Vlani zarezonoval v našej spoločnosti český dokumentárny film od režisérov Víta Klusáka a Barbory Chalupovej V síti (2020). Predmetom skúmania bola interakcia sexuálnych predátorov s tromi herečkami predstierajúcimi neplnoletosť. Tieto kontakty boli nevídaných rozmerov a odkryli tabuizovanú tému sexuálneho násilia formou internetovej komunikácie, kde muži a ženy od dievčat mámili perverzné fotografie a snažili sa nadviazať s nimi priamy kontakt. Od začiatku bolo jasné a striktne dané, že dievča na druhej strane je neplnoleté, naivné a ľahko manipulovateľné. Práve tieto vlastnosti ukájali zvrhlé chúťky. Vít Klusák pri vrcholení filmu s neskrývanými emóciami vyštartoval na jedného z predátorov, ktorého identita sa pretriasla českými médiami. Išlo o človeka, ktorý organizuje mládežnícke tábory, a tak je v priamom kontakte so svojimi možnými obeťami. Vystupoval milo, snažil sa u dievčaťa vzbudiť dôveru a autoritou dospelého vytvoriť ilúziu bezpečia. Herečka predstierala, že všetko zaberá, a tak sa pomerne rýchlo osmeľoval a snažil sa od nej doliezavo vytiahnuť nahé fotografie. Iní sexuálni maniaci zase manipulovali vydieraním a zneužívali naivitu dievčat. Bavila ich hra na mačku a myš. Z dôvodu osobnostných deviácií, komplexov alebo len z číreho plezíru, ktorý spôsobovalo šikanovanie.

Na Slovensku je na mediálnom pretrase kauza Čistý deň, na ktorej pracoval aj zavraždený investigatívny novinár portálu aktuality.sk Ján Kuciak. Klientky centra nazbierali po rokoch odvahu a vyjadrili sa k sexuálnemu zneužívaniu, ktoré na nich bolo páchané, keď ešte neboli plnoleté. Do dnešného dňa nie je kauza uzatvorená a v jej štruktúrach je uväznená sieť známych problémových mien, ale aj politických elít.

„Pokud je pohlavní styk mezi dospělou osobou a dítětem mladším patnácti let nezákonný, proč se takové jednání toleruje v případě, dopustí-li se ho příslušník intelektuální elity — fotograf, spisovatel, filmový režisér, malíř? Umělci zřejmě tvoří nějakou zvláštní kastu, jsou to bytosti vyššího řádu, jimž udělujeme mandát všemocnosti a na oplátku za to požadujeme pouze vytvoření originálního díla, které překračuje obvyklé meze. Zřejmě náležejí k jakémusi druhu aristokratů požívajících výjimečných privilegií, před nimiž máme zůstat stát v němém úžasu a zdržet se jakýchkoli soudů.“ (str. 175, Svolení, Vanessa Springora, Host, 2021)

Takýto súd vynáša nad umeleckou obcou obeť pedofilného násilia, autorka čerstvej knihy Svolení (Host, 2021, orig. Le Consentement, Grasset, 2020) Vanessa Springora, adresujúc svoj hnev renomovanému spisovateľovi Gabrielovi Matzneffovi, ktorého oslovuje prosto, no signifikantne — G. Vďaka svojmu vplyvu sa cítil vo svojom násilí neohrozený, obaľoval ho do šarmu, pozorností, spisovateľskej charizmy. Ak by sa aj k skutkom nepriamo priznal vo svojej tvorbe, stále je to zastreté akousi aurou autority. Autorka knihy v sebe zbierala odvahu na napísanie knižného svedectva roky a čuduje sa, že mnohé známe obete pedofilného násilia neurobia to isté. Strach z reakcie okolia, jeho nedostatočná podpora, snaha zabudnúť. Vanessa Springora sa neusilovala o vytvorenie vysokého literárneho diela, akým literárne vody rozbúril kedysi Vladimir Nabokov svojím kontroverzným románom Lolita. Dokonca si nemyslí, že by jeho ambíciou bolo prostredníctvom ambivalentnej pedofilnej postavy Humberta Humberta ukájať svoje zvrátené erotické túžby.

„Často slýchám, že v dnešních časech, považovaných za ‚návrat k puritánství‘, by podobné dílo jako Nabokovův román nutně narazilo na cenzuru. Přitom Lolita je podle mě všechno, jenom ne obhajoba pedofilie. Naopak se jedná o její nejsilnější a nejúčinnejší odsouzení, jež na toto téma můžeme číst. Ostatně vždy jsem pochybovala o tom, že by Nabokov byl pedofil.“ (str. 147, Svolení, Host, 2021)

V knihe Svolení nájdeme neskrývaný odpor a obrovskú odvahu narezať zrastené rany a vniesť do nich trochu svetla, ktoré štípe ako soľ. Obete sexuálneho násilia potrebujú cítiť solidaritu a náklonnosť, boli zmanipulované a veľmi sa im ublížilo. Na mnohé to malo fatálny dosah a neuniesli svoj život v predstave, že budú raz konfrontované s minulosťou.

Medzi dôležité literárne diela hnutia #MeToo patrí aj kniha Ty krásna, temná Vanessa (Lindeni, 2020, orig. My Dark Vanessa, William Morrow, 2020). V tomto prípade môžeme hovoriť aj o snahe vytvoriť komplexnejší umelecký zážitok. Kate Elizabeth Russell na svojom debute pracovala osemnásť rokov a Ty krásna, temná Vanessa je citáciou Nabokovovej básne z knihy Bledý oheň (1962):

Pritúľ sa ku mne, mojej láske sa
poddaj, ty krásna, temná Vanessa,
čo dovolila si, nech sprostou dlaňou
ťa John Shade hladká uprostred orgovánov,
hysterik, ťarbák, čo ťa posilní
nos, uši, ústa i krk pod nimi.

Bledý oheň (Slovart, 2010, preklad Otakar Kořínek, preklad veršov Jana Kantorová-Báliková)

Práve postoj k osobe V. Nabokova je u oboch autoriek rozdielny. Zatiaľ čo Vanessa Springora nevidí v jeho tvorbe žiadnu škodnú, Kate Elizabeth Russell je vo vzťahu k nemu, ako k literárnej autorite, opatrná.

K. E. Russell sa v úvode knihy stavia do pozície, že neodkrýva tajnú históriu minulosti, ale vytvára číru fikciu, do ktorej chcela absorbovať teóriu traumy, popkultúry a postfeminizmu. Jej protagonistkou je 15-ročná študentka Vanessa Wyeová, snaživá, kreatívna. Práve týchto vlastností sa ujme veľmi kvalifikovaný pedagóg anglického jazyka Jacob Strane, na čo ona reaguje neskúseným zmätením. Každý sa vie vrátiť v čase a spomenúť si na momenty, keď bol za niečo v mladom veku pochválený, akú vlnu neochvejných emócií to dokázalo vyvolať. To boli chvíle, keď sme si uvedomovali, že sa v nás profiluje osobnosť a niekto si to všíma. Strane bol v tomto románe inteligentný predátor, ktorý si svoju pozíciu vo vzťahu dobre uvedomoval.

Ak ste videli dokumentárny film V Síti, ktorý spomínam v úvode, sprítomnite si reakciu, ako sa pri priamom stretnutí správali pedofilní maniaci. Báli sa každého externého podnetu, túžili zostať v anonymite, striasli sa pri predstave, že by zostali odhalení. Pokúšali sa vytvoriť ilúziu, že svet, v ktorom sa tento vzťah odohráva, je obmedzený len na dve osoby, medzi ktorými je dôverné puto. Nebezpečný blud, ktorý môže viesť aj ku kriminálnym činom. Sexuálne zneužitie maloletej osoby je kriminálny čin. Akokoľvek obeť svojmu manipulátorovi dôveruje, akokoľvek mu prejavuje náklonnosť. Často supluje rodiča, staršieho súrodenca alebo zastáva úlohu staršieho, skúsenejšieho partnera, s ktorým je zábava a vie o živote veľa, viac, ako ktorýkoľvek rovesník. Za cenu toho, že intímnosti sa snaží udržať v tajnosti a vedome tak ničí cudzí život.

Je dôležité, aby sme si všímali potenciálne obete sexuálneho násilia a pedofílie. Je to zvrhlý zločin, ktorý má v súčasnosti veľmi jednoduché nástroje na manipuláciu. Stačí internetová komunikácia. Nie, nie je to o lákaní na cukríky v parku, nie je to záhadný muž v čiernych okuliaroch a balónovom kabáte, ktorý sa vozí v aute s dymovými sklami. Často to môže byť etablovaný človek, milý, inteligentný, komunikatívny, ktorý svoje temné zákutia pred svetom prísne stráži. Ak sa do jeho tajomstiev začne drať svetlo a hrozí, že sa vyzradí, dokáže nečakane explodovať a spustiť tragédiu.

K hnutiu #MeToo nepatria len obete, ale aj svedkovia.

Obrázok je z plagátu k filmu Lolita (Stanley Kubrick, 1962).

Zobraziť diskusiu (0)