„Jú-ú-ú gou-lú-lú come under the blú-ú-ú bú-lú“. Stará pani mávala rukami a kričala. Podľa losangelských Daily Times vznikla v meste v apríli 1906 istá fanatická sekta. V predve­čer zemetrasenia v San Franciscu zavládli „veľké nepokoje“ a mnohí ľudia hovorili v nábožnom vytržení. Počas spoloč­ných modlitieb deň po katastrofe na ulici South Main Street v Los Angeles sa zem pod nohami účastníkov odrazu začala triasť, šlo o dotras zo zlomu San Andreas. Mnohí sa rozpŕchli po ulici. Jeden z modliacich od strachu ostal sedieť na zemi. Potom sa vrátil domov, pocítil však, že mu Boh prikázal, aby sa zúčastnil na večernom stretnutí v ulici Azusa Street. Ten muž sa volal Frank Bartleman.

Do Kalifornie pricestoval ako 33-ročný v roku 1904, aby tu pôsobil v misii v Sacramente. Práca mu však nešla podľa predstáv a čoskoro si musel hľadať príležitostné práce, aby uživil rodinu. V decembri toho istého roku sa s rodinou presťa­hoval do Los Angeles a začal pôsobiť ako kazateľ u metodistov a baptistov. Keď zomrela jeho trojročná dcéra Esther, rozhodol sa, že svoj život zasvätí výlučne Bohu a misionárskej činnosti. Celé dni a noci sa modlil a pokúšal sa byť v úzkom a osobnom kontakte s Bohom. Dni trávil na stretnutiach, na kázňach a pí­saním náboženských letákov, ktoré sám roznášal do bánk aj barov. Náboženské posolstvo sa pokúšal odovzdať dokonca i v mestskom nevestinci. Okrem toho písal články do nábožen­ských časopisov a bol mimoriadne produktívny. Bartleman považoval svoje písanie za dar od Boha s cieľom otvoriť ľuďom oči. Tvrdil, že prostredníctvom neho hovorí Boh. Približne me­siac pred zemetrasením v roku 1906 mal Bartleman zjavenie, v ktorom mu Boh prikázal, aby napísal nový text, s názvom „The Last Call“ (Posledné varovanie). Bartleman sa potom zúčastnil na stretnutí veriacich v polorozpadnutom dome na ulici Bonnie Brae, a tu spoznal kazateľa W. F. Seymoura. Seymour sa neskôr stal jedným z najdôležitejších postáv letničného hnutia v Ka­lifornii – bol to hlboko veriaci a pokorný Afroameričan slepý na jedno oko. V „Poslednom varovaní“ Bartleman zdôraznil, že Boh chce dať ľuďom poslednú šancu, aby nasledovali Jeho slová. Podľa Bartlemana sa priblížili veľké udalosti.

Boh volá, znova, na samom sklonku čias. Posledné varo­vanie, volanie o polnoci, je práve nad nami a jasne nám znie v ušiach. Boh nám chce dať túto poslednú šancu. Posledné varovanie, povstanie po celej zemi. Nad svetom padne ortieľ. Stane sa čosi nesmierne veľké.

Tri dni pred zemetrasením v San Franciscu nastal po stretnutí v losangelskom kostole New Testament Church veľký rozruch. Jedna z prítomných žien začala hovoriť v nábožnom vytržení a ľudia sa pred kostolom zhŕkli, aby diskutovali o tom, čo to mohlo znamenať. Spoločné modlitby sa konali už niekoľko mesiacov a toto mohlo byť znamenie, že sa spoločenstvu práve zjavil Ježiš. Boh Bartlemanovi nariadil desaťdňové modlitby, čo Bartleman vnímal ako veľké bremeno, pretože vlastne nevedel, čo má Boh v pláne.

Ulica Azusa Street leží v centre Los Angeles hneď vedľa ázij­skej obchodnej štvrte a dnes je to asi stometrová slepá ulička.

Tabuľka vysoko na stĺpe verejného osvetlenia vecne informuje, aké má toto miesto historický význam. Na mieste bývalej misie dnes stojí banka. Tak ako za Bartlemanových čias sa v okolí zhromažďujú tí najchudobnejší, sú tu výdajne polievok a lacné dlhodobé ubytovanie v kedysi luxusných mramorových hoteloch z dvadsiatych rokov minulého storočia.

Keď sa Bartleman dozvedel o katastrofe, vyložil si ju po­mocou svojho vzťahu k Bohu a uveril, že Boh takto vyslyšal modlitby o obnovu ľudí. To, že mnohí odmietali súvis zemet­rasenia s Bohom, si Bartleman vysvetľoval ako dielo Satana, ako diabolskú propagandu. Bartleman cítil silné nutkanie, aby sa zúčastnil na stretnutí, ktoré sa malo uskutočniť večer devätnásteho apríla. Pre priveľkú účasť stretnutie presunuli z ulice Bonnia Brae na ulicu Azusa, číslo 312. Bartleman tam ešte nikdy nebol a na stretnutie vyrazil z domu spolu s matkou Wheatonovou. Tá bola slabá na nohy a netrpezlivý Bartleman na ňu takmer nevydržal čakať. Ako sa ukázalo, číslo 312 bola stará barabizňa s rozbitými oknami, ktorá kedysi slúžila me­todistom. Z podlahy odpratali smeti a z debničiek a dosiek vyrobili lavice. Až po chvíli sa pred domom vytvoril rad ča­kajúcich. Do septembra toho istého roku prijalo novú vieru približne 13-tisíc ľudí.

V nedeľu 22. apríla vzal Bartleman so sebou do kostola New Testament Church desaťtisíc výtlačkov „Posledného varovania“, ktoré chcel rozdať. Bartleman tvrdil, že Boh k nemu v sobotu po zemetrasení opäť prehovoril, trikrát, a prikázal mu šíriť Jeho slovo. V utorok napoludnie bol konečne hotový leták, ktorý Bartleman nazval „Zemetrasenie!!!“ a ktorý mal ísť okamžite do tlače. Bartleman cítil, ako sa Boh na obyvateľov hnevá: „San Francisco bolo hrozne hriešne mesto.“ Kazateľ považoval za svoje osobné poslanie, aby ľuďom vysvetľoval, že zemetrasenie bolo v skutočnosti Božím trestom a že sa môžu stať ešte horšie veci. Ponáhľal sa do tlačiarne s poslaním: Každý jeden sa bude musieť zodpovedať Bohu. Letáky sa distribuovali v Los Angeles i v San Diegu. To si vyžadovalo odvahu. Bartleman píše, aké to boli ťažké časy a s akými reakciami ľudí sa stretával:

Boli takí zúriví, že ma viac ráz chceli zabiť. Po správach zo San Francisca ustal obchod. Ľudí ochromil strach. Aj vďaka tomu môj spis tak zapôsobil. Pociťoval som nesmierny tlak. Akoby peklo otvorilo svoje brány, aby posolstvu zabránilo. Ja som sa však nedal zastaviť. Celý čas som nad sebou cítil Božiu ruku. Ľudí desilo, čo im Boh o zemetrasení hovoril.

Trvalo niekoľko týždňov, kým sa rozdali všetky výtlačky „Ze­metrasenia!!!“. Za menej než tri týždne ich v Los Angeles a ďalej na juhu stihli rozdať 75-tisíc. Ak si uvedomíme, že mesto malo v tom čase 100-tisíc obyvateľov, leták očividne ľudí oslovil. V ob­lasti Los Angeles sa rozdalo ďalších 50-tisíc letákov. Bartleman sa medzitým zúčastňoval na stretnutiach na ulici Azusa, kde veriaci zažívali extázu a pokoru. Hovorili i spievali v nábožnom vytržení. Zrodilo sa letničné hnutie.

Zemetrasenie

„Zemetrasenie!!!“ bol malý dvojstranový leták, ktorého prvú stranu tvorili prakticky iba citáty z Biblie.67 Bartleman uvádza argumenty, prečo sú zemetrasenia Božím trestom a priamym následkom Jeho hnevu. Kladie si rečnícku otázku, čo má Boh so zemetrasením spoločné, a odpovedá si, že otrasy „predsta­vujú iba začiatok našich problémov“. Potom spomína proroctvo amerického kazateľa Leeho Spranglera, že podľa znamení od Krista u Američanov nastane masové prebudenie. Bartleman bol hlboko veriaci pietista a jeho „Zemetrasenie!!!“ naliehavo vystríhalo pred tým, čo by sa mohlo stať, ak sa človek od Boha odvráti. Veril, že katastrofa a Boh priamo súvisia – tento názor treba vnímať z perspektívy evanjelickej viery v koniec sveta a z perspektívy doslovného výkladu Biblie. V závere letáka predstavuje Bartleman svoj vlastný výklad zemetrasenia:

Myslíš si, že za zemetrasením netreba hľadať Boha? – no aj tak Ho vo svojom srdci preklínaš! Dávaj si pozor!... Vravíš, že „postavíme nové, väčšie mesto“? Postavíš ho pre Boha? Alebo pre väčšie zločiny? Pamätaj na Babylon­skú vežu!... Pamätaj na nepopierateľný historický fakt, že Boh takto vždy navštevoval tie najhriešnejšie mestá.

Nevinní budú ušetrení, pokračuje Bartleman, dotrasy v Los Angeles deň po zemetrasení v San Franciscu treba vnímať ako varovanie. „Pamätaj, že hoci Boh nás tentoraz nechal na pokoji, sme v Jeho dosahu a môže sa vrátiť. Dávaj si pozor na to, čo hovoríš.“ Toto boli silné slová, Bartleman však v závere letáka zašiel ešte ďalej.

Táto zdanlivá katastrofa nie je ničím iným než zamas­kovaným požehnaním pre zatratenú a zničenú rasu... Čoskoro sa naša úbohá stará zem bude zvíjať v boles­tiach a konečne a úplne zanikne. „Zmier sa so svojím Bohom!“

Z Bartlemanových temných proroctiev o súdnom dni vstávajú vlasy dupkom aj o sto rokov neskôr.

Dielo Boha?

Bartleman tvrdil, že zemetrasením v San Franciscu Boh varoval obyvateľov pacifického pobrežia a že udalosť priviedla ľudí k prebudeniu, o čo sa sám usiloval na ulici Azusa. Bol presved­čený, že katastrofa bola dielom Boha, a ten sa zasa nepriamo zaslúžil o prebudenie ľudí a o rozvoj letničného hnutia. Je však ťažké doložiť, aký význam vlastne v takom prípade katastrofa mala. Predbežne ide iba o výklad silno nábožnej a duchovnej osoby. Na druhej strane vieme, že letničné hnutie vo svojich počiatkoch mimoriadne zdôrazňovalo návrat Ježiša, jeho tisíc­ročnú vládu a posledné dni. Mnohí preto mohli mať rovnaký pocit ako Bartleman.

V ranej fáze letničného hnutia bol bežný názor, že po pre­budení ľudí bude nasledovať návrat Ježiša.68 Podľa historika Allana Andersona sa nábožné vytrženie a duch, v akom pre­biehali stretnutia veriacich, vnímali ako znamenia, že koniec je blízko. Rozprávanie v nábožnom vytržení sa vykladalo ako cudzí jazyk a tento dar mal pomôcť pri šírení náboženského posolstva po celom svete, čo zasa malo urýchliť Ježišov návrat.

Do diskusie o vplyve katastrofy z roku 1906 na prebudenec­ké hnutie sa zapojil aj nórsky cirkevný historik Nils Bloch-Hoell. V roku 1956 vydal v Osle dizertačnú prácu o vzniku letničného hnutia, kde o zemetrasení v San Franciscu napísal:

Katastrofa výrazne poznačila vtedajšiu spoločnosť a ob­zvlášť, prirodzene, Kaliforniu. V kruhoch, ktoré sa samy osebe zameriavali na Apokalypsu, sa katastrofa ľahko mohla vykladať ako eschatologické znamenie. V ten istý mesiac takisto došlo k veľkému výbuchu Vezuvu. Rozru­šení ľudia so záujmom o Apokalypsu si nepochybne našli cestu na ulicu Azusa, aby im tam prírodné katastrofy vysvetlili vo svetle Biblie.

Bloch-Hoell zároveň zdôrazňuje, že neexistujú materiály, ktoré by priamo spájali katastrofu s nástupom letničného hnutia, niet však pochýb o tom, že „zvýšená účasť na stretnutiach na ulici Azusa bola sčasti výsledkom apokalyptickej nálady, ktorú vyvolalo zemetrasenie v San Franciscu“.

Zemetrasenie z roku 1906 nebolo príčinou, že letničné hnu­tie vzniklo. Semienko bolo zasiate niekoľko rokov predtým. Katastrofy a utrpenie skrátka môžu spôsobiť zmenu mentality v danej spoločnosti. Siahne človek po tom, čo je bezpečné a čo pozná? Dá sa presvedčiť novými vodcami, ktorí sa objavia? Aké sociálne pozadie majú tí najviac ovplyvnení? Z Bartle­manových opisov a eschatologického prvku v evanjelických vyznaniach vyplýva, že zemetrasenie v apríli 1906 malo na ľudí mimoriadny vplyv: vyvolalo konflikty medzi rozličnými interpretáciami vzťahu prírodných síl a náboženského rozmeru. Táto dramatická situácia otvorila priestor pre zmeny a alter­natívne výklady, pričom zasiahla všetkých. Obzvlášť chudobní a odsúvaní sa dali strhnúť. Letničné hnutie sa stretlo s nevôľou etablovaných protestantov v Los Angeles.69 Väčšinu ľudí od­radilo letničné odovzdanie sa Duchu svätému a ich hektické, energické stretnutia. Okrem toho hnutie prelomilo niekoľko veľkých tabu vo vtedajšej Amerike: jeho ústrednými postavami boli farební, chudobní i ženy.

Koniec je blízko

Henrik Svensen

Premedia 2016

Preklad: Miroslav Zumrík

Zobraziť diskusiu (0)