Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Juraj zo Schönbergu. Bratislavský prepošt v službách cisára a kráľa

Historička Miriam Hlavačková z HÚ SAV, ktorá sa zaoberá neskorým stredovekom a najmä jeho intelektuálnym svetom (známa je jej publikácia Kapitula pri Dóme sv. Martina – intelektuálne centrum Bratislavy v 15. storočí. Bratislava 2008), napísala tentokrát knihu venovanú životu osobnosti stredovekej Bratislavy – Jurajovi Peltelovi zo Schönbergu, prepoštovi kapituly pri Dóme sv. Martina.

Prostredníctvom jednotlivých životných etáp cirkevného úradníka oboznamuje čitateľov s dôležitými politickými udalosťami a atmosférou druhej polovice 15. storočia. Materiál – najrôznejšie písomnosti roztrúsené po viacerých archívoch - zbierala autorka celých šesť rokov a jeden rok trvalo, než všetky jej poznámky, informácie a vedomosti o živote prepošta dostali knižnú podobu. Napriek tomu, že je kniha koncipovaná ako vedecká monografia s poznámkovým aparátom, autorka ju dokázala napísať pútavým štýlom udržujúc čitateľa v napätí, ktorého poháňa v čítaní ďalej.

V súčasnosti často rezonuje v spoločenskom diskurze otázka „užitočnosti a praktickosti“ humanitných a spoločenských vied. Na recenzovanej knihe vidieť, ako ich mravenčia práca prináša poznanie s praktickým významom pre súčasnosť. Je však na nás, či dokážeme prijať a aplikovať skúsenosti našich stredovekých predchodcov. Ponaučení zo životnej púte Juraja zo Schönbergu si môžeme vybrať viacero. V súvislosti so zápasom o školstvo na Slovensku si treba všimnúť životnú etapu Juraja ako vicekancelára Univerzity Istropolitany. Ukazuje sa, že žiadna vzdelávacia inštitúcia nemá šancu na dobrý rozvoj pokiaľ nie je trvalo finančne a personálne zabezpečená. To je aj príbeh Univerzity Istropolitany a jej iniciátora, neskôr jej vicekancelára Juraja zo Schönbergu. Napriek tomu, že sa Juraj snažil univerzitu finančne zabezpečiť rôznymi benefíciami, chýbala jej dlhodobá finančná podpora zo strany panovníka, jej priameho zakladateľa Mateja Korvína. Nedostatok financií spôsobil postupný odchod vynikajúcich profesorov. Istý podiel na neúspechu niesol aj samotný Juraj, ktorý podobne ako mnohí dnešní verejní činitelia kumuloval mnohé funkcie. Juraj bol nielen prepoštom bratislavskej kapituly, zároveň bol apoštolským pronotárom, vicekancelárom Univerzity a radcom cisára Fridricha III. a uhorského kráľa Mateja Korvína. Najmä funkcie radcu a apoštolského pronotára spôsobovali, že Juraj bol neustále na cestách. Jeho neprítomnosť na Univerzite zrejme zhoršovala jej sľubný rozvoj a po jeho smrti definitívne zanikla.

Príbehom Juraja Peltela sa približuje čitateľom dynamický a komplikovaný vývoj strednej Európy v druhej polovici 15. storočia. Pred vtedajšou spoločnosťou sa objavovali nové situácie, na ktoré musela reagovať a vyrovnávať sa s nimi. S odstupom piatich storočí môžeme sledovať, aký dosah prinášali ich rozhodnutia na ďalší vývoj stredoeurópskeho regiónu.


Hana Chorvátová

Autorka je archeologička. Časť recenzia bola publikovaná aj v časopise .týždeň.


Zobraziť diskusiu (0)

Juraj zo Schönbergu Bratislavksý prepošt v službách cisára a kráľa

Juraj zo Schönbergu Bratislavksý prepošt v službách cisára a kráľa

Hlavačková Miriam

Ak návštevník Dómu sv. Martina v Bratislave zavíta do Kaplnky sv. Anny, nepochybne ho zaujme kamenný náhrobok so štylizovanou postavou cirkevného hodnostára v životnej veľkosti. Na tabuľke z červeného mramoru si možno prečítať, že ide o apoštolského protonotára, bratislavského prepošta, vicekancelára Univerzity Istropolitany Juraja zo Schönbergu, ktorý zomrel roku 1486. Slová náhrobného epigramu, ktorých znenie si prepošt sám zvolil: „Hľa, bol som kedysi slávny cirkevný hodnostár, ktorého si vážili veľké kniežatá, teraz som špinavý v hrobe, rozožieraný ako potrava červov,“ sú síce umeleckou hyperbolou, ale adjektívna „slávny“ hodnostár a „veľké“ kniežatá nie sú vôbec zveličené.

Kúpiť za 18,00 €

Podobný obsah

Slovutný pán prezident

Čo číta vedúca seniorského klubu preživších pri Židovskej náboženskej obci Eva Mosnáková

Slovutný pán prezident

Odporúčam knihu Slovutný pán prezident od Madeline Vadkerty. Je o prosebných listoch občanov Slovenska, prevažne Židov, počas druhej svetovej vojny hlave štátu a duchovnému Dr. Jozefovi Tisovi. Možno namietať, že dnes máme iné problémy – vojna za našimi východnými humnami nasledovaná zdražovaním produktov, pandémia hrozí ďalšími formami.Ale sú to iné problémy? Po druhej svetovej vojne sme boli presvedčení, že krutosti fašizmu, hromadné zabíjanie vojakov aj civilistov, starcov aj detí, rasizmus, nacizmus sa už opakovať nebudú. Ale hŕstka žijúcich pamätníkov 20. storočia hľadá a nachádza podobnosti v konaní, účelovom rozhodovaní mnohých dnešných politikov u nás i vo svete s tými spred 70 rokov.Osoby a obsadenie sú iné, ale rovnaký je hlavný nástroj na uchopenie ich moci – klamstvá, prekrúcanie pravdy, až do pozície „hore nohami“. Súhlasím s vyjadrením historika Dr. I. Kamenca: pred kým mali postihnutých výnimky zo Židovského kódexu chrániť? Veď kto stál na čele štátu, proklamoval s ním súhlas a podpísal pravidlá o vyhnaní občanov štátu s cieľom ich vyvraždenia?Tak ako vtedy, aj dnes treba kričať, lebo s údivom sledujeme zástupy ľudí pomýlených klamstvami – podobne ako to bolo za vládnutia slovutného pána prezidenta.

Fašizmus náš slovenský

Čo číta spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser

Fašizmus náš slovenský

Pomaly a pozorne čítam túto historiografickú publikáciu, ktorá nesie podtitul Korene, podoby a reflexie fašizmu na Slovensku (1919 – 1945) a skladám klobúk pred jej autormi, ktorí sa zmocnili tejto pre nás toxickej témy so suverenitou profesionálnych historikov, no napísali ju aj čitateľsky príťažlivo. A vynára sa mi v pamäti dávny humorný príbeh, keď moderátorka istého piesňového festivalu ukončila jeho záverečný galakoncert slovami: „Skončil sa festival 1969, nech žije festival 1967!“ Kamarát, sediaci vedľa mňa, sa naklonil ku mne a povedal: „To máme pred sebou peknú minulosť!“ Anton Hruboň je mladý historik a neželám mu (ani sebe), aby v budúcnosti niekde v exile napísal pokračovanie tejto knihy pod názvom Fašizmus náš slovenský v 21. storočí.

1177 př. Kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů

Čo číta historik a spisovateľ Branislav Chovan

1177 př. Kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů

O takzvané morské národy musel zakopnúť každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o dejiny staroveku. Napriek častej prítomnosti v historickej literatúre sa o nich však veľa nevie. Ani to, odkiaľ prišli, ani to, kto vlastne boli, a dokonca ani to, prečo vlastne útočili. Len si pripomeňme: okolo roku 1177 pred naším letopočtom zažili najväčšie civilizácie staroveku kolaps, z ktorého sa potom už nikdy celkom nespamätali. Reč je napríklad o Mykénach, Kréte, Cypre, Egypte, Ugarite, Kanaane, Chetitskej ríši, alebo aj o vzdialenom Elame. S ich zánikom sa spájajú práve záhadné morské národy, ktoré do starovekého sveta vpadli údajne odniekiaľ zo severu od Dunaja. Čo znamená, že možno práve z nášho územia. To by nás mohlo napĺňať aj istou hrdosťou, že práve nejakí naši vzdialení prapredkovia rozmetali mocné štáty Stredomoria na cimpr-campr. Pravda však bude asi predsa len niekde inde. Pokúsil sa to vysvetliť renomovaný americký archeológ Eric H. Cline vo svojej knižke 1177 př. kr. Zhroucení civilizace a invaze mořských národů. Hneď v úvode sa dozvieme, pod akými menami poznali votrelcov Egypťania, zachovali sa totiž na nápisoch Ramzesa III. v Medínit Habu. Pomenovania ako Šakalaš, Ceker či Danuna pre nás už asi ostanú navždy nejasné, zato meno Pelešet ukazuje pravdepodobne na Filištíncov. Kto by čakal, že po tomto trocha lingvistickom úvode sa dozvie o morských národoch niečo viac, bude sklamaný. Clinovi totiž ani tak nešlo o odhalenie ich totožnosti, ako skôr o vykreslenie zániku veľkolepého stredomorského sveta. Tak, ako to teda videl on, v širších súvislostiach, pri ktorých spomínané národy nehrajú najhlavnejšiu úlohu. Cline píše o politickej situácii, medzinárodnom obchode, kultúrnych vzťahoch, ale aj o zemetraseniach, katastrofálnych suchách a následných hladomoroch. Snaží sa tak dopátrať, čo mohlo stáť za tragédiou na prvý pohľad neohroziteľných štátov. Eric Cline je vynikajúci rozprávač, jeho knižka sa dá prečítať jedným dychom. Pre nášho čitateľa to môže byť ešte navyše zaujímavá skúsenosť, ako sa dá písať o histórii. Cline o nej píše trocha inak, ako sme v našich zemepisných šírkach zvyknutí.