Tenenbom, Tuvia: Všechny jejich lži. Praha: Nakladatelství Zeď, 2017. 360 s.

Všechny jejich lži, tretia a prvá do češtiny preložená knižka Tuvia Tenenboma, izraelsko-amerického spisovateľa, novinára, esejistu a dramatika sa mi v prvom rade javí takým tým knižným artefaktom, ktorého primárnou ambíciou je predať sa. Knižka ako komodita, knižka, ktorá vďaka nápaditej kreslenej obálke veľmi zaujímavo vyzerá, takže si ju človek jednoducho všimne, siahne po nej, prečíta si zadnú stanu prebalu, kde sa dozvie, že Tuvia Tenenbom je „vtipný jako Borat, chytrý jako Woody Allen, neodbytný jako Michael Moore“ a ak v čítaní obálky a prebalu pokračuje, takmer isto sa rozhodne, že Všechny jejich lži si treba prečítať.

A asi aj treba, ale nie preto, že by knižka skutočne bola tým, čo o sebe hneď na obálke tvrdí – mimořádne vtipná i alarmující zpráva o Americe – ale preto, aby čitateľ sám seba preveril ako čitateľa kritického. Lebo to, čo Tuvia Tenenbom o Amerike píše, vlastne nie je o Amerike, ale o ňom. Mimoriadne subjektívny cestopis, čo by bolo v poriadku, ak by navonok neustále deklarovanou Tenenbomovou ambíciou nebolo predstaviť Ameriku takú, aká skutočne je, bez ohľadu na to, čo si on sám o nej myslel pred tým, ako sa vydal na cestu.

No a vraj si myslel len to najlepšie a zistil iba to najhoršie, avšak z čítania samého sa zdá, že Tenebom iba napĺňa svoje akoby vopred stanovené hypotézy. Najvýraznejšie rezonujú tieto:

Amerika, nie kontinent, USA sú krajinou predposratých pokrytcov, ktorí sa zaklínajú politickou korektnosťou, takže na záznam vám nikto nič úprimné nepovie.

USA sú krajinou, kde vám každý mimo záznam, súkromne, medzi štyrmi očami povie, čo si myslí, a myslí si to najhoršie.

Všetci liberáli fandia Palestíne a neznášajú Izrael a všetci sú liberáli.

Aj konzervatívci sú liberáli, lebo ak podporujú Izrael, tak iba skryto a navonok sa za to hanbia.

Všetci sú rasisti, bieli, čierni, červení, žltí, všetci.

Všetci sú antisemiti a nikto neverí na globálne otepľovanie.

Židia v Amerike žijú v sebanenávisti, azda s výnimkou Tuvia Tenenboma.

Nemci sú stále nacisti, utečencov prijímajú kvôli tomu, aby svet presvedčili, že nie sú.

Úplne najhoršie sú na tom v Amerike fajčiari, nenávidia ich ešte aj fajčiari marihuany.

A keďže takéto Tenenbomovo poznanie Ameriky je vskutku fundamentálne, objavuje sa na stránkach jeho knihy v rozmanitých variáciách, ktoré sú však všetky invariantmi jediného postoja – postoja Tuviu Tenenboma, ktorý si napriek tým najtemnejším zisteniam cestu po Amerike nadšene užíva s takou tou blazeovanou povýšenosťou, v rámci ktorej sa ho veci, na ktoré prišiel, vlastne nedotýkajú. Hlavne, že znova našiel záľubu v šoférovaní.

Najsmutnejšie na tom celom je, že Tenenbomov negativistický „monológ“ sa vlastne veľmi príjemne číta. Kŕč od začiatku do konca, demagógia predstierajúca objavnosť, ale odsýpa to, čo je však tiež problém. Lebo Všechny jejich lži predstierajú, že sú až šokantným odhalením „pravej tváre Ameriky“, pričom v nich však skutočne objavného niet ničoho a Tenenbom na konci unavuje ešte aj tých najväčších Antiamerikanistov, teda ľudí, čo by im ako z duše hovoril.

Lacné, príliš lacné.

A jednoducho neverím, že na tej ceste nestretol ani jediného sympatického človeka.

Zobraziť diskusiu (0)