Káčer Donald

Chcel som zasadiť strom,
zakopať fľašu
a porodiť syna.

Nakoniec
to za mňa urobil
niekto iný.

Snorka

Milión v básní je u nás v posteli
na konci ulice.

Prídu ako ranný dážď,
tak aj pokojne do perín vsiaknu.

Živa

Je ťažké si ťa nebrať
všade so sebou.

Je ťažké ísť len tak,
neľahko.

Adam

Vchádzam do teba
ako do záhrady,
kde je všetko zelené
a plné života.

Ako do domu,
v ktorom sú všetky
spomienky
znova na svojom mieste.

Kde hranice jazyka
sú za hranicami
nášho myslenia.

Kde všetky básne
sú o tebe.

Sú o všetkom,
čím si pre mňa
mohla byť.

Stepný vlk

Dve dlane na skle
sa hadia; hľadajú

nové objatia naslepo.
Putujú v priestore,

ktorý sa rúca do seba, pulzuje.
V priestore,

ktorý sa zmenšuje, horí.
V priestore,

ktorý je obalený v ďalšom priestore.
A ten sa zväčšuje, tmavne.

Donekonečna, presnejšie
po tisíci raz pozorujem,

že rytmus cesty je celkom prirodzene
rytmom môjho písania a žitia.

Po tisíci raz ma presviedčaš,
že iba starnem.

Goldmund

Obsadzujeme stopami
mäkký, rozhorúčený breh.

Leskne sa na slnku
sivobiely ako brucho ryby.

Pred nami leží delta,
lenivá, tiež tehotná predtuchou.

Výber básní je z publikácie Metanoia.