Juraj zo Schönbergu. Bratislavský prepošt v službách cisára a kráľa
Historička Miriam Hlavačková z HÚ SAV, ktorá sa zaoberá neskorým stredovekom a najmä jeho intelektuálnym svetom (známa je jej publikácia Kapitula pri Dóme sv. Martina – intelektuálne centrum Bratislavy v 15. storočí. Bratislava 2008), napísala tentokrát knihu venovanú životu osobnosti stredovekej Bratislavy – Jurajovi Peltelovi zo Schönbergu, prepoštovi kapituly pri Dóme sv. Martina.
Prostredníctvom jednotlivých životných etáp cirkevného úradníka oboznamuje čitateľov s dôležitými politickými udalosťami a atmosférou druhej polovice 15. storočia. Materiál – najrôznejšie písomnosti roztrúsené po viacerých archívoch - zbierala autorka celých šesť rokov a jeden rok trvalo, než všetky jej poznámky, informácie a vedomosti o živote prepošta dostali knižnú podobu. Napriek tomu, že je kniha koncipovaná ako vedecká monografia s poznámkovým aparátom, autorka ju dokázala napísať pútavým štýlom udržujúc čitateľa v napätí, ktorého poháňa v čítaní ďalej.
V súčasnosti často rezonuje v spoločenskom diskurze otázka „užitočnosti a praktickosti“ humanitných a spoločenských vied. Na recenzovanej knihe vidieť, ako ich mravenčia práca prináša poznanie s praktickým významom pre súčasnosť. Je však na nás, či dokážeme prijať a aplikovať skúsenosti našich stredovekých predchodcov. Ponaučení zo životnej púte Juraja zo Schönbergu si môžeme vybrať viacero. V súvislosti so zápasom o školstvo na Slovensku si treba všimnúť životnú etapu Juraja ako vicekancelára Univerzity Istropolitany. Ukazuje sa, že žiadna vzdelávacia inštitúcia nemá šancu na dobrý rozvoj pokiaľ nie je trvalo finančne a personálne zabezpečená. To je aj príbeh Univerzity Istropolitany a jej iniciátora, neskôr jej vicekancelára Juraja zo Schönbergu. Napriek tomu, že sa Juraj snažil univerzitu finančne zabezpečiť rôznymi benefíciami, chýbala jej dlhodobá finančná podpora zo strany panovníka, jej priameho zakladateľa Mateja Korvína. Nedostatok financií spôsobil postupný odchod vynikajúcich profesorov. Istý podiel na neúspechu niesol aj samotný Juraj, ktorý podobne ako mnohí dnešní verejní činitelia kumuloval mnohé funkcie. Juraj bol nielen prepoštom bratislavskej kapituly, zároveň bol apoštolským pronotárom, vicekancelárom Univerzity a radcom cisára Fridricha III. a uhorského kráľa Mateja Korvína. Najmä funkcie radcu a apoštolského pronotára spôsobovali, že Juraj bol neustále na cestách. Jeho neprítomnosť na Univerzite zrejme zhoršovala jej sľubný rozvoj a po jeho smrti definitívne zanikla.
Príbehom Juraja Peltela sa približuje čitateľom dynamický a komplikovaný vývoj strednej Európy v druhej polovici 15. storočia. Pred vtedajšou spoločnosťou sa objavovali nové situácie, na ktoré musela reagovať a vyrovnávať sa s nimi. S odstupom piatich storočí môžeme sledovať, aký dosah prinášali ich rozhodnutia na ďalší vývoj stredoeurópskeho regiónu.
Hana Chorvátová
Autorka je archeologička. Časť recenzia bola publikovaná aj v časopise .týždeň.