Pre skvalitnenie informácií slúžia publikácie ako Jozef Tiso s podtitulom Kňaz, politik, kolaborant od amerického historika Jamesa Macea Warda (Slovart, 2017), ďalej napríklad Kněz prezidentem od poľského historika a diplomata Andrzeja Krawczyka (Academia, 2019). Treba si vyberať opatrne a k bezpečnému výberu nesporne patrí aj najnovšia publikácia Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) od Madeline Vadkerty.

Kŕčovitý apoteózny prístup sa dá, našťastie, ľahko dešifrovať. Autori glorifikujúci reakcie schopnosť niekdajšieho prezidenta Slovenského štátu často skĺzajú k sentimentu a ospravedlňujú konanie zložitosťou situácie vzniknutej v diplomatickom tlaku Nemeckej ríše. Čo mal robiť? Toto je najčastejšia argumentácia gýčovito romantických a konšpiratívnych brakov. Odpovede ponúka už samotný pozorný náhľad do vyššie menovaných kníh, aké odborne ilustrujú dobový kontext a pochovávajú doplňujúce otázky snažne usilujúce o obskúrnu očistu tejto historickej postavy.

Kniha s archaickým názvom Slovutný pán prezident, má, okrem historického kontextu, aj ďalší dôležitý aspekt. Ponúka povahovú siluetu, presne takú, aká je na obálke. Prázdnu a nemú postavu prezidenta, aká bola hluchá a slepá k naliehavým prosbám ľudí strachujúcich sa o vlastný život. Američanka sa v našich archívoch dostala k veľkému počtu dobovej korešpondencie a vytvorila intímnu knihu v spolupráci so spisovateľom Jánom Púčekom, v akej nájdete strohú úradnú zimu prezidentskej kancelárie v zúboženej komunikácii so židovským obyvateľstvom. Bod po bode, osud po osude. Tieto príbehy sú individuálne, literárne umne zapracované do sociálneho kontextu žiadateľa.

Kniha nerobí štatistické resumé, ani sa podrobne nevenuje osobe bývalého prezidenta Slovenského štátu. Demaskuje len povahu jeho úradu vo vzťahu ku krízovej ľudskej situácii. Prosby, zaprisahania, ale hlavne logické naliehanie o dôstojnosť, aká prijatím nariadenia - Židovský kódex (rok 1941), získala veľmi relatívne obrysy.

Odopieranie základných spoločenských práv ako chodiť do práce, vlastniť nehnuteľnosť, voľne sa pohybovať viedlo k smutnému pocitu bezcennosti, na akom sa mnohí škodoradostne priživovali. Propaganda vedúca k dehumanizácii židovského obyvateľstva mala v tomto ohľade taktiež výrazné slovo a ovplyvňovala verejnú mienku zľahčujúcu opovrhnutia hodný proces arizácie.

Niekedy prirodzená susedská, alebo kresťansky zvaná - bratská pomoc znamenala páchanie trestného činu, aký bol zväčša fatálne trestaný. Morálny indikátor musel byť potlačený dobovou nenávistnou rétorikou a tomu sa rýchlo prispôsobili aj úrady a administratíva. Vytvoril sa zložitý byrokratický mechanizmus, aký mal imitovať umelý pocit občianskej hodnoty. Žiadosť bola prijatá, oznámkovaná suverénnou podobizňou Jozefa Tisa s významným a zastretým výrazom zameraným na neurčitý bod. Odpoveď, ak vôbec s oneskorením prišla, bola väčšinou negatívna. Význam slova “bežný človek” mal veľkú váhu v expresnom rozhodujúcom procese s negatívnym verdiktom zaobaleným do strohého konštatovania - Vašej žiadosti nebolo vyhovené.

Tento postoj sa príliš nelíšil od legendárneho dirigovania doktora smrti Jozefa Mengeleho na peróne smrti v koncentračnom tábore Auschwitz Birkenau. Nevyhovieť, vyhovieť, nevyhovieť, vyhovieť, zabiť, počkať so smrťou, zabiť, počkať so smrťou. Úradná forma rozhodnutí neospravedlňuje vážnosť konania vedúcu k šikane a fyzickej likvidácii židovského obyvateľstva.

Je dobré čítať knihy, akú nám aktuálne prináša Absynt v spolupráci s Madeline Vadkerty. Sú šité na telo. Hovoria priamou rečou. Kniha surovo otvára vzťah prezidenta k svojmu ľudu, no drží sa na uzde. Inteligentne sa vyhýba kritike a celú ju necháva medzi riadkami.

Slovutný pán prezident

Absynt, 2020

Madeline Vadkerty

Zobraziť diskusiu (0)