) navštívi s otcom kníhkupectvo, v ktorom nájde nezvyčajný adventný kalendár. Predavač hovorí, že ide o niečo ako starožitnosť, ktorú mu tam nechal Johannes, starý predavač kvetín z námestia. V jednotlivých políčkach sa nenachádzajú čokolády ani hračky, len obrázky. Chlapca to zaujme, niečo podobné ešte nevidel, kníhkupec mu teda adventný kalendár podaruje. Keď ho na druhý deň, 1.12. otvorí, vnútri je naozaj obrázok, avšak na jeho veľké prekvapenie, nie iba ten. Z okienka vypadne tenučký, na drobno poskladaný papier, na ktorom je napísaný útržok akéhosi príbehu o dievčatku Elisabet, ktoré sa v roku 1948 počas nakupovania v obchodnom dome rozbehlo za jahniatkom - náhle oživenou hračkou. Jahniatko malo totiž už po krk rinčania pokladníc, vybehlo na ulicu a Elisabet, ktorá veľmi túžila pohladkať jeho hebký kožúšok, trielila za ním. Joachim celkom nerozumie, čo je to za príbeh, ovládne však svoju veľkú zvedavosť a do nového okienka nakukne až na ďalší deň. Nesklame sa. Aj tam nájde obrázok a lístok s pokračovaním naháňačky Elisabet a jahniatka, ktorá má nečakaný vývoj.

Vianočné mystérium je kniha, ktorá sa, ako som už spomínala, číta počas celého predvianočného obdobia, od 1.12. až po 24.12 a v dvadsiatich štyroch kapitolách ponúka dva samostatné paralelné príbehy Joachima a Elisabet, ktoré celkom na záver pripravia malým či veľkým čitateľom vskutku slávnostné finále. Vysvitne, že Elisabet je vlastne na neplánovanej púti do Betlehema, na ktorej sa k nej každý deň pripojí ďalší pútnik, vrátane anjelov Pána, ovečiek, troch mudrcov a ďalších, pričom necestuje iba v priestore - pešo z Nórska na Blízky východ, ale aj v čase. Každý pohyb smerom k Betlehemu je zároveň cestou späť v histórii, od súčasnosti až po rok 0, do momentu, kedy Ježiško prichádza na svet. Joachim však čoskoro príde na to, že na papierikoch zrejme nie sú napísané len čisté výmysly. Začína nachádzať...

Celú recenziu a ďalšie texty Zuzany Štelbaskej si môžete prečítať na jej blogu.

Písala aj o ďalších knihách Josteina Gaardera, tu si môžete prečítať recenzie na Pomarančové dievča, Anna (príbeh o klíme životnom prostredí),Knižka otázok. Písala tiež o ďalšej knihe pre deti, ktorú ilustroval Vladimír Král, prečítajte si recenziu na Ako šlo vajce na vandrovku / O troch prasiatkach. Viac z jej tvorby a recenzií si prečítate tu. Fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Zobraziť diskusiu (0)