Tamara Leontiev
30.3.2026

Literárne festivaly to nevzdávajú

MAČ LIKE BRAK NOVOTVAR YPSALON KUK ŽLF PUNKTÍK. Žiadna šifra, ale skratky, čo ukrývajú mnoho slov.

Knihy sa čítajú v tichu a osamote, no napriek tomu sa viacerí knižní fanúšikovia radi družia. Robia tak v kníhkupectvách, knižniciach, čitárňach, kaviarňach a kluboch – a, samozrejme, na literárnych festivaloch, veľtrhoch či podujatiach. Slovenské literárne festivaly tento rok pre zdržanie výziev nemôžu rátať s podporou Fondu na podporu umenia, robia teda všetko preto, aby výpadok podpory nebol aj výpadkom celého festivalu. S ich organizátormi sme sa porozprávali o plánoch, víziách a motiváciách.

Každý, kto niekedy navštívil knižný festival, vie, čo ho tam čaká. Uvoľnená atmosféra, pestrý intelektuálny program, knihy a rozhovory o nich. (Ne)akademické literárne debaty, obľúbení či úplne neznámi autori na pódiách, ale aj pod nimi…

Spoločným znakom všetkých festivalov je najmä ústretová (a miestami rázovitá) komunita, ktorá sa stará o lokálne knižné podhubie, zalieva ho a pestuje a takisto sa snaží o vypustenie literárnych spór na nové publiká.

Knižné festivaly na Slovensku sa od tých zahraničných odlišujú najmä veľkosťou. Pre porovnanie, pražský knižný festival Svět knihy Praha na svojej stránke uvádza, že za štyri dni hostí okolo 50-tisíc návštevníkov a 400 vystavovateľov na ploche okolo 4-tisíc metrov štvorcových.

Medzinárodný knižný trh vo Varšave v roku 2024 hostil takmer 600 vystavovateľov a navštívilo ho 120-tisíc návštevníkov.

Ešte v roku 2024 bola najväčším literárnym eventom na Slovensku Bibliotéka v bratislavskej Inchebe, v posledných rokoch však čelila postupnému odlivu vystavovateľov najmä (no nielen) pre bojkot konšpiračného vydavateľstva MAČ Torden, ktorý vyvrcholil zrušením veľtrhu v roku 2025. Koncom minulého roka sa tiež objavila informácia o novom knižnom veľtrhu v Nitre, no v uplynulých dňoch organizátori oznámili rozhodnutie veľtrh presunúť o rok.

Ideme do toho, aj keď ešte nevieme ako

Odhliadnuc od kontroverznej Bibliotéky je na Slovensku v súčasnosti najväčším literárnym podujatím festival BRaK, ktorý vznikol v roku 2013 a za svoju 13-ročnú existenciu vyskúšal takmer všetky dostupné kultúrne priestory hlavného mesta, kým zakotvil na Hlavnom a Františkánskom námestí a lokalite v bezprostrednom centre Bratislavy. Tam sa bude konať aj tento rok, v obvyklom termíne na konci mája.

Otázkou zostáva, v akom rozsahu. „Momentálne sa nachádzame v komplikovanej situácii pre posun termínov grantových výziev. Projektovým žiadostiam sme venovali veľmi veľa energie a teraz si musíme počkať na výsledky. Dramaturgiu festivalu máme jasnú, vieme, čo chceme robiť, a vieme aj ako, najzložitejšie je financovanie. Neistota okolo neho je únavná,“ hovorí Zuzana Bujačková, dramaturgička festivalov BRaK, LiKE a Mesiaca autorského čítania (MAČ).

Dodáva, že všetky spomínané akcie sa budú konať aj tento rok.

Jediné rozhodnutie, ktoré ešte musí padnúť s ohľadom na úspešnosť projektov, je to, do akého rozsahu sa festivaly rozvinú. „Sme pripravení festivaly realizovať v maximalistickej verzii, ale aj v minimalistickej. V každom prípade sa budeme snažiť udržať latku úrovne festivalov minimálne tam, kde sme ju zanechali minulý rok,“ dodáva Zuzana Bujačková.

Rovnako uvažujú aj ostatní organizátori festivalov, napríklad Luboš Mišík zo žilinského kníhkupectva Artforum, ktorý spoločne s prekladateľkou Ivanou Krekáňovou organizujú Žilinský literárny festival známy pod skratkou ŽLF. Dvadsiaty tretí ročník ŽLF bude opäť hostiť v žilinskej Synagóge autorov z celého sveta, okrem iného svoju účasť na ňom prisľúbil Jón Kalman Stefánsson.

„Kultúra a literatúra sú večné a dokážu prežiť aj roky nepohody a nepriazne štátnych inštitúcií. Neviem, či získame dotáciu z Fondu na podporu umenia, pretože súčasný stav, v ktorom sa fond nachádza, je stavom klinickej smrti. Ale sme pripravení spraviť všetko pre to, aby sme dokázali získať dostatok financií. Ak sa to však nepodarí, tak upravíme program festivalu. Festival bude, aj keby to mala byť len jedna literárna debata, jeden detský workshop a jeden večerný koncert. Dvadsaťtriročná kontinuita nás k tomu zaväzuje,“ hovorí Luboš Mišík.

Súčasnej domácej i zahraničnej literatúre sa v októbri pravidelne venuje Medzinárodný literárny festival Novotvar. Na jeseň by mal v Bratislave písať svoj jedenásty ročník. Riaditeľ festivalu Peter Brezňan hovorí, že hlavnými piliermi festivalu ostávajú hostky a hostia.

„Začiatky boli, takpovediac, punkové. Málo peňazí, no o to viac nadšenia a zápalu. Postupne sa nám darilo získať viac financií a zároveň priviesť na festival výrazné osobnosti súčasnej svetovej literatúry. Týmto spôsobom sme si získali priazeň návštevníkov a vybudovali si v rámci literárnej komunity svoje meno. Vzhľadom na aktuálnu situáciu na FPU, ktoré si takpovediac sprivatizovalo súčasné vedenie ministerstva kultúry, sa celkové plánovanie skomplikovalo. S obavami sledujeme zmeny, ktoré sa v kultúre a umení dejú. Želáme si, aby mechanizmy podpory umenia boli na Slovensku nezaťažené mocenskými a osobnými motívmi, a aby umenie mohlo znovu slobodne fungovať,“ približuje Brezňan. „Sme takzvaný artists-run-festival, čoznamená, že aj sami aktívne píšeme – pre Novotvar to znamená špecifický druh kurátorstva. Aj tento rok chceme priniesť európske mená a odovzdať naše ocenenie za poéziu Zlatá vlna, ktoré vstupuje do 8. ročníka.“

Kto sa postará o kultúru

Kapitalistický pohľad zvádza k otázke, prečo si na seba kultúrne aktivity v oblasti literatúry nevedia zarobiť samy. Z radov nezasvätených sa sem-tam ozývajú výzvy na zvýšenie vstupného či hľadanie súkromných firemných donorov a partnerov.

Pravdou však je, že takmer všetci organizátori sa všemožne snažia získať finančné prostriedky nezávislé od štátu, a nielen tento rok.

„Financovanie festivalu sa snažíme čoraz viac opierať o úspešných žilinských podnikateľov a firmy, takisto by sme chceli osloviť milovníkov literatúry s výzvou na darovanie 2 percent z daní,“ opisuje Luboš Mišík hľadanie nových ciest pre financovanie ŽLF.

Karol Voleman z košického kníhkupectva Artforum už deviaty rok organizuje festival detskej knihy PUNKTÍK a tento rok, rovnako ako ostatní organizátori festivalov, neráta s podporou FPU.

„Doteraz sme nevynechali ani jeden ročník a tento rok to tiež neplánujeme. Máme nejaké vlastné zdroje zo vstupného a máme dlhoročných partnerov, o ktorých sa môžeme oprieť. Priestor na festival nám poskytuje Tabačka Kulturfabrik, partnermi festivalu sú vydavateľstvá Slovart a vydavateľstvo Artforum. Pomáhajú nám aj lokálne firmy, okrem iného napríklad tlačiareň Copyvait. V rámci hľadania financií sa tento rok obraciame aj na samosprávu a zvažujeme zvýšenie vstupného v rámci udržateľnej úrovne.“

Hľadanie iných ako štátnych zdrojov je pre literárne festivaly známou, no často náročnou disciplínou. Snažia sa o to takmer všetci, no literatúra nie je hokej či futbal a oslovovanie súkromných donorov v rámci fundraisingu je často náplňou práce pre jedného človeka na plný úväzok.

„Samozrejme, máme a aj ďalej hľadáme nových partnerov v súkromnom sektore, v kultúre a samospráve. Narážame však na svoje personálne kapacity. V čase konania BRaK-u je nás síce na pľaci podstatne viac, vrátane brigádnikov a dobrovoľníkov, no celoročná práca na festivale zamestnáva štyroch ľudí. V rámci nej v tíme riešime domáce aj zahraničné granty, takže na oslovovanie súkromných donorov nám nezostáva veľa priestoru. Navyše každý, kto sa tejto profesii venuje, vie, že je často ťažké sa dostať čo i len k relevantnému kontaktu, nieto sa ešte dočkať odpovede. Dôvody konečného odmietnutia oslovených obvykle nepoznáme, ale najčastejšie počúvame, že peniaze nie sú, prípadne, že prepojenie firmy na knihy je malé a firma v tom nevidí zmysel. Aj preto sme festival BRaK presunuli do centra mesta, kde sme viditeľnejší a relevantnejší nielen pre návštevníkov, ale aj pre potenciálnych partnerov,“ hovorí Zuzana Bujačková.

Prečo potrebujeme literárne festivaly

Literárne festivaly, na rozdiel napríklad od hudobných či filmových, sa v menšej miere opierajú o umelecký zážitok z knihy priamo na mieste. Premietanie filmu či koncert je skupinový zážitok, pri ktorom publikum hromadne zažije performance a s ním spojené emócie. Literatúra je introvertné umenie, skupinové čítanie kníh nikdy nebude mať rovnaký efekt ako pogovanie na koncerte Rolling Stones či hromadné potláčané posmrkávanie v kine na Hamnetovi. Napriek tomu sa však každoročne na celom svete konajú stovky literárnych festivalov a tie svetové hlásia každoročný nárast návštevníkov.

Ide pritom o zvláštny paradox – knihy sa síce čítajú čoraz menej, no komunity okolo nich sú súdržné a dokážu oslovovať čoraz viac ľudí. A možno ani nejde o paradox, prísť na čítačku či diskusiu s autorom môže aj človek, ktorý knihu nečítal, ale má rád literárne podujatia. Zahraničné zdroje sa zhodujú, že literárne festivaly (a veľtrhy) majú blahodarný efekt nielen na predaj kníh, ale aj na lokálny turizmus a ekonomiku. Samozrejme, na dosahovanie takéhoto pozitívneho efektu musí literárny festival či veľtrh najskôr vyrásť.

„Festival Punktík vznikol pred deviatimi rokmi v období, keď sme si všimli, že na Slovensku a v Česku začalo vychádzať veľmi veľa zaujímavých detských kníh, a chceli sme pomôcť ich cieľovke, čiže rodičom a učiteľom, sa v tejto oblasti zorientovať. Dnes vidíme, že to má zmysel. Návštevníkov nám každý rok pribúda a v roku 2025 sme dosiahli počet 400 návštevníkov, pričom deti majú festival zadarmo, a naplnili sme kapacitu priestoru, v ktorom sa odohráva,“ konštatuje Karol Voleman.

Dodáva, že za deväť rokov mali spoločne s tímom príležitosť pozorovať meniaci sa trh, vznikajúcu komunitu a rastúce deti, ktoré sa na festival vracajú ako brigádnici. Trnavský festival Ypsalon patrí aj na slovenské pomery k menším festivalom, pripravuje však už svoj 12. ročník. Vznikol z potreby literárneho druženia okolo trnavského kultúrneho centra Malý Berlín. Dlhodobo sa zameriava predovšetkým na beletriu, no pravidelne ju rozširuje aj o poéziu, žánrovú tvorbu či reportážnu literatúru. Snaží sa predstavovať literatúru z okolitých krajín.

„Festival zatiaľ pokračuje vďaka skvelému tímu a ľuďom okolo, bez financií to však nepôjde,“ hovorí Soňa Jakubove. Dodáva, že zmeny okolo FPU zasiahli, samozrejme, aj prípravu tohto ročníka a ani tím Ypsalonu dnes ešte nevie povedať, ako presne bude vyzerať. „Chceme opäť riešiť literárnu produkciu susedných krajín a radi by sme sa vrátili k tematickej nedeli venovanej rodinám s deťmi.“

Festival sa koná na jeseň, na dopracovanie rozpočtu a doladenie konceptu majú preto organizátori viac času ako tí, čo chystajú jarné festivaly.

Industry insights a.k.a. program pre profesionálov

Literatúra je, samozrejme, nielen vecou fanúšikovstva, ale aj profesionálov, ktorí sa starajú o každoročnú nádielku knižných noviniek v slovenskom jazyku na slovenskom trhu. Kým kniha uzrie svetlo na nočnom stolíku čitateľstva, prejde mnohými rukami – od autora cez vydavateľa, editorov, prekladateľov, jazykových korektorov, grafika a tlačiara cez distribúciu, marketéra až po samotné kníhkupectvo, kde ju pre seba objaví čitateľ. Celý tento profesionálny svet má svoje jedinečné výzvy, a preto je veľmi fajn, že niektoré festivaly do svojho programu integrujú aj priestor pre profesionálov.

Festival BRaK štandardne chystá v rámci programu štvrtkovú konferenciu, ktorá sa tento rok bude konať v Pistoriho paláci. „Veľmi sa tešíme, že do tohtoročného programu konferencie sa zapája aj náš partner Mestská knižnica v Bratislave. Namiesto jedného dňa tak vzniknú dva, jeden deň bude typická brakovská konferencia a druhý bude venovaný knižničným témam, konkrétne znevýhodnenému čitateľstvu a téme hmatových kníh,“ hovorí Zuzana Bujačková.

Úplne orientovaný na profesionálov je mladý festival literárneho prekladu TRANZ, ktorý vznikol iba v roku 2023 a tento rok ho teda čaká štvrté opakovanie. Vymyslel sa na káve v Banskej Bystrici pri rozhovore s prekladateľkou Paulínou Čuhovou, spomína Slavo Sochor, koordinátor festivalu z vydavateľstva Literárna bašta.

„Keď sme náš festival zakladali v roku 2023, vznikal z úprimného záujmu o svet prekladovej literatúry a všetkého, čo k tomu patrí. Môžeme povedať, že ideály nám vydržali dodnes a čerpáme z nich aj vtedy, keď nám dochádzajú iné zdroje – rozpočtové alebo personálne. Náš festival počas troch prvých ročníkov rástol s podporou Fondu na podporu umenia. Nikdy to pre nás nebola samozrejmosť, veď v roku 2023 sme pre pilotnú edíciu dostali len symbolickú podporu,“ vysvetľuje vydavateľ Slavo Sochor. Dodáva, že zatiaľ sa tešia z menšieho grantu Fondu LITA, keďže výsledky grantov FPÚ sú vo hviezdach.

Festival TRANZ však nechce byť len prekladateľskou konferenciou. Do svojho hľadiska pozýva aj široké laické publikum, ktoré motivuje hravosťou a zaujímavými témami. Zároveň sa však nevzdávajú svojej podstaty, ktorou je preklad, a aj preto je súčasťou festivalu prezentačná platforma Prekladisko, ktorá umožňuje začínajúcim či etablovaným prekladateľom/kám prihlásiť svoje prekladateľské sny. Porota z nich vyberie tie najlepšie projekty a tie prekladatelia predstavia vydavateľom. „Slogan Prekladiska je: Možno motyka vystrelí – a my už dnes vieme, že prvý ročník priniesol svoje ovocie,“ dodáva Slavo Sochor.

Haló, sú tu aj knižnice, to tam musíte povedať!

O knihách je aj festival KUKfest, díva sa však na svet a čitateľstvo trocha z iného uhla pohľadu. Skratka KUK znamená Knihy, umenie a kultúra. Aktuálny ročník festivalu v Dolnom Kubíne chcú organizátori venovať dôležitosti čítania a knižníc.

Novinkou na festivale, ktorý organizuje Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne, má byť netradičný veľtrh knižníc. Knižnice zo Slovenska, Česka a Poľska budú na festivale prezentovať svoju činnosť a projekty.

Riaditeľ knižnice Roman Večerek hovorí, že šiestym ročníkom viacdňového festivalu chcú ukázať, že knižnice nie sú len budovy s knihami, ktoré si v nich môžete požičať, ale sú to aj inštitúcie, ktoré majú možnosť vystúpiť zo zabehnutých koľají a prinášať inovácie.

„V posledných ročníkoch čoraz viac zisťujeme potrebu hovoriť aj o témach, ktoré sú dôležité pre zachovanie a udržanie demokracie a kultúry. Pretofestival prináša aj diskusie na témy ako miesto knižníc v Európe, ekológia, demokracia, inklúzia, udržateľnosť a podobne. Tento ročník sa bude niesť v znamení dôležitosti čítania a knižníc v modernej dobe a prepájania knižníc v Európe.“

Roman Večerek hovorí, že za 5 rokov fungovania si festival našiel svoje publikum, ktoré každoročne rastie. Aj tento rok bude jeho súčasťou prezentácia vydavateľstiev a kníhkupectiev, v rámci programu chystajú prenosnú knižnicu, workshopy, európsku kaviareň a večerné kino. „Nápad spojiť knihy, umenie a kultúru a priniesť ich na námestie bol priamym dôsledkom zmeny zotrvačnosti fungovania knižníc. Chce to zmenu myslenia a inovatívny pohľad na ich budúcnosť a fungovanie. Aj takto chceme predstaviť svet knižníc ľuďom, ktorí bežne služby knižnice nevyužívajú,“ dodáva.

Bez Dana Browna a romantasy: nekomerčné, no s potenciálom

Literárne festivaly a veľtrhy majú veľký potenciál, no na Slovensku sa im doteraz nepodarilo dorásť do veľkosti, ktorá by im umožňovala bezproblémovú stabilitu bez štátnej podpory. Skúmanie dôvodov by zabralo mnoho strán, v skutočnosti odpoveď možno nikto nepozná. Je ich na malé Slovensko príliš veľa? Mali by byť viac zamerané na obchod a komerciu? Potrebujú viac grantovej podpory od štátu či samospráv? Alebo je na vine neexistujúca intelektuálna masa, ktorá by ich aktivity v tejto podobe podporovala? Alebo je na Slovensku jednoducho málo peňazí a kultúra to pociťuje ako prvá?

Ťažko povedať. Čo vieme isto je, že zahraničné festivaly sa do veľkej miery opierajú o štátne, regionálne či nadnárodné grantové programy, ktoré sú však oveľa štedrejšie ako tie na Slovensku. Dá sa v tom vidieť aj výhoda – slovenské festivaly sú až na výnimky komorné a každý z nich má špecifickú atmosféru.

„Literárne festivaly nie sú komerčné akcie. Ich cieľom nie je len zvyšovanie predaja kníh. Sú nástrojom na rozširovanie čitateľských radov, majú za cieľ pritiahnuť ku knihám aj ľudí, ktorí sa im venujú málo alebo vôbec,“ vysvetľuje Zuzana Bujačková. Dodáva, že práve potreba dialógu aj s ľuďmi „mimo fachu“ viedla organizátorov k tohtoročnému mottu festivalu: Musíme sa porozprávať… „Na prvý pohľad môže literatúra v čase rozpráv o veľkej vojne, uprostred zdražovania a v beznádejnej politickej atmosfére pôsobiť veľmi marginálne, ale nie je to tak. Knihy nám umožňujú empatizovať, prežívať príbehy iných a premýšľať nad témami, ktoré by nám inak nenapadli, a to všetko nám môže pomôcť prekonať ťažké časy.“

BRaK už zverejnil prvé meno programu – je ním María Elísabet Bragadóttir, ktorej knihu Izba v inom svete vydalo minulý rok vydavateľstvo Artforum. Ďalšou známou hostkou v čase uzávierky novín je francúzska spisovateľka Constance Debré a brazílsky autor Jeferson Tenorio. Ostatné festivaly sú zatiaľ so zverejňovaním mien opatrné, keďže stále nevedia, s akým rozpočtom môžu vlastne rátať. Dramaturgovia festivalov pracujú pri výbere literárnych hostí do debát najmä s knižnými novinkami, ktoré rezonovali v literárnych kruhoch v uplynulom období, no zďaleka nielen s nimi. Prípadne sa dívajú do zahraničia a odchytávajú autorstvo na turné. Kníh však vychádza veľa a, samozrejme, rebríčky predajnosti sa často neprekrývajú s menami na festivalových plagátoch.

Na jednej strane je to, samozrejme, preto, že autori typu Dana Browna nepotrebujú podporiť popularitu, na druhej strane aj preto, že populárni autori a ich knihy nie vždy spĺňajú literárne kvality, ktoré si festivaly rady hýčkajú. Organizátori festivalov sa, samozrejme, nevyhýbajú slávnym menám a keď môžu a pasuje im to do konceptu, radi po nich siahajú. Je to ale aj vecou rozpočtu. Nobelista si vypýta iný honorár ako debutant alebo autor z exotickej krajiny, ktorý síce môže písať fantasticky, ale ešte ho nikto nepreložil do rozšíreného jazyka, a tak zostáva pre svet neznámou.

A práve na takúto niche literatúru sa zameriava napríklad festival Mesiac autorského čítania (MAČ), ktorého tohtoročnou témou (27. ročník) je Grónsko. „Znie to ako výborný marketingový ťah, vzhľadom na to, čo sa v súčasnosti deje. Ale nie je to tak, táto téma bola na stole brnianskeho organizátora festivalu, vydavateľstva Větrné Mlýny, už asi pred tromi rokmi. Báli sme sa tejto témy, pretože je to z pohľadu literatúry veľká neznáma, väčšina ľudí asi ani nevie, či existuje grónsky jazyk,“ hovorí Zuzana Bujačková. Bratislavským organizátorom MAČ-u je literarnyklub.sk.

Veľkou výzvou pre festivaly je aj prinášanie nových formátov. Nie je ľahké odísť od vyšliapaných chodníčkov, ktoré v tomto kultúrnom odvetví predstavujú štandardné diskusie s autormi či dramatizované čítania. Zároveň si však všetci uvedomujú, že súťažiť s modernými online formami prezentácií obsahu je niečo, v čom literatúra naozaj ťahá za kratší koniec. Faktom totiž je, že statické a kontemplatívne diskusie o metaforách v texte dnes neobstoja pred roztržitou mladou generáciou vychovanou na rýchlych videách. Hľadajú preto niečo, čo zaujme.

Napríklad témou festivalu LIKE (Festival súčasnej literatúry Košice) sú tento rok Nové formy, a to nielen v písaní, ale aj v samotnej prezentácii.

„Vychádzame z toho, že diskusie a autorské čítania už v niečom nedokážu napĺňať očakávanie čitateľstva v roku 2026, budeme preto hľadať nové formy aj v prezentácii – možno sa bude pri literatúre aj tancovať. Ide skôr o performatívnu poéziu a zároveň aj o úplne nové formáty, napríklad intermediálne pokusy o prácu s literatúrou v kontexte počítačových hier a podobne,“ hovorí Zuzana Bujačková, riaditeľka festivalu LIKE. Dodáva, že hľadanie nových foriem je síce názov tohto ročníka festivalu LIKE, no v skutočnosti je to všadeprítomná dramaturgická výzva, ktorá už tento rok v spolupráci s letnou školou literatúry Medziriadky prinesie na pódiá festivalov nové formy, ako napríklad literárne karaoke či autorský speeddating.

Zdá sa, že napriek nedostatku financií sa literárne festivaly nielenže nevzdávajú, ale sú možno inovatívnejšie ako kedykoľvek predtým.

Literárne festivaly nielen o knihách a textoch

Možno preto, že vedia pokryť dopyt viacerých návštevníkov, možno pre spoluprácu a prepájanie umení a žánrov sú súčasťou literárnych festivalov rôzne sprievodné podujatia. Hudba, divadlo, akcie pre deti, performance i všetko dokopy.

„Detská časť festivalu je tvorená množstvom workshopov s ilustrátorkami a ilustrátormi. Chceme predstaviť aj niekoľko autoriek a autorov detských kníh. Takisto by sme radi na festivale uviedli aj detské divadlo. Ďalšou súčasťou festivalu je dvojdňový knižný trh, na ktorom môžu slovenskí a českí vydavatelia prezentovať svoje knihy, ktorých autori sú neraz súčasťou festivalového programu. Koncerty nám spríjemňujú večerné chvíle, ktoré sú na festivale plné stretnutí a inšpiratívnych rozhovorov,“ opisuje Luboš Mišík, riaditeľ festivalu ŽLF.

„Bezpochyby zopakujeme nedeľný výlet, ten bol počas minulého ročníka peknou bodkou za festivalom. Uvažujeme aj nad jedným zaujímavým formátom, ale viac zatiaľ nechcem prezrádzať,“ dodáva Ivana Krekáňová, dramaturgička ŽLF.

Podobne nedeľu na festivale tematizuje aj literárny festival Ypsalon v Trnave. „Program festivalu bude tvoriť séria besied a diskusií s autormi a autorkami, doplnená o prednášky a workshopy. Radi by sme sa vrátili k tematickej nedeli, ktorá by bola venovaná rodinám s deťmi. Išlo by o obľúbené detské knihy, zábavnú čítačku či detské divadlo na literárnu tému. Okrem toho máme každý rok festivalové kníhkupectvo a nápoje inšpirované literatúrou,“ hovorí za organizátorov Soňa Jakubove z kultúrneho centra Malý Berlín. Okrem koncertov, performancií či divadla alebo filmu sa festival Novotvar chce zamerať na besedy pre školy – od predstavenia súčasných detských kníh žiakom základných škôl cez diskusie s autormi na stredných školách, prednášky až po okrúhle stoly na témy, ako je napríklad umelecký preklad.

Súčasťou KUKfestu v Dolnom Kubíne je tradične aj hudba či divadlo. „Vystúpi kapela Saténové ruky. Po troch rokoch privítame opäť speváka Zabiť Františka. Mestské divadlo Žilina uvedie inscenáciu Judáš a nezávislé slovenské divadlo dNO uvedie predstavenie Granica. Vždy sa snažíme siahať aj po regionálnych autoroch a interpretoch. Určite bude opäť i tradičná európska hodinka, budú diskusie, pouličné divadlo, workshopy, výstavy a knižný swap, Európska kaviareň, keramická dielňa, cirkusová škola či nahrávanie podcastu a výtvarné workshopy,“ hovorí Roman Večerek, organizátor KUKfestu.

Vidíme sa?

Literárne festivaly sú oslavou kníh a knižnej komunity. Prinášajú krásne a výnimočné stretnutia so známymi aj neznámymi, s autormi a priateľmi, s knihami a ilustráciami. Sú skvelým miestom pre extrovertov aj introvertov, miestom, kde môžete stretnúť všetkých z lokálneho knižného biznisu na jednom mieste.

Okrem toho je to však, samozrejme, miesto, kde sa stretáva vysoko profesionálna dramaturgia a produkcia s relatívne skromnými zdrojmi, s ktorými sa pomocou nadšenia, spolupatričnosti a sily vôle darí vytvárať niečo pekné, trvácne a zmysluplné. Možno ste ešte na žiadnom neboli. Možno si myslíte, že sa tam budete nudiť. Alebo vás odrádzajú davy? (Nebojte sa, tie sú na väčšine slovenských literárnych festivalov skôr zbožným želaním). V každom prípade, ak ešte váhate, tak neváhajte – literárne festivaly nás všetkých tento rok potrebujú.

Pripravili: Tamara Leontiev, Lucia Marcinátová