Na špičkovej obsahovej náplni sa však nezmenilo nič a to je najdôležitejšie. Dôkaz o tom prináša napríklad strhujúca kniha s názvom Limonov od francúzskeho autora Emmanuela Carrèra, ktorú do slovenčiny výborne preložil Igor Navrátil. Ide o beletrizovanú biografiu, v ktorej tento u nás už taktiež nie celkom neznámy spisovateľ a scenárista zachytáva doslova neuveriteľné životné eskapády jednej z najčudesnejších postáv moderných ruských dejín.

Eduard Veniaminovič Savenko, známejší pod skráteným pseudonymom Eduard Limonov. Dieťa počaté splynutím radového čekistického (enkáveďáckeho) dôstojníka Veniamina a robotníčky Raje počas Veľkej vlasteneckej, takže plod ich lásky uzrie svetlo apokalypsy v roku 1943. Stane sa tak v meste Dzeržinsk, v ktorom aj prežíva rané detstvo. Edička dostane do vienka vskutku nevšedný osud. Prežije taký búrlivý a dobrodružný život, že by iným aj na dvadsaťkrát vystačil. Sudba to zariadi tak, že povojnový ukrajinský Charkov položí pevný základ všetkému, čím sa neskôr stane, a skutočne toho nebude málo.

Edik je v podstate od začiatku predurčený strastiplne dospieť k úplnému krachu hádam všetkých svojich snov a túžob. To však v útlej mladosti, pochopiteľne, vôbec netuší a zistí to až v starobe. Nateraz mu teda nič nestojí v ceste, aby sa z neho postupne stal (nasleduje veľmi približné vzostupne zoradené poradie, takže vás poprosím o čo najväčší nádych) pouličný delikvent, básnik a spisovateľ charkovského undergroundu, disident, príležitostný zručný remeselník, emigrant-svetobežník a občasný bezdomovec, obľúbenec milionárskych snobov v New Yorku i umeleckej bohémy v Paríži, predseda vlastnej politickej strany Nacionálnych boľševikov, pôsobiacej v jeho domovine a bývalých zväzových republikách, horlivý stalinista, veľmi pravdepodobný vojnový zločinec, kremeľský politický opozičný aktivista, odporca Putina i jeho predchodcov, protištátny živel a intenzívne sledovaná osoba, trestanec, odsúdený väzeň a pre každý prípad napokon aj horlivý stúpenec Putina... (výdych).

Edička je skôr väčší než malý narcistický egomaniak, a teda aj viacnásobný manžel či milenec žien rôznych kategórií, pričom, ak si to bojová situácia vyžaduje, ani muži nie sú na zahodenie. No prosto persóna rozorvaná, protichodná, bizarná, pokrivená, ale vo svojej zvrátene príťažlivej odpudivosti voľky-nevoľky aj fascinujúca. Aby sme však boli aj trochu objektívni, k dobru mu treba pripočítať nevídanú pracovitosť, húževnatosť, vitalitu, alebo napríklad aj to, že mu na ľuďoch skutočne zvyklo záležať. Aj keď niektoré priateľstvá možno ukončil dosť nešikovne, vyslovene podlo nikoho nezrádzal, čo svedčí o jeho rozvinutom zmysle pre česť, keďže všetky veci boli predsa čestné práve tak, ako ich v danej situácii videl on.

Nuž naozaj, už len z takéhoto letmého pohľadu je jasné, že ide o masívny dokumentaristický materiál, v ktorom by sa neskúsený reportérsky greenhorn mohol raz-dva stratiť. Nie však taký ostrieľaný spisovateľský virtuóz, akým je Emmanuel Carrère, ktorého navyše s objektom jeho záujmu spájala i osobná známosť. Na samotné písanie sa (Carrère) pripravoval skutočne pedantne, keď rešeršovaním vstupných materiálov strávil celé štyri roky. Množstvo faktografických podrobností, ktoré špeciálne v Limonovovom prípade už z podstaty veci musia tvoriť nesúrodé, protirečivé, (dez)informačné zhluky, autor dokázal správne uchopiť a presvedčivo spracovať. Prinieslo to výsledok v podobe mimoriadne dobre čitateľného, značne búrlivého, ale zároveň harmonicky zladeného a v každom okamihu vynikajúco prerozprávaného celku.

V podstate maximálne priamočiary text Carrère porozdeľoval na viacero chronologicky zoradených kapitol mapujúcich to najdôležitejšie z Edičkových neuveriteľných psích kusov, teda čas od narodenia po vek, v ktorom nezanedbateľná časť dôchodcov začína pozvoľna zabúdať mená vlastných vnúčat. Napriek tomu, že od začiatku ideme stále rovno, textu nechýba jazyková bohatosť, vrstevnatosť, členitosť a takpovediac nie celkom jednoduchá štruktúra. To je však skôr veľký kompliment než kritická výčitka, keďže po nejakej preštylizovanej exhibícii či nebodaj otravnej nude tu niet ani stopy. Rozprávanie ide do značnej hĺbky, sústreďuje sa na detaily aj na široké súvislosti. Nechýba mu divá živelnosť a vyslovená chytľavosť, pričom zároveň tu nájdeme aj precízny intelektuálny rozmer i správnu dávku irónie a srdečného humoru.

Na pozadí Edičkovho nevšedného života potom logicky predefiluje riadny kus, ak aj nie svetového, tak celkom isto aspoň východoeurópskeho moderného kultúrno-politického a historického vývoja, čo jednoznačne patrí k najväčším prednostiam tohto výnimočného dokumentárneho románu. V rozprávaní potom často zaznieva i hlas autora samotného, s vlastnými postrehmi a brilantnými reflexiami. Do textu sa tým vnáša ďalšia mimoriadne vítaná rovina: akýsi sprievodný komentár sčítaného a rozhľadeného západoeurópskeho pozorovateľa, o ktorom sa dá povedať, že má k východoeurópskym historickým reáliám veľmi vrelý vzťah.

Koniec koncov, jasným dôkazom o tom je práve tento bravúrne spracovaný text, ktorý vie byť rovnako zábavný, ako aj seriózny a kritický. Pôsobí ako presne vycizelovaná mixtúra podrobných historických faktov a dych berúcej filmovej akcie, takže čitatelia nebudú stačiť oči vyvaľovať.

Forrest Gump totálna handra.

Emmanuel Carrère: Limonov

Absynt, 2021 (edícia 100%)

Preklad: Igor Navrátil

464 strán

Zobraziť diskusiu (0)