Malá veľká rodinná dráma
Rodinné vzťahy odjakživa priťahujú (nie len) spisovateľskú pozornosť. Ich mnohotvárna, premenlivá spletitosť sa dá zobrazovať v prakticky neobmedzených literárnych formách. Svoje čaro majú rozsiahle mnohovrstevnaté generačné ságy odzrkadľujúce celospoločenské pomery, panujúce v konkrétnych historických obdobiach.
Rovnakú príťažlivosť však majú aj komorné psychologické diela, rozkrývajúce najcitlivejšie zákutia partnerských vzťahov, do ktorých takisto môže prenikať (a preniká) vplyv veľkého sveta. Práve takýto veľmi krehký pohľad pod pokrievku komplikovaných životných osudov spojených putom rodiny ponúka výborný román Doplavat domů od britskej prozaičky Deborah Levy. Jeho kvality ocenila aj ctihodná akademická obec, keď ho v roku 2012 nominovala do finálneho výberu prestížnej Bookerovej ceny.
Bravúrne vycizelovaná dráma sa odohráva na francúzskej Riviére. Svetoznámy, pôvodom poľský básnik Joe spolu s manželkou, vojnovou reportérkou Isabelle a dcérou Ninou tu trávia dovolenku s priateľmi. Hneď v prvý deň ich však čaká prekvapenie. V bazéne ich dovolenkovej vily sa v Evinom rúchu kúpe neznáma mladá žena. Kitty je excentrická, príťažlivá, ale značne labilná osobnosť. Zo súcitu či skôr z akejsi náhlej neuváženosti jej k ubytovaniu ponúknu voľnú izbu. O napätú „zákopovú vojnu“ nervov je tým postarané.
Deborah Levy stačia skutočne skromné výrazové prostriedky na docielenie naozaj silnej atmosféry, o ktorú tu ide v prvom rade. Žiaden dynamikou tepajúci dej plný zvratov sa tentoraz nekoná. Autorka stavia takmer výhradne na skvelej práci s psychológiou jednotlivých postáv. Do základného, priam filmovo nasvieteného scénického rámca pridáva množstvo do detailu prepracovaných vzťahov a konfliktov, ktoré s minucióznosťou zahusťuje a postupne graduje. Dokáže tak vytvoriť úsporne minimalisticky vykreslený, ale zároveň mnohofarebný obraz plný pohnutých a traumatizovaných životných príbehov. Decentnými, akoby impresionistickými ťahmi znázorňuje podstatu rôznych problémov, z ktorých časť je z pohľadu jednotlivca skutočne neriešiteľná. Svojich protagonistov vykresľuje s vierohodnosťou a štylistickou istotou. Dokáže sa im správnym spôsobom dostať pod kožu a s citlivosťou načrtáva jednotlivé aspekty ich osobných zlyhaní, omylov a tragédií. Čitateľa však ani v najmenšom nepodceňuje a nič mu neservíruje na striebornom podnose. Vie od prvého momentu patrične zaujať a prinútiť k zamysleniu nad rôznymi existenčnými otázkami.
Deborah Levy hovorí, okrem iného aj o tom, do akej miery je osud človeka otázkou jeho slobodnej voľby a kde už začína fungovať mašinéria vonkajšieho sveta, postavenie jednotlivca neúprosne ignorujúca. Navrstvené reflexívne roviny autorka zaobaľuje do zvláštnej letargickej atmosféry, ktorá však začne znenazdajky naberať na váhe až celý, inak útly, román dostáva mohutné rozmery akejsi modernej antickej tragédie. Do celku potom logicky zapadajú aj premyslené a silnou emocionalitou nasiaknuté konverzačné sekvencie.
Doplavat domů je výborná práca bez zbytočnej vaty a samoúčelného exhibicionizmu, zachytávajúca skazu a rozpad rodinných pút podmienenú tragickou neschopnosťou prekročiť vlastný tieň.
Ozzy
Deborah Levy: Doplavat domů
Preklad: Jana Kunová
Vydal: Odeon (edícia Světová knihovna) 2014
160 strán