Kanadská a americká legenda so zamatovým hlasom považovala písanie za naliehavé a dôležité. Aj mágia Cohenových piesní má svoje ťažisko vo veršoch ponúkajúcich detaily emócie z bezprostrednej blízkosti. Elementárne city sú demaskované a starostlivo vložené do metafor, ktoré sú skôr prejavom gavalierstva, než prvoplánovej a nudnej hry na slová. Svätyňou ich skladby sa stal v šesťdesiatych rokoch grécky ostrov Hydra, kde postupne vznikli Kvety pre Hitlera (Mladá fronta, 2004), Obľúbená hra (Argo, 1998) a Nádherní porazení (Argo 2019). V predchádzajúcej edícii posledného románu z roku 1997 (preklad Tomáš Hrácha) sa v anotácii ocitla aj zmienka o pozadí tohto naoko chaotického románu - Beautiful Losers (1966 orig.). Cohen sa šibalsky vyhovára na úpal, no ten bol len vzdialeným príbuzným pravdy. Písal v svetlom dome s malými oknami v úzkej ulici, odkiaľ stačilo podniknúť málo pre takmer dokonalý výhľad a efektívnu prechádzku po tradičnej gréckej dedine, kde sa mohli utriasť sexuálne fantázie spojené s milostným priateľstvom s Marianne z Nórska.

Dotyčná Katarína Tekakwitha

Ústrednou modlou je Irokézska panna považovaná za svätú. Autor ju chce zachrániť od bežného konceptu svätosti, povýšiť na úroveň vlastného náboženstva ďaleko od poriadku kláštorov, alebo kolonialistických chúťok ovládať exotické zeme. V ušľachtilých myšlienkach mu bráni korenistá prízemnosť patologicky inšpirovaná nahým telom, akou oplýva jeho blízky príbuzný “F”, ktorého existencia je značne relatívna, a prenáša ju i na samotného autora a rozprávača. Vytvára tiež druhý, imúnnejší pól erotických predstáv. Rozprávač sa dostáva do vzrušujúceho rozporu s básňou, telom, láskou a vášňou. Rovnováhu do nestabilných citov vnáša práve Tekakwitha.

Katarina Tekakwitha je skutočná historická postava radená medzi svätých martýrov z Ossernonu, hoci zomrela na území Kahnawake v dnešnej Kanade v roku 1680. Jej meno reprezentuje poriadok. Ten je aj priamym prekladom jej mena Tekakwitha - „tá, čo dáva veci do poriadku”. Počas misionárskych aktivít v Amerike konvertovala mladá indiánka na katolícku vieru a prijala meno Katarína. Svätou sa stala až za pápežského pontifikátu emeritnej hlavy cirkvi Benedikta XVI.

V románe Nádherní porazení slúžia biografické informácie o svätici k praktickému doplneniu poetického celku. Mohawkovia jej vnútorné presvedčenie prijímali agresívne, návrat medzi nich bol nemožný. Izolácia sa stala obetou, v ktorej sa hľadá aj milenecky prebudený Leonard Cohen.

Dobová kritika sa ostro vyhranila voči románu za jeho explicitný sexuálny obsah. Ten je kombinovaný úvahami nad dobrovoľnou stratou príčetnosti. Rozprávač má totožnosti s Antoinom Roquentinom, literárnym protagonistom z existencialistického románu La nusse (1938; Hnus, Vydavateľstvo SSS, 2011) od Jeana Paula Sartra, ktorý je historikom a analyzuje aristokratickú postavu z 18. storočia. Predmet jeho výskumu sa ale postupne rozplýva, pretože hnus, alebo medzivojnová “škaredosť” vniká do deja a stáva sa nežiadaným súcnom, čo sa inštinktívne stáva aj platformou pre vznikajúci existencializmus. Cohen “hnus” nahrádza pulzujúcou krásou sexuálneho objektu a dištancuje sa od akéhokoľvek myšlienkového prúdu, pretože intuitívne odkláňa funkcie mozgu a investuje ich do pokornej kapitulácie rastúcej v riadkoch románu. Tá odhaľuje abstraktné vizuálne transformácie lásky, aká sa začína redukovať, no s vypätím obrovskej energie sa nechce ustáliť na žiadnej verzii poriadku. Je tu Katarína Tekakwitha, je tu Edith.

„Mráz, v němž se mi až do té chvíle každou zimu scvrkaly kulky, mne té noci jenom povzbuzoval a můj mozek, kterého jsem si nikdy příliš nevážil, se zdál být zložený z nekonečného množství krystalků jako sněhová bouře a zaplavoval můj život duhovými obrazy”.

Zvýšený pulz

Rozprávač, F, Katarína Tekakwitha a Edith mohli byť popoludňajšími hodinami, podvečermi, kedy Leonard Cohen potreboval regenerovať svoje podráždené spisovateľské bunky podporované amfetamínovými látkami. Pre Zig Zag magazine to v Októbri 1974 priznal. Odpoveď venovaná drogám v originálnom znení na otázku A čo drogy?:

LC: I have used drugs. I have used almost everything that I could ever get my hands on. I have taken them in every possible way. I think that drugs without a sacrament, without a ritual, without a really great understanding of their power are dangerous. I'm not talking about banning or not using drugs. I'm talking about the casual and indiscriminate and social use of drugs can be very, very dangerous. And is dangerous. I think that LSD is by far the most powerful substance in society. There's no question about that.

Tu Leonard Cohen jasne determinoval svoj postoj ku kultúre omamných látok. Považuje ich do istej miery za predmet náboženských rituálov, pripodobňuje ich k viere, hľadá za nimi podstatu a zmysel, hovorí o ich sile. Esencia tohto názoru sa vo vysokej miere dostala aj do knihy Beautiful Losers.

“Je Svět Modlitba K Nějaké Hvězdě?Jsou Všechny Roky Světa Pouhým Soupisem Událostí Nějakého Svátku?Dějí Se Věci Najednou?”

Odpoveď na položené metafyzické otázky román nedáva. Ponúka len portrét vyrušeného človeka, ktorý uveril, že priznať sen v dennom svetle nie je patetické, aj keď to môže byť niekomu na obtiaž.

Argo, 2019

Preklad: Tomáš Hrách

Recenznú knihu poskytlo kníhkupectvo Kosmas.

Zobraziť diskusiu (0)