Faberovo dielo je čitateľom dobre známe. Z viacerých preložených kníh spomeňme zbierky poviedok Fahrenheitova dvojčata (Kniha Zlín 2007), Někdy prostě prší (Kniha Zlín 2011) a opus magnum Kvítek karmínový a bílý (Argo 2014). Faber je autor, ktorý sa nenecháva spútať žánrovými konvenciami a sympaticky prekračuje hranice, čo dokazuje aj Kniha zvláštních nových věcí. Ak by niekto podľa zápletky čakal výlučne vedeckú fantastiku, bude rozčarovaný, rovnako ako niekto, kto očakáva psychologický román. Nový román pripomína vo vzťahu k ľuďom knihu Mluvčí za mrtvé od Orsona Scotta Carda alebo vo vzťahu k cudzej kultúre diela Ursuly K. Le Guinovej.

Samotný dej začína odchodom kresťanského misionára Petra na cudziu planétu s názvom Oáza. Peter na Zemi zanecháva manželku Beatrice, s ktorou po prílete udržiava len textovú komunikáciu. Tá sa v pravidelných cykloch preruší, pretože Petrova úloha je šíriť kresťanstvo medzi pôvodnými obyvateľmi Oázy, kde misionár trávi značný čas. Faber už od začiatku buduje pútavú atmosféru opismi bežného prostredia, od nezvyčajnej farby vody z kohútika, cez „tancujúci“ dážď, bezútešnú architektúru základne a ďalších detailov. Dej plynie pozvoľna, Peter sa zoznamuje so základňou a jej obyvateľmi, k ničomu napínavému pomerne dlho nedôjde. Čitatelia Michela Fabera ale vedia, že niečo zásadné už prichádza.

Prekvapenie sa objaví v momente prvého kontaktu Petra s pôvodnými obyvateľmi: poznajú evanjelium, Ježiša Krista a už očakávali jeho zvestovateľa. Slovo Biblia nevyslovujú, namiesto toho používajú „Knihu zvláštnych nových vecí“. Na planéte Oáza už totiž predtým pôsobil jeden kazateľ, bez dôvodu však zmizol. V knihe sú viaceré dôležité a dejotvorené udalosti spomenuté spočiatku len akoby mimochodom, postavy sa o zlomových situáciách príležitostne zmienia, sú však natoľko pohltené každodennosťou, že čitateľ môže tieto zmienky prehliadnuť. Neskôr sa ale stanú explicitnými a prehlbujúca sa kríza získa rôzne podoby.

Peter začne po prílete do nového sveta posielať Beatrice správy. Intenzívne potrebuje komunikáciu, rovnako ako Bea. Ich listy sú svedectvom hlbokého vzťahu, vzájomnej empatie a lásky prekonávajúcej závratné priestorové vzdialenosti. Situácia sa začne dramatizovať, keď Bea popisuje vznikajúcu zlovestnú situáciu na Zemi: zvláštne počasie, ohromné katastrofy, náhly nedostatok jedla a náročnú situácia, v ktorej sa sama ocitla – to všetko je v ostrom kontraste s pokojne plynúcimi dňami na Oáze. Vidno to aj na Petrovom správaní – úplne sa sústreďuje na svoje misionárske poslanie a dianie na Zemi mu príde zvláštne odťažité. Komunikácia s Beou sa postupne uberá nezvyčajným smerom a ich vzťah sa čoraz viac komplikuje.

Kniha zvláštnych nových vecí predstavuje aj pozoruhodnú literárnu hru: názvy kapitol sú zároveň poslednými slovami v danej kapitole a postupne získava väčšiu váhu jazyk a jeho využívanie: „realita není objektivní, ale pořád čeká na to, až ji náš postoj přetvoří a přejmenuje“ V prehovoroch oázanov sa tiež objavujú zvláštne znaky, pretože anglická výslovnosť im robí problémy. Je potrebné oceniť aj pekný dizajn knihy a originálny font písma pracujúci napr. so symbolom kríža a vystihujúci fonetické starosti. S Knihou zvláštnych nových vecí získavajú čitatelia nielen silný literárny zážitok, ale tiež podobenstvo o stave sveta vrátane množstva otázok. Kvalitná literatúra podnecuje aj k dôležitým existenčným otázkam a práve v tom je dlhodobo významný Faberov prínos.

Michel Faber: Kniha zvláštních nových věcí
Preklad: Viktor Janiš
Kniha Zlín 2016
450 strán

Zobraziť diskusiu (0)