Rodený Barcelončan pred nejakými šestnástimi rokmi pobláznil celý svet ohromujúcim debutom Katedrála moře. Odvtedy už v českom Argu stihli vydať aj všetky ostatné autorove skvostné diela. Najčerstvejším prírastkom je opäť rozsiahly historický opus Malíř duší, ktorého krásny preklad zaobstarala Lenka Malinová.

Ocitáme sa v Barcelone, na úplnom začiatku minulého storočia. V čase, keď katalánska metropola zažívala skutočne veľmi náročné obdobie. Obdobie, ktorého podstatu možno lakonicky pomenovať ako neudržateľný sociálny rozpor, keď už je celkom jasné, že sa niečo musí stať a nič bohvieako veselé to práve nebude.

Secesia slávi triumf. Myšlienková éra, v danej dobe zasahujúca hádam všetky mysliteľné odvetvia od tvorivých remesiel po vysoké umenie, neprehliadnuteľným spôsobom formovala tvár európskej kultúry. Práve v barcelonskom verejnom priestore zrejme zaznamenala svoj absolútny vrchol. Umelecké diela rozličného druhu či architektonické skvosty v podobe oslnivých námestí, parkov, bulvárov, meštianskych a verejných budov i cirkevných stavieb dodnes dostatočne pádne vypovedajú o geniálnom duchu svojich stvoriteľov – ten sa im uprieť jednoducho nedá.

Aj secesný ligot má však svoju veľmi temnú odvrátenú stranu. Stručne ňou môžeme označiť katastrofálnu životnú situáciu, v akej sa ocitli široké masy pracujúcich. S postupujúcou priemyselnou revolúciou extrémne stúpa nezamestnanosť v prakticky každom odbore. Prehlbuje sa sociálna priepasť. Čoraz viac ľudí prichádza i o tie najzákladnejšie istoty. Prudký nárast (generačnej) chudoby, nedostatok vhodného bývania, slabá zdravotná starostlivosť a z nej plynúce choroby, prakticky nulový prístup k vzdelaniu, ženy (stále bez volebného práva) z donútenia klesajúce na úroveň prostitútok či priam sexuálnych otrokýň. Totálne vyčerpávajúce pracovné zmeny za takmer žiaden plat, detská práca, štrajky, generálne štrajky, štrajkokazi, bujnejúca kriminalita, frustrácia, vzdor a hnev. Mohutnejúca špirála demonštrácií často sprevádzaných násilnými stretmi s četníctvom. Narastajúca vlna bombových útokov, ku ktorým sa hlásia rôzne anarchistické bunky, tvrdými krokmi podporujúce boj za sociálnu spravodlivosť. Z danej situácie sa, pochopiteľne, snažia vyťažiť kapitál politické strany z rôznych kútov politického spektra. Ich spoločným menovateľom je však pomerne jasne badateľný populizmus, a teda v prvom rade osobný prospech jednotlivých straníckych vodcov a ich tvrdého stúpeneckého jadra.

Najúhlavnejší nepriatelia, proti ktorým protestujú široké masy, sú v zásade dvaja. Prvým je buržoázia, neľudsky vykorisťujúca pracujúcich, týmto odsúdených na život v núdzi. Druhým, hádam ešte nezmieriteľnejším protivníkom, je klérus. Katolícka cirkev s tvrdým dogmatizmom a falošnou doktrínou, ktorá tlačí bezbranných ľudí celkom do kúta. Vnucuje im načisto zdeformovanú podobu Kristovho učenia, čím človeka pripravuje o akúkoľvek možnosť nadobudnúť osobnú slobodu a navyše ho aj ona sama oberá o prácu. Napätie hustne, až napokon vyeskaluje do barcelonského Tragického týždňa, ktorého verné zobrazenie akoby pomyselne završovalo najpodstatnejšiu časť tohto monumentálneho textu. Po istom prechodnom upokojení verejnej situácie sa však práve tento týždeň začne považovať za odrazový mostík ďalších, oveľa hrôzostrašnejších tragédií a historických katastrof, ktoré v budúcnosti prídu.

Ildefonso Falcones má svoj nezameniteľný rukopis viac-menej presne zadefinovaný už od mimoriadne úspešnej prvotiny. Znalcov, ktorí s jeho tvorbou majú takú potrebnú trpezlivosť, teda nejakými formálnymi kotrmelcami určite neprekvapí (k takejto minuciózne spracúvanej tematike sa aj tak žiadne vonkoncom nehodia, nech si vraví kto chce, čo chce, o nulovom tvorivom posune), čo mu však vôbec nebráni v tom, aby svojho verného čitateľa opäť rozmontoval na súčiastky.

Prvoradý je silný príbeh. V tomto prípade ho tvorí búrlivý ľúbostný vzťah medzi maliarom Dalmauom Salom a jeho milovanou Emmou, ktorý počas mnohých rokov prechádza najrôznejšími cestami, pričom čelí nespočetným prekážkam a ťažkým skúškam. Rozkošatený naprieč niekoľkými dekádami tak pôsobí ako nosný pilier celého rozprávania, okolo ktorého je vystavaný živý a plastický svet prekypujúci plnokrvnými hrdinami s pestrou charakterovou paletou, kde si svoje miesto nájdu i mnohé známe historické postavy. Prevláda rozvláčne, obšírne, až vyslovene pomalé rozprávačské tempo, ktoré však ani na moment neuspáva. Falcones ho totiž dokáže nabiť takými skvelými prvkami, že sa jeho podmanivosti nedá odolať.

Autor obligátne vychádza zo starostlivo naštudovaných historických prameňov, takže výsledný prierez všetkými dobovými sociálnymi vrstvami je priam fyzicky hmatateľný. Ohromnému kusisku presne zobrazenej reality nechýba množstvo dopodrobna vycizelovaných detailov. Treba oceniť značné kvantum zoširoka poňatých opisných pasáží, ktoré ono súdobé spoločenské rozvrstvenie zachytávajú v jasne daných kontrastoch.

Ďalej možno vyzdvihnúť zanietené sprostredkovanie technologických postupov charakteristických pre vtedajšie remeselné odvetvia či priblíženie najrôznejších druhov umeleckých techník typických pre secesné obdobie. Je to náhľad vcelku fundovaný, zbavený akejkoľvek otravnosti, čo rozhodne kvituje i také bytostne antivýtvarnícke vemeno, akým je napríklad aj autor tejto recenzie.

Jednotlivé čiastkové atribúty vo Falconesovom rozprávaní funkčne spolupracujú a vzájomne sa podporujú. Nenarúšajú konečné textové celky, pričom tieto sú navyše organicky prerastené hustou spleťou búrlivých nálad a neraz i veľmi zdrvujúcich emócií. Autor vie v správnej chvíli aj sarkasticky odľahčiť, aby vzápätí prejavil temperament nejednou rozvášnenou scénkou či citovými poryvmi úprimne dojal presne tak, ako to má a musí byť.

I vďaka tomu má táto grandiózna textová riava schopnosť autenticky zrekonštruovať vážne a dramatické udalosti spred viac ako sto rokov. Pôsobí ako v secesnom štýle bohato cifrovaná historická aréna, kde barcelonské pracujúce masy zvádzajú ľúty boj za svoje občianske práva. Ildefonso Falcones im v tomto nerovnom boji najnovším románom vyjadruje zaslúženú poklonu.

Ildefonso Falcones: Malíř duší

Argo, 2021

Preklad: Lenka Malinová

576 strán

Zobraziť diskusiu (0)