Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Krehká severanka s rozprávačským talentom o sile parného valca.

Severská literatúra stabilne patrí k tomu najlepšiemu, čo môže svetová tvorba ponúknuť. Množstvo výborných autorov i autoriek zastupujúcich hádam všetky mysliteľné žánre, veľké komerčne megaúspešné hviezdy predávajúce sa v miliónových nákladoch aj vyložene dobre utajené fajnšmekerské chuťovky pre pár vyvolených – zo všetkého sa v severných teritóriách niečo nájde. Potešujúci je však najmä neustávajúci prílev nových mien, ktoré dokážu byť stále inovatívne a v tvrdej konkurencii si bez väčších problémov nájdu svoje miesto.

Jednou z mladších hviezd severského autorského neba, ktorej popularita však letí strmhlav nahor je fínska spisovateľka, animátorka a scenáristka Katja Kettu. V českom Argu jej minulý rok premiérovo vyšiel v poradí tretí román Porodní bába, za ktorý obdržala prestížnu Runebergovu cenu.

Leitmotívom knihy je postavenie Fínska v medzinárodnom spoločenstve počas druhej svetovej vojny a traumatizujúca kolektívna vina vnímaná ako následok paktovania s totalitnými ideológiami, ktorých dopad fínska spoločnosť tvrdo pociťovala ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Dej sa odohráva v oblasti Pečenga, na úplnom severe Fínska. Píše sa rok 1944 a od konca leta tu prebieha laponská vojna. V centre extrémne pohnutej doby sa paradoxne začne rodiť bizarný milostný vzťah. Všetkými opovrhovaná, ale zároveň rešpektovaná pôrodná babica – potomok laponskej šamanky a komunistu – si nájde objekt lásky v osobe narušeného nacistického dôstojníka Johannesa. Ako zdravotná sestra s ním dobrovoľne odíde do Titovky, zajateckého lágru, kde sa stáva tragickým spoluúčastníkom zločineckej vojnovej mašinérie.

Rozprávanie kombinuje viaceré perspektívy. Prevládajúci ženský pohľad je prestriedaný viacerými mužskými pohľadmi. Postupne tak vzniká viachlasá mozaika ponúkajúca otrasné svedectvo o nemožnej dobe a choromyseľných ľuďoch naskrz poznačených pomýlenými ideologickými bludmi. Vojnová kataklizma vyrába z relatívne normálnych existencií odporné monštrá zbavené akýchkoľvek morálnych zábran. Nič nie je zakázané, všetko je dovolené – rozhoduje zákon tundry. V takto vyhrotených podmienkach aj láska medzi ústrednou dvojicou dostáva zvrátene zdeformované tvary. Citové pozlátko v podobe prejavov krehkej intimity neexistuje. V podstate všetko je viac-menej podriadené horúčkovitému úsiliu prežiť. City sa dávajú najavo naraz a s prudkosťou blížiacou sa holej zvieracej prapodstate. Na nič sa neberie ohľad, žije sa pre okamih, riešiť následky nie je kedy.

Katja Kettu svoje postavy v ničom nešetrí. V texte brilantne kĺbiacom historické fakty s fikciou ťažko nájsť niekoho bezúhonného. Autorka s mrazivou suverenitou vykresľuje aspekty jednotlivých, rôznymi smermi pokrivených charakterov. Úsporným presne vybrúseným jazykom zachytáva obrazy nezdravej reality neuznávajúcej žiadne normalitu pripomínajúce hodnoty. Svet vytrhnutý z pántov zobrazuje v surových naturalistických farbách orámcovaných svojsky lyrizovaným magickým realizmom. Celé je to až po okraj natlakované priam fyzicky hmatateľným napätím prítomným vo forme skôr tušeného zla, ktoré sa však v príhodnom okamihu prederie na povrch a dielo skazy dokonáva neúprosnou ničivou silou. Katja Kettu sa miestami nevyhýba ani náznakom čierneho cynického humoru patrične dotvárajúceho výslednú hutnú a skľučujúcu atmosféru. Výborne sa osvedčilo funkčné zakomponovanie originálneho dialektu, ktorý rozprávaniu dodáva zvláštnu melódiu a zvýrazňuje punc autenticity.

Porodní bába v konečnom hodnotení ponúka neľahký a drsný zážitok. Katja Kettu vyťahuje nepríjemnú a naliehavo rezonujúcu ozvenu dejín, ktorá však v súvislosti so súčasnými spoločenskými tlakmi v Európe (o výsledku posledných slovenských volieb ani nehovoriac) naberá veľmi znepokojivý a varovný charakter.


Katja Kettu: Porodní bába

preklad: Jitka Hanušová

vydalo Argo 2015


Ukážku si môžete prečítaťTU

Zobraziť diskusiu (0)

Porodní bába

Porodní bába

Katja Kettu

Je pozdní léto roku 1944 a v oblasti Pečenga na severu Finska probíhá laponská válka. Nemanželská dcera ze šamanské rodiny, odmalička odsunutá na okraj společnosti, vykonává důležité povolání porodní báby. Její život, to jsou cesty v nočním mrazu, pach dezinfekce a krev. Všechno se však změní, když potká nacistického důstojníka Johannese, který se „na ni podívá, jak se ještě nikdynikdo nedíval“, a bezhlavě se do sebe zamilují. Hrdinka pak z vlastní vůle následuje německé šiky do vojenských a vězeňských táborů, kde pomáhá jako polní zdravotní sestra. Zatímco dříve však děti vítala do světa, zde se z ní stává anděl smrti a nakonec iji semelou nemilosrdná kola dějin.

Kúpiť za 12,92 €

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.