Môžeme povedať, že ide o typický urbánny román, keďže sa v podstate celý odohráva v mestskom prostredí. V našom prípade teda ide o dobové kulisy britskej metropoly práve vstupujúcej do poslednej štvrtiny predminulého storočia.

Moderný vek pomaly klope na dvere a Londýn mu kráča oproti s otvorenou náručou. Treba podotknúť, že mu to aj celkom prospieva. Doba je naklonená rôznym novým ideám a pokroku. Do verejného povedomia vstupuje čoraz viac odvážnych svetonázorov. Čoraz populárnejší darwinizmus v búrlivých debatách získava náskok a náboženských dogmatikov pomaly odsúva na druhú koľaj.

Priemyselná revolúcia ide plnou parou vpred. Vedecko-technický progres je každým dňom badateľnejší a stáva sa súčasťou každodenného života. Investovaný kapitál vyrába ďalší kapitál a rozmnožuje zisky – mesto rastie a bohatne (ale topí sa v špine a dusí sa v mračnách uhoľného smogu). Ženy konečne začínajú dvíhať hlavy. Zatiaľ ešte nesmelo, ale predsa len vystupujú z tesného zovretia korzetov a hlásia sa o svoje sväté práva. Zrejme niekde tu aj možno badať akési prvopočiatky (ľavicového?) feminizmu.

S týmto všetkým však zároveň stále vo veľkej miere koexistujú i mnohé veľmi negatívne spoločenské javy: nespravodlivosť, chudoba, bieda, otrasné sociálne priepasti medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami, silné vykorisťovanie širokých pracujúcich más, hlad, kriminalita a podobne. Každý z takto zasiahnutých jednotlivcov sa s danými podmienkami snaží vyrovnať, ako vie, čo spúšťa špirálu ďalších patologických situácií, medzi ktoré treba zaradiť napríklad aj bujnejúcu prostitúciu či práve extrémny dopyt po najstaršom remesle, čo ide na vrub i zaužívaným konvenciám a dobrým dobovým „mravom“.

Zhruba takto vyzerá základné nasvietenie scén, v ktorých sa pohybujú naši (anti)hrdinovia. Ústrednú dominantnú dvojicu tvoria William Rackham, následník rodinnej voňavkárskej firmy, vydržiavajúci si mladú milenku Sugar. On si chce vykompenzovať pocit veľkého sklamania z nedobre fungujúceho, veľmi ťažkého a náročného manželského zväzku. Ona túži raz a navždy utiecť pred celým doterajším nanajvýš pochybným životom v otrasných podmienkach.

Okolo nich potom krúži plejáda ďalších výrazných individualít a brilantne stvárnených plnokrvných pováh ponímajúcich skutočne široké charakterové spektrum. Zišla sa tu naozaj skvelá partia existencií v rozmedzí od odpudivých darmožráčskych primitívov, nad ktorými radno len mávnuť rukou, až po vskutku zložité nátury, ktoré nejakým spôsobom súdiť nie je vôbec jednoduché. Všetci spolu tak vo vzájomnej synergii prinášajú presvedčivý sociálny obraz daného obdobia, pričom autor umne odkrýva ich typické osobnostné črty. Dovolím si teda tvrdiť, že čitatelia radi uveria, že niečo takéto sa v tých časoch mohlo naozaj udiať.

Michel Faber k spracúvanej látke pristúpil tak dôkladne, ako len vedel. I preto jeho mimoriadny spisovateľský výkon v mnohom pripomenie veľkých majstrov klasikov devätnásteho storočia. Dickensovsky presné sociálne rezy naprieč jednotlivými spoločenskými poschodiami sú vliate do tolstojovsky grandiózneho, mohutne sa valiaceho, ale takmer bezšvového dejového prúdu. Ako stmeľujúci prvok tu výborne funguje detailná, ale nerušivá opisná rovina, pri ktorej by uznanlivo pokyvkával hlavou i taký Henry James.

Pokiaľ budeme chcieť, náznaky týchto vplyvov tu vystopujeme. Michel Faber si však v prvom rade razí vlastnú cestu. O nejakom okatom plagiátorstve nemôže byť ani zmienky, takýto zručný autor ju prosto nepotrebuje. Príbeh sa odvíja v prítomnom čase, čo považujem za skutočne šikovný ťah. Textu to dodáva potrebnú dynamiku a zároveň pridáva vítaný dotyk akejsi dokumentárnosti. Všadeprítomná rozprávačka nás teda zoberie na dlhý výlet, na ktorom spolu s ňou navštívime naozaj všeličo. Honosnými sídlami horných desaťtisíc počnúc a špinavými brlohmi neresti či chudobou a zločinom smrdiacimi bedárskymi slumami končiac. Úplnú pravdu o všetkých zúčastnených napokon budeme poznať len my.

Pred nami tak vyvstáva z každej stránky veľkolepé historické divadlo sprostredkúvajúce autentický obraz lesku a biedy slávnej viktoriánskej éry. Každému priaznivcovi skutočne poctivej a veľkej literárnej tvorby možno túto dlhočiznú púť (navyše končiacu sa celkom otvorene) len odporučiť.

Michel Faber: Kvítek karmínový a bílý

Argo, 2014 (vydanie druhé, revidované)

Preklad: Viktor Janiš

920 strán

Zobraziť diskusiu (0)