Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Malá veľká rodinná dráma

Rodinné vzťahy odjakživa priťahujú (nie len) spisovateľskú pozornosť. Ich mnohotvárna, premenlivá spletitosť sa dá zobrazovať v prakticky neobmedzených literárnych formách. Svoje čaro majú rozsiahle mnohovrstevnaté generačné ságy odzrkadľujúce celospoločenské pomery, panujúce v konkrétnych historických obdobiach.

Rovnakú príťažlivosť však majú aj komorné psychologické diela, rozkrývajúce najcitlivejšie zákutia partnerských vzťahov, do ktorých takisto môže prenikať (a preniká) vplyv veľkého sveta. Práve takýto veľmi krehký pohľad pod pokrievku komplikovaných životných osudov spojených putom rodiny ponúka výborný román Doplavat domů od britskej prozaičky Deborah Levy. Jeho kvality ocenila aj ctihodná akademická obec, keď ho v roku 2012 nominovala do finálneho výberu prestížnej Bookerovej ceny.

Bravúrne vycizelovaná dráma sa odohráva na francúzskej Riviére. Svetoznámy, pôvodom poľský básnik Joe spolu s manželkou, vojnovou reportérkou Isabelle a dcérou Ninou tu trávia dovolenku s priateľmi. Hneď v prvý deň ich však čaká prekvapenie. V bazéne ich dovolenkovej vily sa v Evinom rúchu kúpe neznáma mladá žena. Kitty je excentrická, príťažlivá, ale značne labilná osobnosť. Zo súcitu či skôr z akejsi náhlej neuváženosti jej k ubytovaniu ponúknu voľnú izbu. O napätú „zákopovú vojnu“ nervov je tým postarané.

Deborah Levy stačia skutočne skromné výrazové prostriedky na docielenie naozaj silnej atmosféry, o ktorú tu ide v prvom rade. Žiaden dynamikou tepajúci dej plný zvratov sa tentoraz nekoná. Autorka stavia takmer výhradne na skvelej práci s psychológiou jednotlivých postáv. Do základného, priam filmovo nasvieteného scénického rámca pridáva množstvo do detailu prepracovaných vzťahov a konfliktov, ktoré s minucióznosťou zahusťuje a postupne graduje. Dokáže tak vytvoriť úsporne minimalisticky vykreslený, ale zároveň mnohofarebný obraz plný pohnutých a traumatizovaných životných príbehov. Decentnými, akoby impresionistickými ťahmi znázorňuje podstatu rôznych problémov, z ktorých časť je z pohľadu jednotlivca skutočne neriešiteľná. Svojich protagonistov vykresľuje s vierohodnosťou a štylistickou istotou. Dokáže sa im správnym spôsobom dostať pod kožu a s citlivosťou načrtáva jednotlivé aspekty ich osobných zlyhaní, omylov a tragédií. Čitateľa však ani v najmenšom nepodceňuje a nič mu neservíruje na striebornom podnose. Vie od prvého momentu patrične zaujať a prinútiť k zamysleniu nad rôznymi existenčnými otázkami.

Deborah Levy hovorí, okrem iného aj o tom, do akej miery je osud človeka otázkou jeho slobodnej voľby a kde už začína fungovať mašinéria vonkajšieho sveta, postavenie jednotlivca neúprosne ignorujúca. Navrstvené reflexívne roviny autorka zaobaľuje do zvláštnej letargickej atmosféry, ktorá však začne znenazdajky naberať na váhe až celý, inak útly, román dostáva mohutné rozmery akejsi modernej antickej tragédie. Do celku potom logicky zapadajú aj premyslené a silnou emocionalitou nasiaknuté konverzačné sekvencie.

Doplavat domů je výborná práca bez zbytočnej vaty a samoúčelného exhibicionizmu, zachytávajúca skazu a rozpad rodinných pút podmienenú tragickou neschopnosťou prekročiť vlastný tieň.

Ozzy


Deborah Levy: Doplavat domů

Preklad: Jana Kunová

Vydal: Odeon (edícia Světová knihovna) 2014


160 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Doplavat domů

Doplavat domů

Deborah Levy

Francouzská Riviéra, rodinka na dovolené. Osoby a obsazení: Joe je uznávaný básník, jeho manželka Isabel pracuje jako reportérka.

Kúpiť za 11,12 €

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.