Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Jej vlastný život

O fenoméne žien, ktoré sa rozhodli nevydať sa alebo vydať sa a nemať deti sa vzácne hovorí aj na Slovensku, je to ale mimoriadne citlivá téma. Svedčia o tom aj diskusné fóra plné útočných reakcií na tento životný postoj. O to viac zaujme kniha Jej vlastný život od novinárky a esejistky Kate Bolick, ktorá tieto rozhodnutia prezentuje ako plnohodnotné.

Kate Bolick v jednom rozhovore povedala, že vznik knihy Jej vlastný život sa viaže na esej „All the single ladies“ uverejnenej v časopise The Atlantic. V článku sa venovala životným stratégiám žien na začiatku 21. storočia a téma sa postupne preklopila do podstatne širšieho rozsahu a časovo zamierila na prelom 19. a 20. storočia a tiež do prvej polovice 20. storočia. Postavami knihy sú „prebúdzačky“, ako ich nazvala autorka – ženy s mimoriadnymi osobnosťami a pozoruhodnými životmi. Spája ich tiež to, že sa buď nevydali alebo sa vydali a nemali deti (neplatí to absolútne ako neskôr zistia čitatelia). V jednotlivých kapitolách sa prelínajú životy poetky, esejistky, spisovateľky, spoločenskej aktivistky, resp. reformátorky.

Spoločenské postavenie nevydatých žien zásadne ovplyvňujú dobové kolektívne predstavy, kladné aj negatívne stereotypy vyplývajúce z kultúrnych postojov. V priebehu čias sa menia, nemajú vždy iba podobu stigmy, napriek tomu nezadaní bývajú častejšie diskriminovaní napr. na trhu práce. Práca cez víkendy, zmeny vyžadujúce ostať v práci popoludní alebo do večera, predpoklad dostatku voľného času a ďalšie javy, to všetko sa podieľa na zhoršenom postavení slobodných.


„Za koho sa vydať a kedy – tieto dve otázky definujú život každej ženy bez ohľadu na to, kde vyrástla alebo aké náboženstvo vyznáva či nevyznáva. Môže zistiť, že namiesto mužov miluje ženy, alebo sa rozhodnúť, že jednoducho v manželstvo neverí. Na tom nezáleží. Tieto súvisiace otázky riadia jej život, až kým nie sú zodpovedané, aj keby odpoveďami mali byť „za nikoho“ a „nikdy“.


Texty sprevádzajú rôznorodé štatistiky: sobášnosť, rozvodovosť, skladbu domácností a viaceré ďalšie, sú ale umiestnené tak prirodzene, že vôbec nepôsobia rušivo ani nenudia. Práve naopak – čitateľ dokáže ostro vidieť, že aj manželstvo rodičov Kate Bolick, rovnako ako tisícok iných párov, odrážalo širšie demografické trendy druhej polovice 20. storočia. Kniha na hranici medzi esejou, beletriou a memoárami sa číta veľmi dobre. Štýl písania Kate Bolick je jasný, presný, nezriedka poetický, dovoľuje spoznávať jej emócie. Čitateľom približuje pozoruhodné ženy v kontexte ich čias a občas si predstavuje, aký život by žili v súčasnosti.


Zámerom knihy bolo zachytiť a popísať variabilitu životných štýlov žien prostredníctvom osobného príbehu autorky a piatich žien žijúcich na začiatku 20. storočia. Základnou témou je schopnosť prežiť plnohodnotný život aj osamote. Akceptovanie podobného rozhodnutia však nie je sociálne vôbec ľahko akceptovateľné. V priebehu času ale bipolárne rozdelenie žien na vydaté a slobodné v posledných desaťročiach prestáva platiť a dostáva sa skôr na úroveň negatívneho stereotypu. Knihu môžeme vnímať aj ako sondu do hlbších, podpovrchových priestorov kultúry, zaužívaných predstáv a konvencií, ktoré Kate Bolick nazvala „korzetom“. Práve rozviazanie tohto korzetu ušitého sociálnymi normami bývalo v minulosti také problematické a svoje dôsledky prináša aj v súčasnosti, v takzvanej postmodernej spoločnosti.


Ukážku z knihy si môžete prečítať TU.



Kate Bolick: Jej vlastný život
Preklad: Aňa Ostrihoňová
Inaque.sk
264 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Jej vlastný život

Jej vlastný život

Kate Bolick

Za koho sa vydať a kedy? Tieto dve otázky definujú život každej ženy, riadia ho, až kým nie sú zodpovedané. Patria však do 21. storočia? Kate Bolick vo svojej knihe Jej vlastný život rozpráva príbehy piatich žien, ktorým sa podarilo vzoprieť sa dobovým spoločenským konvenciám a vytvoriť si život podľa svojich predstáv. Poetka Edna Millay, esejistka Maeve Brennan, spisovateľka Edith Wharton, fejtonistka Neith Boyce a spoločenská reformátorka Charlotte Perkins Gilman boli ženami, ktoré sa rozhodli nevydať sa; ktoré sa vydali, ale nemali deti; a ak ich mali, tak odmietli celý svoj život zredukovať na to, aby sa zrkadlili v očakávaniach a ambíciách muža.

Kúpiť za 14,39 €

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.