Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Lydia je mrtvá. To ale zatím nevědí.

Celeste Ng bude zaručene jedným najväčších objavov tohto roka. Americká prozaička pôvodom z Hong Kongu má na svojom konte zatiaľ iba prvotinu. Román Vše, co jme si nikdy neřekli však zaslúžene vyvolal značný ohlas. Získal niekoľko prestížnych ocenení a postupne vyjde v dvadsiatich jazykoch.

Príbeh je posadený do Ameriky 70-tych rokov minulého storočia. V centre skôr komornejšie ladeného rozprávania je zmiešaná, pôvodne päťčlenná rodina, poznamenaná silnou ranou osudu. Pred čitateľom sa akoby po špirále rozbaľuje mozaika príčin vedúcich k tragédii. Dejových liniek je viacero. V nelineárnych úsekoch mapujú život každého člena rodiny v rôznom období. Vzniká tak brilantne presný obraz „problémovej“ rodiny odlišujúcej sa od tuhými predsudkami a konvenciami zviazaného spoločenského priemeru stanoveného väčšinou.

Puritánske pravidlá sú jasne zadefinované. Žena s ambíciami schopná konkurovať mužom je nežiadúca. Aziat s akademickým titulom v odbore amerických dejín zo všetkého najviac túžiaci po dokonalom splynutí s davom, je nežiadúci minimálne tak isto. Úplne najviac nežiadúce je, pochopiteľne, ich spoločné manželstvo. Predpojatosť okolia sa dá čiastočne prekonať vzájomnou láskou. Vzťah Marylin a Jamesa je navonok skutočne pevný a v dobrom slova zmysle správny navzdory všadeprítomným skrytým i celkom otvoreným odsudkom. Problém je v tom, že obaja partneri sú nútení vzdať sa istej časti svojich ambícií, snov a túžob – a prenesú ich na deti v dávkach vyslovene nespravodlivých. V podstate všetko, čím sa kedy chceli stať, zložia na plecia prostrednej dcére.

Ona je vyvolená, ona dostáva najviac pozornosti a lásky. Ona má spĺňať všetky rodičovské očakávania a nároky. V nej sa zásadným spôsobom zrazia protichodné snahy vynikať nad všetkých a zároveň dokonale zapadnúť medzi zvyšok sveta. V nej najbližší zaslepene vidia to najdokonalejšie zo seba a z reálneho stavu vecí nechcú vidieť nič. Zdanlivo harmonická idylka tak naberá silné trhliny. Napätie dlhodobo narastá. Prichádza k rozleptávaniu vzťahov na všetkých úrovniach – partnerskej, rodičovskej i súrodeneckej, čo nakoniec vyústi do katastrofálnej explózie celej rodinnej bunky a následnému (už nie celkom možnému) znovuvybudovaniu akej-takej normality.

Celeste Ng sa už debutom stavia do role skúsenej autorky, ktorá disponuje dostatkom originálnych nápadov. Rozuzlenie a vlastne celá tragická pointa je odhalená hneď v prvej vete. Na ústredný motív sa viažu jednotlivé, na prvý pohľad akoby nesúrodé, textové bloky vykresľujúce rodinný rozpad, kde celú pravdu vidí v podstate len sám čitateľ. Celeste Ng presne vie, čo chce povedať a ako to chce povedať. Jej jazyk je vážny, veľmi konkrétny, plný horkosti a zvláštnej melanchólie, ktorá miestami prechádza až do pocitov rezignácie a odovzdanosti. Rozprávaniu však paradoxne nechýba riadna dávka odpichu či až istej thrillerovej dynamiky. Autorka ponúka až vzácne presné vybalansovanie medzi popisnými reflexívnejšími pasážami a naozaj masívnym príbehom, ktorý aj napriek časovej nelinearite nepostráda kompaktnosť a transparentnosť od začiatku až do konca.

Vše, co jsme si nikdy neřekli je pozoruhodný debut, ktorým si Celeste Ng nastavila štandard možno až príliš vysoko. Každopádne sa jedná o bravúrne napísaný vzťahový román, ktorý funguje aj ako sociologická sonda prinášajúca kritický pohľad na tuhý americký konzervativizmus a jeho absurdné prejavy. Podobné diela budú aktuálne vždy a všade.


Celeste Ng: Vše, co jsme si nikdy neřekli

Vydal: Odeon 2016 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Jana Kunová

272 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Vše, co jsme si nikdy neřekli

Vše, co jsme si nikdy neřekli

Celeste Ng

Lydia je mrtvá. To ale zatím nevědí...

Kúpiť za 12,45 €

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.