Ilustrácie oceňovanej Daniely Olejníkovej sa čitateľovi odkrývajú až po otvorení, lepšie povedané, po odomknutí jednotlivých miest. Neobyčajný knižný koncept očarúva interaktivitou a nutnosťou zapojiť do zážitku samotného čitateľa, ktorý sa rád a ochotne mení na zvedavé dieťa, berie do rúk pripojený nástroj a opatrne trhá dvojstrany, aby prenikol do výtvarnej stránky príbehu. Olejníkovej ilustrácie sú pritom rovnako záhadné ako samotné Calvinove texty. Nie sú to obrázky takpovediac „na prvú“, potrebné je zahľadieť sa, vytušiť atmosféru, otvoriť svoje vnútorné oči.

Dejová línia Neviditeľných miest absentuje. Hlavnými postavami sú cestovateľ Marco Polo, ktorého veľký a významný panovník Kublaj Chán vysiela do všetkých kútov ríše, aby potom vo svojej záhrade počúval takmer meditatívne skúsenosti z jeho objavov. Lenže na rozdiel od ostatných cestovateľov Kublaj Chána, ktorý mu zvestujú noviny ohľadom hospodárstva, bežného života obyvateľov, strategických možností, sa Marco Polo sústreďuje na celkom odlišné javy. Jeho pozorovateľský cit si všíma detaily, naoko nepodstatné drobnosti, snové a nekonkrétne znaky, ktoré následne spája do magickej mozaiky. Pre panovníka oddychujúceho v tieni záhrady sú Polove zážitky osviežujúcim nápojom, lahodným nektárom, nevyčerpateľnou studnicou ponorov za viditeľný horizont. Aj keď zvykne spochybňovať pravosť jeho opisov a reálnu existenciu miest, rád sa opätovne necháva pozývať do ďalekých exotických krajov, aby si vypočul príbeh o Dorotey, meste so siedmimi bránami, štyrmi hliníkovými vežami a štyrmi zelenými kanálmi, ktoré ho rozdeľujú na deväť štvrtí, pričom dievčatá súce na vydaj si berú chlapcov z iných štvrtí, aby ich rodiny potom mohli vzájomne obchodovať s tovarom. Bergamoty, kaviár, sextanty, ametyst, to všetko vytvára charakter a poznávací genius loci bájne znejúcej Dorotey.

Valdradu vybudovali predkovia na brehoch jazera, domy s presklenými verandami stoja jeden nad druhým a prudko stúpajúce ulice obracajú smerom k vode balustrádne okná. A tak prichádzajúci vidí dve mestá: jedno sa týči nad jazerom a druhé sa v jazere odráža, obrátené dolu hlavou. Nejestvuje alebo sa nedeje v jednej Valdrade niečo, čo by sa v druhej Valdrade neopakovalo, lebo mesto postavili tak, aby sa každučký jeho bod odrážal v zrkadlovom obraze...,

rozpráva Marco Polo svojmu trpezlivému poslucháčovi. Napriek rozmanitosti a pestrosti jeho uhrančivých opisov, ktoré nepochybne dokresľuje aj štipka fantázie, sú všetky neviditeľné mestá jedným a tým istým. Je obdivuhodné, s akou láskou, fascináciou a kreativitou vníma Marco Polo svoje rodné Benátky. Akými nevšednými prívlastkami ho častuje, koľkými originálnymi metaforami dovoľuje čitateľovi priblížiť sa k nemu bližšie. Občas jeho rozprávanie pripomínajú Tisíc a jednu noc – rozprávku pre dospelých, ktorej hlavnými hrdinami sú mestá.

Nevedel by som na mape načrtnúť trasu vedúcu k týmto prístavom, ani určiť dátum zakotvenia. Niekedy mi postačí letmý pohľad na detail, čo nie je v súlade s rázom krajiny, slabý záblesk svetla v hmle, rozhovor dvoch chodcov, ktorí sa stretnú v tlačenici, a hneď mám pocit, že môžem pomocou tohto bodu kúsok po kúsku zostaviť dokonalé mesto zložené z fragmentov...,

odpovedá Marco Polo na Kublajovu otázku, ku ktorej z budúcností ženú krajinu priaznivé vetry.

Spisovateľ Italo Calvino patrí k najzásadnejším talianskym autorom a mysliteľom 20. storočia. Bol predstaviteľom takzvaného literárneho neorealizmu a magického realizmu a zomrel v talianskej Siene v roku 1985.

Diana Mašlejová

recenzia bola odvysielaná v Rádiu Devín

Zobraziť diskusiu (0)