Román začína okamžitým uvedením do udalostí: v Taliansku a Švédsku sa postupne zdanlivo bez dôvodu odpájajú od elektrickej prenosovej sústavy celé regióny a reťazová reakcia spôsobí, že medzištátne prepojenia sústavy následne dovedú do energetického kolapsu celú Európu. Deje sa to v mrazivom februári, bezprostredné ohrozenie ale nesúvisí len s nepriaznivým počasím. Hoci zástupcovia energetických koncernov veria v nápravu do niekoľkých hodín, plynú dni a nedochádza k žiadnej zmene. Život ako ho poznáme sa rozpadá.

Hoci je Black-out pomerne hrubou knihou, číta sa plynule a nie sú v nej žiadne zbytočné pasáže. Striedanie viacerých dejových línií s množstvom postáv zabezpečuje rýchlu dynamiku, pričom Elsberg postupne otvára rozličné znepokojujúce témy. Atraktivita knihy spočíva práve v popise rôznorodých situácií vyvolaných výpadkom energie a širšieho spoločenského kontextu. Nejde totiž o žiadnu vedeckú fantastiku, ale o reálne okolnosti, pretože masívne výpadky elektrických sústav v trvaní až do desiatok hodín sú známe a pomerne presne sa vie, čo by znamenali. Príprava, ktorú podstúpil pred písaním autor je obdivuhodná a siaha od potravinárstva až po civilnú obranu.

Strata elektrickej energie neznamená len vypnuté svetlo. Bez elektriky nefunguje v súčasnom svete po niekoľkých dňoch takmer nič, vrátane vodovodných a benzínových čerpadiel, nemocníc, bankového systému (pokiaľ nemá človek veľkú hotovosť), dopravy atď. Už len nemožnosť odstrániť následky fyziologických potrieb vyvolávajú hrozbu epidémií a pri miliónoch ľudí sa vynárajú z tmy aj rôzne ďalšie problémy. Bez možnosti komunikovať v celonárodnom rozmere postupne upadá autorita zákona a vládnych rozhodnutí, stupňuje sa chaos, objavujú sa svojvoľní lokálni uzurpátori moci a dostať situáciu po kontrolu nie je vôbec jednoduché.

K podobnej situácii neprichádza len tak náhodou. Jedna z postáv, programátor Piero Manzano pomerne rýchlo zistí, že išlo o zámerný a koordinovaný hackerský útok na tzv. smart metering (elektromery ovládané na diaľku, táto technológia sa postupne zavádza aj na Slovensku). Sám sa ale pritom dostane do podozrenia a počas úteku začína pátranie po skutočných pôvodcoch útoku. Náznaky smerujú k podozreniu, že ide o nezvyčajný teroristický útok a každým dňom je jasnejšie, že v globalizovanom svete závažné narušenie kritickej infraštruktúry znamená rozsiahle dôsledky mimo rámec bežnej skúsenosti. Elsberg sa v tejto súvislosti viackrát v románe odvoláva napr. na vírus Stuxnet z pred niekoľkých rokov, o ktorom sa predpokladalo, že ani nemôže existovať.

Román Black-out si zasluhuje pozornosť z viacerých hľadísk. Má výraznú informačnú hodnotu, dalo by sa povedať, že až populárno-náučnú. Približuje fungovanie javov, ktoré nás bežne obklopujú, ale ich prítomnosť si ani neuvedomujeme. Navyše čitateľsky atraktívne podrobne a fundovane zachytáva proces krízového riadenia v prípade rozsiahlej katastrofy, ukazuje na zodpovednosti rozptýlené od administratívy v Európskej únii, cez medzinárodné organizácie až po lokálne vlády. V nemecky hovoriacich krajinách zaznamenal román Marca Elsberga rozsiahly úspech a nemali by ho obísť ani slovenskí čitatelia obľubujúci inteligentné thrillery.

Marc Elsberg: Black-out. Zajtra už bude neskoro
Preklad: Ľubica Henssen
Zelený kocúr 2016
504 strán

Zobraziť diskusiu (0)