Lydia je mrtvá. To ale zatím nevědí.
Celeste Ng bude zaručene jedným najväčších objavov tohto roka. Americká prozaička pôvodom z Hong Kongu má na svojom konte zatiaľ iba prvotinu. Román Vše, co jme si nikdy neřekli však zaslúžene vyvolal značný ohlas. Získal niekoľko prestížnych ocenení a postupne vyjde v dvadsiatich jazykoch.
Príbeh je posadený do Ameriky 70-tych rokov minulého storočia. V centre skôr komornejšie ladeného rozprávania je zmiešaná, pôvodne päťčlenná rodina, poznamenaná silnou ranou osudu. Pred čitateľom sa akoby po špirále rozbaľuje mozaika príčin vedúcich k tragédii. Dejových liniek je viacero. V nelineárnych úsekoch mapujú život každého člena rodiny v rôznom období. Vzniká tak brilantne presný obraz „problémovej“ rodiny odlišujúcej sa od tuhými predsudkami a konvenciami zviazaného spoločenského priemeru stanoveného väčšinou.
Puritánske pravidlá sú jasne zadefinované. Žena s ambíciami schopná konkurovať mužom je nežiadúca. Aziat s akademickým titulom v odbore amerických dejín zo všetkého najviac túžiaci po dokonalom splynutí s davom, je nežiadúci minimálne tak isto. Úplne najviac nežiadúce je, pochopiteľne, ich spoločné manželstvo. Predpojatosť okolia sa dá čiastočne prekonať vzájomnou láskou. Vzťah Marylin a Jamesa je navonok skutočne pevný a v dobrom slova zmysle správny navzdory všadeprítomným skrytým i celkom otvoreným odsudkom. Problém je v tom, že obaja partneri sú nútení vzdať sa istej časti svojich ambícií, snov a túžob – a prenesú ich na deti v dávkach vyslovene nespravodlivých. V podstate všetko, čím sa kedy chceli stať, zložia na plecia prostrednej dcére.
Ona je vyvolená, ona dostáva najviac pozornosti a lásky. Ona má spĺňať všetky rodičovské očakávania a nároky. V nej sa zásadným spôsobom zrazia protichodné snahy vynikať nad všetkých a zároveň dokonale zapadnúť medzi zvyšok sveta. V nej najbližší zaslepene vidia to najdokonalejšie zo seba a z reálneho stavu vecí nechcú vidieť nič. Zdanlivo harmonická idylka tak naberá silné trhliny. Napätie dlhodobo narastá. Prichádza k rozleptávaniu vzťahov na všetkých úrovniach – partnerskej, rodičovskej i súrodeneckej, čo nakoniec vyústi do katastrofálnej explózie celej rodinnej bunky a následnému (už nie celkom možnému) znovuvybudovaniu akej-takej normality.
Celeste Ng sa už debutom stavia do role skúsenej autorky, ktorá disponuje dostatkom originálnych nápadov. Rozuzlenie a vlastne celá tragická pointa je odhalená hneď v prvej vete. Na ústredný motív sa viažu jednotlivé, na prvý pohľad akoby nesúrodé, textové bloky vykresľujúce rodinný rozpad, kde celú pravdu vidí v podstate len sám čitateľ. Celeste Ng presne vie, čo chce povedať a ako to chce povedať. Jej jazyk je vážny, veľmi konkrétny, plný horkosti a zvláštnej melanchólie, ktorá miestami prechádza až do pocitov rezignácie a odovzdanosti. Rozprávaniu však paradoxne nechýba riadna dávka odpichu či až istej thrillerovej dynamiky. Autorka ponúka až vzácne presné vybalansovanie medzi popisnými reflexívnejšími pasážami a naozaj masívnym príbehom, ktorý aj napriek časovej nelinearite nepostráda kompaktnosť a transparentnosť od začiatku až do konca.
Vše, co jsme si nikdy neřekli je pozoruhodný debut, ktorým si Celeste Ng nastavila štandard možno až príliš vysoko. Každopádne sa jedná o bravúrne napísaný vzťahový román, ktorý funguje aj ako sociologická sonda prinášajúca kritický pohľad na tuhý americký konzervativizmus a jeho absurdné prejavy. Podobné diela budú aktuálne vždy a všade.
Celeste Ng: Vše, co jsme si nikdy neřekli
Vydal: Odeon 2016 (edícia Světová knihovna)
Preklad: Jana Kunová
272 strán