Krehká severanka s rozprávačským talentom o sile parného valca.
Severská literatúra stabilne patrí k tomu najlepšiemu, čo môže svetová tvorba ponúknuť. Množstvo výborných autorov i autoriek zastupujúcich hádam všetky mysliteľné žánre, veľké komerčne megaúspešné hviezdy predávajúce sa v miliónových nákladoch aj vyložene dobre utajené fajnšmekerské chuťovky pre pár vyvolených – zo všetkého sa v severných teritóriách niečo nájde. Potešujúci je však najmä neustávajúci prílev nových mien, ktoré dokážu byť stále inovatívne a v tvrdej konkurencii si bez väčších problémov nájdu svoje miesto.
Jednou z mladších hviezd severského autorského neba, ktorej popularita však letí strmhlav nahor je fínska spisovateľka, animátorka a scenáristka Katja Kettu. V českom Argu jej minulý rok premiérovo vyšiel v poradí tretí román Porodní bába, za ktorý obdržala prestížnu Runebergovu cenu.
Leitmotívom knihy je postavenie Fínska v medzinárodnom spoločenstve počas druhej svetovej vojny a traumatizujúca kolektívna vina vnímaná ako následok paktovania s totalitnými ideológiami, ktorých dopad fínska spoločnosť tvrdo pociťovala ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Dej sa odohráva v oblasti Pečenga, na úplnom severe Fínska. Píše sa rok 1944 a od konca leta tu prebieha laponská vojna. V centre extrémne pohnutej doby sa paradoxne začne rodiť bizarný milostný vzťah. Všetkými opovrhovaná, ale zároveň rešpektovaná pôrodná babica – potomok laponskej šamanky a komunistu – si nájde objekt lásky v osobe narušeného nacistického dôstojníka Johannesa. Ako zdravotná sestra s ním dobrovoľne odíde do Titovky, zajateckého lágru, kde sa stáva tragickým spoluúčastníkom zločineckej vojnovej mašinérie.
Rozprávanie kombinuje viaceré perspektívy. Prevládajúci ženský pohľad je prestriedaný viacerými mužskými pohľadmi. Postupne tak vzniká viachlasá mozaika ponúkajúca otrasné svedectvo o nemožnej dobe a choromyseľných ľuďoch naskrz poznačených pomýlenými ideologickými bludmi. Vojnová kataklizma vyrába z relatívne normálnych existencií odporné monštrá zbavené akýchkoľvek morálnych zábran. Nič nie je zakázané, všetko je dovolené – rozhoduje zákon tundry. V takto vyhrotených podmienkach aj láska medzi ústrednou dvojicou dostáva zvrátene zdeformované tvary. Citové pozlátko v podobe prejavov krehkej intimity neexistuje. V podstate všetko je viac-menej podriadené horúčkovitému úsiliu prežiť. City sa dávajú najavo naraz a s prudkosťou blížiacou sa holej zvieracej prapodstate. Na nič sa neberie ohľad, žije sa pre okamih, riešiť následky nie je kedy.
Katja Kettu svoje postavy v ničom nešetrí. V texte brilantne kĺbiacom historické fakty s fikciou ťažko nájsť niekoho bezúhonného. Autorka s mrazivou suverenitou vykresľuje aspekty jednotlivých, rôznymi smermi pokrivených charakterov. Úsporným presne vybrúseným jazykom zachytáva obrazy nezdravej reality neuznávajúcej žiadne normalitu pripomínajúce hodnoty. Svet vytrhnutý z pántov zobrazuje v surových naturalistických farbách orámcovaných svojsky lyrizovaným magickým realizmom. Celé je to až po okraj natlakované priam fyzicky hmatateľným napätím prítomným vo forme skôr tušeného zla, ktoré sa však v príhodnom okamihu prederie na povrch a dielo skazy dokonáva neúprosnou ničivou silou. Katja Kettu sa miestami nevyhýba ani náznakom čierneho cynického humoru patrične dotvárajúceho výslednú hutnú a skľučujúcu atmosféru. Výborne sa osvedčilo funkčné zakomponovanie originálneho dialektu, ktorý rozprávaniu dodáva zvláštnu melódiu a zvýrazňuje punc autenticity.
Porodní bába v konečnom hodnotení ponúka neľahký a drsný zážitok. Katja Kettu vyťahuje nepríjemnú a naliehavo rezonujúcu ozvenu dejín, ktorá však v súvislosti so súčasnými spoločenskými tlakmi v Európe (o výsledku posledných slovenských volieb ani nehovoriac) naberá veľmi znepokojivý a varovný charakter.
Katja Kettu: Porodní bába
preklad: Jitka Hanušová
vydalo Argo 2015
Ukážku si môžete prečítaťTU