Internát
Internát možno vnímať ako novodobý ekvivalent vojnovej klasiky Na západe nič nové. Paralela týchto diel sa rôzni hádam iba v odstupe necelého storočia. Kým významné nadčasové dielo Remarquea je odkazom histórie, Internát je desivým obrazom, žiaľ, stále aktuálnych skutočností.
Dej románu sa odohráva na území ukrajinského Donbasu po vypuknutí ruskej invázie v roku 2014, keď je rodina učiteľa Pašu rozdelená frontovou líniou. Synovec Saša viazne v internáte susedného mesta a strýko, vytrhnutý z letargie, sa odhodlá priviesť ho za každú cenu naspäť domov. Pašova cesta sa tak stáva hodnoverným dokumentárnym svedectvom vojny.
Mŕtva zem
Strastiplná púť spôsobuje Pašovu (a nielen jeho) osobnostnú premenu. V situáciách, keď je najjednoduchšie pred krutosťou zatvoriť oči, dochádza, naopak, k skutočnému otváraniu očí. Hoc sú jeho kroky sprevádzané prítomnou ľudskosťou, úsmevnými situáciami a postavami, tie napokon pohlcujú autorove výrazne autentické opisy ťažoby vojny. Tá v konečnom dôsledku neprináša víťazstvo žiadnej strane, pretože to, čo po nej zostáva, pripomína len mŕtvu zem meravých tiel.
Dezilúzia ľudskosti
Ľudia sa ukrývajú a z tieňov sa pozerajú na svet, ktorý sa pod dávkami samopalov a výbuchov čoraz viac zmenšuje. Zabaliť sa do seba a udržať si teplo a pokoj je každodennou nevyhnutnosťou, pretože pustošiace násilie otriasa každým charakterom a poznačuje každú psychiku. Šíriaca sa tieseň, ponurosť, beznádej a strach zatemňujú tváre obyvateľov, kým sa v prudko meniacej krajine strácajú základy spravodlivého života. Takýto je charakter rozpoložení prítomných v celom príbehu mladého učiteľa Pašu, pretože vojna nemá ľudskú tvár.
„V celom meste cítiť pohyb, akoby sa tam, pod mesiacom v splne, po rozbitých uliciach naháňali neviditeľné davy hľadajúce jedlo a teplo. Odtiaľto ich nevidno, ale dobre ich počuť, čo vyvoláva ešte morbídnejšiu atmosféru.“
Lineárna dystopia
Internát veru nie je ľahko stráviteľné čítanie. Avšak čítať o krutosti vojny, v momentoch bezstarostnosti a pohody, môže v každom z nás svojím kontrastným obrazom vyvolať „aha moment“, uvedomujúc si, aké šťastie zažívame, keď naša krajina nie je obeťou vojenskej agresie.
Ide o veľmi emocionálnu knihu, ale bez pátosu či afektu, ktorá sa nekompromisne dostáva pod kožu. Serhij Žadan v nej nepopierateľným poetickým jazykom s takmer reportážnym charakterom pretavil osobné skúsenosti z aktivizmu na fronte do silného vojnového románu, ktorý s citom preložil Ondrej Hubinský.
Serhij Žadan: Internát
Preklad: Ondrej Hubinský
Absynt, 2023