Kníhkupec z Kábulu
Taliban je späť! Správa, ktorá počas tohto leta plnila titulné stránky všetkých svetových médií a opäť upriamila pozornosť verejnosti na najaktuálnejšiu situáciu v Afganistane. Po krátkej euforickej vlne sa tak táto preťažko skúšaná stredoázijská krajina znovu ponára do temnoty, v ktorej s malými pauzami spočíva už viac ako štyridsať rokov. Ako to tam však vyzeralo v dobe, keď hordy náboženských fanatikov dočasne stiahli chvost, a čo tomu predchádzalo? Aspoň čiastočné odpovede či aké-také osvetlenie týchto i niektorých ďalších problémov dlhodobo sužujúcich jeden z najnebezpečnejších kútov sveta môžeme nájsť napríklad v zaujímavej reportáži Kníhkupec z Kábulu od nórskej novinárky Åsne Seierstad.
V prekladateľskej réžii Simony Jánoškovej si tento kúsok prirodzene našiel cestu do vyhlásenej spoločnosti Prekliatych reportérov, dnes už po zásluhe legendárnej edície výborného vydavateľstva Absynt.
11. september 2001. Dátum, ktorý mimoriadne podstatne prehovoril do ďalšieho svetového politického vývoja. Spojené štáty americké práve zažívajú jeden zo svojich najčiernejších historických okamihov. Samovražední atentátnici podnikli lietadlové útoky na západné krídlo Pentagonu vo Virginii, ďalej na Svetové obchodné centrum v New Yorku, kde boli obe výškové budovy kompletne zničené, pričom ďalšie lietadlo sa zrútilo v Pennsylvánii pri meste Shankswille po tom, čo sa niektorí pasažieri a členovia posádky pokúsili dostať lietadlo od únoscov pod svoju kontrolu. Následkom bol veľký počet civilných obetí, ohromné materiálne škody, nevýslovný šok, panika, zdesenie a strach – Amerike sa podlomili kolená.
K činom sa prihlási medzinárodná teroristická organizácia al-Káida, ktorej vodcovské špičky sa ukrývajú práve v Afganistane pod politickým krytím vládnuceho ultrakonzervatívneho islamistického hnutia Taliban. Je okamžite jasné, že logická odveta príde v najkratšom možnom čase, keď rakety začnú lietať a bomby budú husto padať opačným smerom. Plán západných spojencov je zrejmý: definitívne zvrhnúť tamojší vládnuci režim a pomôcť vybudovať a zastabilizovať základy novej demokratickej vlády. Súbežne s týmto procesom potom dolapiť najhlavnejších predstaviteľov oboch fundamentalistických hnutí, teda mullu Omara (Taliban) a Usámu bin Ládina (al-Káida).
Åsne Seierstad nelení a v nastolenej situácii sa promptne zorientuje. To znamená, že pobalí najnevyhnutnejšie príslušenstvo a veľmi krátko po útokoch na Dvojičky prichádza do Afganistanu, kde prežije dlhší čas v rozvetvenej rodine kábulského kníhkupca Sultána Chána. Pokúša sa preniknúť a zžiť s každodennosťou bežnej afganskej society vystavenej sústavným spoločenským otrasom, čoho výsledkom je práve táto zemitá správa z takpovediac prvej línie.
Cez príbehy obyčajných ľudí tak môžeme nazrieť do útrob navonok odlišného sveta. Do jeho sociálneho usporiadania, keď autorka hutným spôsobom pohovorí aj o historických príčinách, ktoré k danej spoločenskej štruktúre viedli. Extrémne rodové rozdiely, hlboké sociálne priepasti, chudoba, nevzdelanosť či úplná negramotnosť, neuveriteľne absurdné predsudky alebo následky tiahlych vojnových konfliktov. Neprekonateľné rozpory medzi hlboko zakorenenými tradicionalistickými dogmami a občas i pomerne úspešnými pokusmi o pokrokové, slobodnejšie zmýšľanie či už v medziach islamského vierovyznania, alebo aj mimo jeho rámca a ďalšie iné faktory vplývajúce na tunajší beh vecí. Všetko sa o seba triešti a miesi jedno s druhým, čo zas vytvára napätie a zámienky pre ďalšie ťažkosti a sváry.
Nuž áno, v prvom pláne na nás vybehne veľké množstvo problémov, s ktorými sa denne musia stretávať ľudia rôznych spoločenských úrovní v tejto časti planéty. Åsne Seierstad však popri tom odhaľuje aj niečo navyše: ohromnú pestrosť! Národnostnú, etnickú či kmeňovú (nazvime to, ako chceme) diverzitu. Jazykovú rozmanitosť, zložitosť islamskej vierouky či len, stručne zosumarizované, civilizačnú bohatosť, v ktorej sa prelínajú kultúrno-historické vplyvy hádam niekoľkých tisícročí. Pri pozornom sledovaní odhalíme aj takéto aspekty v Åsneinom, inak nanajvýš priamočiarom texte, hoci sa tento apriórne sústreďuje na základnú existenčnú bunku, ktorú predstavuje košatá rodina Chánovcov.
Kníhkupec z Kábulu je teda skutočne výpovedná, zrozumiteľná a výborne čitateľná reportáž i pre človeka, ktorý sa v tejto vážnej problematike vôbec neorientuje, prípadne je zasiahnutý len kusými či celkom pochybnými informáciami. Dáva mnohému porozumieť aj v súvislosti s najaktuálnejšími udalosťami v konkrétnom regióne, pričom jeho myšlienkový presah zostáva značne univerzálny a nadčasový.
Åsne Seierstad: Kníhkupec z Kábulu
Absynt, 2019 (edícia Prekliati reportéri)
Preklad: Simona Jánošková
264 strán