Corbin začína svoje rozprávanie uprostred severoamerickej divočiny, v ktorej dvojica Indiánov uteká pred prenasledovateľmi z kmeňa Cthanhlukov. Kdesi inde – kedysi inokedy? – je akademik Clark Elwood na ceste do zapadnutého mestečka Lame Dog, aby tam pokračoval v pátraní po svojej láske Kito. Obe línie však majú jednu vec spoločnú – ich hrdinovia nevedia, že im mimo civilizácie hrozí aj väčšie nebezpečenstvo.

Prekvapením pre čitateľa nakoniec nie je odhalenie samotného monštra, ale funkčnosť, s ktorou Corbin kombinuje charakteristické motívy Lovecraftových textov do nového, atmosférického rozprávania. Nejde pritom ani tak o široký pojem kozmickej hrôzy či prázdnoty vesmíru, ako o konkrétne prvky, ktoré sú prítomné vo väčšine najznámejších Lovecraftových textov: archetyp samotárskeho vzdelanca, chátrajúce rurálne oblasti, uzavreté komunity s okultnými praktikami, pocit neustáleho ohrozenia niečím cudzím, (ne)prekvapivé odhalenie v závere.

Potiaľto sa zdá, že Bůh krys je len ďalším – snáď epigónskym – nasledovníkom v žánri lovecraftovského hororu. Ak však hovoríme o tom, že Corbin odkazuje na Lovecrafta, musíme si všímať aj druhú rovinu rozprávania a symboliku výtvarného spracovania.

Ako naznačuje už obálka, Corbin sa rozhodol pre zaujímavú kombináciu výtvarných štýlov, hraničiacu na jednej strane s tradičnou, až rozprávkovo stvárnenou krajinou ako z francúzskych či belgických komiksov, na strane druhej – a to pripomína už titulná ilustrácia – s kresbou obracajúcou sa k plastickému realizmu, ktorá sa dostáva do popredia v špecifických scénach a detailnejších paneloch.

Zatiaľ čo však krajina pôsobí zdanlivo upokojujúco či priam radostne, kresba postáv, pripomínajúca estetiku indiánskych totemov a primitívnych masiek s hrubými črtami, vytvára potrebné napätie, navodzuje pocit tajomna a neurčitej hrozby. Corbin najmä prostredníctvom vizuálu spracúva aj odvrátenú stranu Lovecraftovho odkazu – aktuálne čoraz častejšie pripomínaný rasizmus, xenofóbiu, odpor k sexualite či existenciálny strach z dedičnej degenerácie.

Na rozdiel od Moora (Neonomicon, Providence) či Ruffa (Lovecraft Country) však Corbin nie je explicitný, doslovný. Na problematické motívy a autorove svetonázory poukazuje prostredníctvom symboliky. Hlavný hrdina Clark Elwood je prakticky paródiou na Lovecrafta: Afroameričan, ktorého črty i skomolené meno nápadne pripomínajú majstra kozmickej hrôzy, o sebe hovorí, že je „choulostivý a nervní“, no po ranu nejde ďaleko; s láskou spomína na pohodlie starobylého Arkhamu, v prekérnych situáciách preklína prastarých bohov Cthulhu a Yog-Sothotha a jeho príbehový nepriateľ a zároveň záchranca odkazuje tak na Lovecraftov život, ako aj na poviedku The Rats in the Walls (čes. Krysy ve zdech), ktorá predstavuje hlavnú inšpiráciu grafického románu.

Motív dedičnej degenerácie a medzirasového kríženia, jedna z Lovecraftových fóbií, potom patrí k ústredným témam diela; jeho posadnutosť rasovou čistotou a rozlišovaním medzi „civilizovaným“ mestom a „barbarským“ vidiekom sa premieta do krysích čŕt v tvárach obyvateľov chudobnej mestskej štvrte či mestečka Lame Dog, a nahota nie je zobrazovaná v pozitívnej erotickej konotácii či ako mooreovská provokácia, ale vždy ako znak nekultúrnosti, necivilizovanosti.

Skrátka – Corbinov Bůh krys je komplexným a plnohodnotným príspevkom do lovecraftovskej komiksovej línie vydavateľstva, a zároveň ďalším originálnym rozvitím tohto motívu, ktorý aj na – oproti Mooreovi či Ruffovi – skromnejšej ploche 144 strán dokáže zachytiť bohatosť a rozporuplnosť tém týkajúcich sa H. P. Lovecrafta.

Bůh krys

Richard Corben

Argo, 2021

Preklad: Richard Klíčník

Zobraziť diskusiu (0)