A to nerátam tabuizovanú tému homosexuálnej lásky medzi kovbojmi od prozaičky Annie Proulxovej vo vynikajúcej, neskôr sfilmovanej poviedke Brokeback Mountain (Skrotená hora, vyd. Baronet, 2006). No dnes chcem spomenúť čosi, čo sa navždy zapíše do dejín indiánskych kmeňov Severnej Ameriky. Lily Gladstonová, 37-ročná herečka a divadelná režisérka, ktorá vyrastala medzi Seattlom a rezerváciou indiánskeho kmeňa Blackfoot v Montane, sa stala zo dňa na deň hviezdou. Spolu s Leonardom DiCapriom stvárnili hlavné úlohy v najnovšom filme Martina Scorseseho Killers of the Flower Moon. Film natočili podľa úspešnej knihy Davida Granna Killers of the Flower Moon (Krvavé prachy, vyd. Leda, 2019) o vyvražďovaní príslušníkov kmeňa Osage po tom, čo začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia na ich území v Oklahome objavili obrovské zdroje ropy. Scorseseho film získal desať nominácií na tohtoročného Oscara, a nech sa v marci na cene Filmovej akadémie stane čokoľvek, jedno je isté – Lily Gladstonová vyrástla na znamenitú herečku, ktorá filmovým médiom posúva do nových širokých rozmerov tradície ústneho rozprávania príbehov pôvodných obyvateľov Ameriky z generácie na generáciu. Je prvou americkou Indiánkou, ktorú nominovali na Oscara za najlepší herecký výkon, dlhoočakávaná zmena nastala aj v hollywoodskej reprezentácii a oceňovaní amerických pôvodných obyvateľov. To trvalo temer sto rokov a stále je to ponižujúce a urážajúce. Lily Gladstonová sa zúčastnila na premietaní Killers aj vo Washingtone, D.C., v Národnom múzeu amerického pôvodného obyvateľstva. Na oslave bol aj hudobník z kmeňa Osage Scott George, ktorého nominovali za jeho pôvodnú pieseň i slová Wahzhazhe (A Song for My People – Pieseň pre môj národ) k tomuto filmu.

Pred pár rokmi, keď sme toho o Lily Gladstonovej ešte veľa nepočuli, stvárnila filmovú postavu osamelej rančerky v Montane vo filme Certain Women, ktorý režisérka Kelly Reichardtová natočila v roku 2016. Scenár filmu tvorili vlastne tri poviedky západoamerickej spisovateľky Maily Meloyovej, ktorá má za sebou už niekoľko kníh a nie je neznáma ani na Slovensku. Jej poviedka z tohto filmu Travisová, B. vyšla pred rokmi i u nás.

Maile Meloyová je typickou autorkou amerického západu. V prostredí rančerov, malých západniarskych mestečiek či osád, v kruhu samotárov žijúcich v montanských horách sa cíti doma, tieto vzdialené a izolované miesta nesú so sebou náboj samoty. Jej poviedky nie sú americky rýchle, naopak, sú pomalé, vážne, akoby smutné. Častou témou je smrť alebo nejaká iná ľudská strata. Jej poviedky pripomínajú pevne obviazanú sečnú ranu, nepôsobia však pesimisticky. Hrdinovia sú vždy stoici, uvedomujú si drsnú realitu, ktorú nedokážu zmeniť. Ich zmierenie s týmto poznaním je dôstojným vyvrcholením ľudskej tragédie. Stojí za to prečítať si poviedky zo zbierky Half In Love (2003), Liars and Saints (2004) a Both Ways Is the Only Way I want It (2009).

Dnešné Spojené štáty žijú v kultúre mnohých subkultúr, literatúra nie je výnimkou, nie je to oddelený, voľne existujúci prúd. Skôr naopak, je to množstvo etnicky, rasovo, nábožensky a sexuálne orientovaných rôznorodých prúdov, ktoré sa prelínajú, zapadajú do seba a navzájom sa nesmierne obohacujú. Tento pluralizmus, ktorý síce poukazuje na rôznorodosť a rozdielnosť, rozdeľuje, no zároveň aj spája. Integrácia dnes už nie je len sen a úsilie, je to skutočnosť politického a kultúrneho života. Všetky imidže, znaky, súčasti zložitých mytológií a zdanlivých počítačových realít sú len formami parafráz tejto superkultúry. Sú totiž len produktmi, identitami, nie faktmi, len zlomkami, nie realitou, len imitáciou, sú novým tisícročím. Amerika a Američania otvorili skutočný fiktívny svet, v ktorom sme sa odrazu všetci ocitli.

Je nové tisícročie začiatkom konca literatúry? Túto večnú otázku si kládli spisovatelia, filozofi a historici na tomto i na starom kontinente po stáročia. Ide však len o lásku ku knihe. Dá sa však učiť láska k dobrej próze, poézii a esejistike? Ako sa dá učiť samote? Čítanie je totiž akt samoty aj tu v Spojených štátoch. A tak ako píše americká autorka Louise Erdrichová z indiánskeho kmeňa Ojibwe/Chippewa v knihe The Painted Drum: „nikto nás neochráni pred životom, ktorý nás vždy zlomí, ani samota, pretože jej túžby nás nakoniec dostanú. Musíš mať rád a musíš cítiť. To je jediný dôvod, prečo si na zemi. Musíš riskovať vlastným srdcom. Si tu, aby ťa život nakoniec pohltil...“

Z veľmi Ďalekého západu pozdravuje

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)