ASIL združuje slovenských ilustrátorov z oblasti knižnej tvorby. Aká je presne úloha asociácie, čo robíte?

ASIL je asociácia slovenských ilustrátorov a ilustrátoriek alebo teda ilustrátorov žijúcich na Slovensku. Združuje ilustrátorov a tiež knižných dizajnérov. Je to voľné združenie. Ilustrátorky a ilustrátori sa môžu prihlásiť, my si pozrieme ich portfólio, posudzujeme kvalitu a buď ich prijmeme, alebo nie. Zámerom ASIL-u je nielen združovať, aj keď to je hlavný zámer, ale aj komunikovať problematiku ilustrácie a knižného sveta smerom k verejnosti. Kedysi robil ASIL aj mnoho výstav, ktoré s tým boli spojené, mával galériu, ktorá, žiaľ, padla aj s budovou, v ktorej sídlila.

Kde to bolo?

V Bratislave na Štefánikovej ulici v budove železníc.

Spolupracujete aj s TOTO! je galéria?

Je tam blízka väzba, lebo ľudia, ktorí založili ASIL, založili neskôr aj TOTO! je galériu. Pri zrode bol ilustrátor a výtvarník Miloš Kopták, to bol taký otec zakladateľ, potom grafická dizajnérka Mária Rojko a Ida Želinská (sociálna poradkyňa, konzultantka, galeristka – pozn. red.). Situácia na knižnom trhu a situácia pre ilustrátorov bola vtedy úplne iná ako tá, ktorú žijeme teraz.

V ktorom roku vznikol ASIL?

V roku 2009, bol to čas, keď bolo najmä pre začínajúcich ilustrátorov ťažké prebiť sa cez „bardov“. Knižný trh fungoval ako veľmi uzavretý svet a bolo veľmi náročné sa doň dostať. V tom čase fungovali vydavateľstvá trochu inak, nebolo na trhu mnoho malých vydavateľstiev, ktoré zmenili nastavenie pri práci a aj to, ako knižky vyzerajú a ako sa s tvorcami kníh spolupracuje. Tie vznikli až neskôr. ASIL mal zámer zmeniť to, rozbiť status quo. Vznikol vtedy aj ako reakcia na problémy s Bienále ilustrácií Bratislava a situáciu v BIBIANE.

Poukazoval ASIL už vtedy na úroveň BIB-u?

Áno, ilustrátori neskôr poukazovali aj na odvolanie vtedajšej šéfky sekretariátu Bienále ilustrácií Bratislava Barbary Brathovej a tiež na spôsob jej odvolania. S ASIL-om vznikla nová situácia aj pre vydavateľov, mohli nájsť všetkých mladých i skúsených ilustrátorov na jednej webovej stránke. ASIL vydával tiež publikácie a malé picturebooky začínajúcich ilustrátorov, pričom nepodporoval len najmladších, do ASIL-u sa pozývali aj starší.

V poslednom čísle novín sme robili rozhovor s OZ DoSlov, združením, ktoré sa stará o prekladateľky, prekladateľov, zastrešuje ich, spája a navyše tiež komunikuje – pre nich aj navonok – problematiku AI. Ako je to s ASIL-om, robíte niečo podobné?

Máme veľmi veľa spoločných problémov ako prekladatelia. Ilustrátor – podobne ako prekladateľ – nie je pri tvorbe knihy ako prvý. Prvý je autor a potom sú nadväzujúce profesie. Veľa sme komunikovali o autorských právach s agentúrou LITA. Pre členov ASIL-u je skvelé, že si vedia navzájom poradiť, upozorniť na nečestné praktiky alebo nasmerovať. Zorientovať sa v oblasti zmlúv, čo sa môže autorom ešte skomplikovať pri ich uzatváraní v zahraničí. Stále riešime aj odmeňovanie ilustrátorov, ktoré bolo a ešte stále býva veľmi podhodnocované. Pozerám sa na to zo strany ilustrátorky a aj zo strany zadávateľa. Dlho to fungovalo na odmeňovaní, ktoré bolo pre autorov smiešne až urážajúce. Vytvorili sme preto kalkulačku, ktorá funguje na našom webe, kde sa dá vypočítať približná suma odmeny, a to za autorskú aj licenčnú zmluvu. Pre ilustrátorov je to napríklad aj dobrá pomôcka, aby vedeli, čo všetko by mali pri cenotvorbe vnímať, aké aspekty zahŕňa.

Bienále ilustrácií Bratislava má aktuálne svoj významný 30. ročník, no aktuálne je bez špičkových ilustrátorov z Česka a zo Slovenska – a pridali sa aj ilustrátori z Írska či Lotyšska. Kto sa nezúčastnil a prečo?

Z môjho pohľadu, ako človeka, ktorý pracuje s ilustráciou, sa tam nezúčastnila valná väčšina relevantných slovenských ilustrátorov, ktorých by tam človek čakal. Nie sú tam preto, lebo odmietajú participovať na skaze BIB-u, inštitúcie BIBIANY a slovenskej kultúry ako takej. Každý ilustrátor, ilustrátorka má svoj postoj, snažíme sa im dať priestor na vyjadrenie, kde vysvetľujú, prečo sa k bojkotu pridali. Samozrejme, že sa našli slovenskí ilustrátori, ktorí sa na BIB prihlásili.

Koľko ich vybrali na výstavu?

Vybrali deväť slovenských ilustrátorov, no do slovenského výberu na BIB ich mohli vybrať desať. Otázkou je, prečo nemáme plný počet zástupcov. Odpoveď je, myslím, jasná.

Možno nebolo z čoho vyberať.

Nevravím, že všetci, ktorí sú vybraní, sú pochybnej kvality, to sa naozaj nedá povedať. No časť z nich je nižšej kvality.

Nemali organizátori BIB-u snahu sa s vami stretnúť, porozprávať, dohodnúť?

Nie, len dali vyhlásenie, ako to politizujeme. No tu ide o oveľa viac a máme toho už jednoducho dosť.

BIB sa aj po vizuálnej a komunikačnej stránke vrátil roky dozadu.

Áno, je to ešte horšie, než to bolo v minulosti. Preto sme urobili vyhlásenie, pod ktoré sa môžu ľudia podpisovať. Máme v ňom jasne a stručne zhrnuté, kde vidíme problém. Z BIBIANY však o to nie je vôbec záujem, celá tohtoročná organizácia je veľmi prapodivná, vizuál prehliadky dali von len pár dní pred otvorením.

Ako sa na túto situáciu pozerá zahraničie, reagujú ilustrátori?

Máme veľkú podporu z Čiech a je to veľmi hrejivé. Nedávno bol festival LUSTR, medzinárodný festival ilustrácie a komiksu v Prahe, je to veľmi dôležitá akcia aj pre slovenskú ilustráciu. Každý rok majú salónik venovaný nejakej krajine, pôvodne tam malo byť Portugalsko, no pre náročnú situáciu u nás v kultúre a v rámci podpory dali priestor slovenskej ilustrácii a verejne podporili náš bojkot. Rozsiahla výstava v rámci festivalu nám každý rok skvele ukazuje, ako skutočne súčasná ilustrácia vyzerá. Žiaľ, oveľa jasnejšie ako prehliadka, ktorú môžeme vidieť na BIB.

Možno je fajn spomenúť a možno je to aj prekvapivé, že to nie sú len mladí ilustrátori na Slovensku, ktorí bojkotujú BIB.

Nie, skutočne nejde len o najmladšiu generáciu. Spomeňme napríklad Petra Kľúčika. Bojkot je multigeneračný – všetci cítia, že BIB má problém. Vidíme, že v BIBIANE majú stále sa zmenšujúcu základňu ilustrátorov, s ktorými spolupracujúcu, a potom je veľká časť, ktorá s tým absolútne nesúhlasí.

Áno, mená, s ktorými robia, sa opakujú.

Stále sú to tí istí, ktorí sú ochotní a oslovovaní.

Počas otvorenia BIB ste mali podujatie v Galérii mesta Bratislavy. Ako vzniklo?

Chceli sme niečo urobiť, nechcem povedať, že „ANTIBIB“, ale prehliadku toho, čo ste na BIB mohli vidieť, no neuvidíte. A nie pre nízku kvalitu, ale preto, že sa odmietame na bienále spolupodieľať. Hralo nám do karát, že presne v rovnakom čase, ako sa otváralo BIB, sa začala aj Biela noc v Bratislave. Mali sme tam prezentáciu, predstavenie prác ilustrátorov a ilustrátoriek, ktorí sa mohli na BIB prihlásiť, ale neurobili to, alebo ktorí bojkot aktívne podporujú. Predstavili sme to aj spolu s ich vyhláseniami. Bola to dobrá príležitosť, lebo Biela noc je navštevovaná. A zároveň to bol aj dobrý pocit a zistenie, že stále sú organizácie a festivaly, s ktorými sa dá spolupracovať.

Objavili sa aj také reakcie, že vašou neúčasťou ochudobňuje diváka, znehodnocujete BIB. Ako to vnímate?

Stále sa opakuje, aké je bienále super, krásne a my ho ideme zničiť. Je to úplne inak, my milujeme BIB, nechceme ho zničiť. Chceme opak, chceme ho reformovať. A tú reformu si bienále vyžaduje už roky. Ak sa hovorí, že ochudobňujeme bienále, tak bienále ochudobňuje najmä to, že sa svojím fungovaním vôbec nedostalo do 21. storočia. Je prirodzené, že veci by mali mať po čase nejakú revíziu, že by sa malo rozprávať s odbornou verejnosťou, ako by mali veci fungovať. To sa začalo diať pred dvomi rokmi, keď bol 29. ročník BIB a vo vedení BIBIANY bola Zuzana Liptáková.

Ako ste vnímali v ASIL-e 29. ročník BIB-u? Vtedy bol BIB v centre mesta na viacerých miestach, nemal svoju základňu ako dnes v SNG, či kedysi na Hrade či v Dome umenia.

Keď bolo BIB na Hrade, bolo to pompézne, nabubrané, chladné. No ilustrácia a kniha samy osebe sú komornejšie. Mne osobne nevadilo, že to bolo v meste v komornejších priestoroch.

V médiách som zachytila, že v súvislosti s BIB uvádzala BIBIANA na svojej stránke nepravdivé mená členov výkonného výboru BIB 2025, napríklad uviedla profesora Stanislava Stankociho z VŠVU, ktorý tam v skutočnosti nefiguroval.

Áno, zverejňovanie je počas tohto ročníka neskoré a vyvoláva skôr otázky. Napríklad aj pri medzinárodnej porote sú zrazu iné mená, než tie, ktoré boli predtým zverejnené. V slabom informovaní verejnosti vidíme tento rok obrovský problém, človek musí pátrať po informáciách, a to si nevšímame len my, ale aj ľudia zo zahraničia. Mediálne komunikovanie je veľmi neprehľadné a často sa mení. Pozorujeme aj to, ako sa mení nielen v BIBIANE, ale najmä na úseku BIB-u personálne osadenie, vrátila sa tam Viera Anoškinová, no tá už tam tiež nie je, vyzerá to veľmi chaoticky. Zmenila sa aj medzinárodná porota oproti tomu, čo proklamovali. Nie je tam napríklad Elena Pasoli, šéfka veľtrhu detskej knihy z Bologne, mala tam byť, lebo veľtrh vždy spolupracoval s BIB-om. Víťaz BIB totiž máva výstavu na tomto veľtrhu. A okrem nej sa menili aj ďalšie mená, čo je tiež istou odozvou zo zahraničia, že problémy u nás vnímajú. Výkonný výbor vyberá aj slovenských ilustrátorov, prezentujúcich sa pod našou vlajkou na BIB. No pýtame sa, kto bol reálne v porote, vo výkonnom výbore. Nie kto tam bol len napísaný a prípadne o tom ani nevedel, ako profesor Stankoci. Nehovorím, že to bol zámer, možno uvedenie jeho mena bol len čistý chaos v organizácii.

V médiách sa riešilo aj to, že BIBIANA uzavrela zmluvu s Čínou.

To je celkom nová vec a zatiaľ nevieme, čo presne by to mohlo znamenať. Z nášho pohľadu je zmluva veľmi zle uzatvorená, ale ide aj o značku BIB-u. Musím ale povedať, že ilustrátori a ASIL poukazujú na potrebu reformy bienále už dlho, nielen teraz, pod vedením BIBIANY Petrou Flach, ale aj pod vedením riaditeľa Petra Tvrdoňa, s ktorým sa nedalo vôbec komunikovať. Mali sme očakávania a nádej, že sa zmena a reforma BIB-u podarí pod vedením BIBIANY Zuzanou Liptákovou. Keď ju prijímali, bolo súčasťou výberového zadania, čo mieni nový riaditeľ, riaditeľka urobiť s BIB-om a súťažou Najkrajšia kniha Slovenska. Zadanie pochádzalo z ministerstva a riaditeľku Liptákovú i jej tím to stálo nemálo energie – rovnako aj odbornú verejnosť, ktorá bola pri tom. No celé sa to zahodilo, po tých rokoch nádejí, že sa konečne podarí reforma, sme sa vrátili naspäť a je to ešte horšie. A to hovoríme o dôležitom podujatí, ktorým bienále stále je. V období, v ktorom vznikol BIB, to bol malý zázrak a je dôležité to pripomínať. No aj ako krajina sme odvtedy prešli istým vývojom, pracuje sa iným spôsobom, malo by sa na to konečne začať reflektovať. Každým ročníkom, ktorý pokračuje v tejto nezreformovanej podobe a predstavách, že všetko je v poriadku a nič nemeňme, podujatie upadá ďalej a ďalej. Nechceme sa na to len ďalej pozerať, vnímame, čo sa deje v oblasti ilustrácie globálne.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová vás na sociálnych sieťach označila za „patologickú ničiteľku kultúry“, veľa sa o tom aj popísalo v médiách. Aká je aktuálna situácia? Vysvetlila pani ministerka svoje slová, nerobili vám problémy v zamestnaní, keď Slniečko vydáva Slovenské literárne centrum?

Okrem zmieneného videa z ministerstva neprišlo nič. Teda zatiaľ. V práci cítim podporu. Sme veľmi dobrý kolektív. A veľkú vlnu podpory som cítila v užšom, ale aj širšom okruhu známych a aj od verejnosti. Musím povedať, že to človeku mentálne veľmi pomáha.

Pomaly sa blížia Vianoce. Darúvajú si ľudia alebo mohli by si venovať aj ilustrácie, grafické listy, autorské tlače?

Taká ilustrácia je veľmi skvelý darček, a to nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Mnohí ilustrátori ponúkajú aj možnosť predaja originálu ilustrácie alebo vysokokvalitnej reprodukcie a viacerí výtvarníci, výtvarníčky majú svoj e-shop, a dá sa to jednoducho vybaviť z domu. Potom sú tu galérie, napríklad v Novej Cvernovke je Artattack, kde nájdete ilustrácie už aj zarámované. Alebo obchod Slávica v bratislavskom Starom Meste. Alebo sa dajú kúpiť ilustrácie od starších tvorcov a nato je skvelá TOTO! je galéria, kde majú zbierkotvornú činnosť, ale aj sprostredkovávajú takýto predaj. Aby som ľudí motivovala, musím povedať, že je to výhodný darček, lebo diela časom stúpajú na cene. Mnohí ilustrátori okrem toho tvoria a ponúkajú aj iné veci, nielen ilustrácie, ale aj rôzny merch. Ak má človek vyslovene obľúbeného ilustrátora, možno sa mu stačí priamo ozvať, na stránke ASIL-u máme kontakty.

Zhovárala sa: Lucia Marcinátová

ASIL

• Asociácia združuje od roku 2009 už viac ako 30 slovenských ilustrátorov z oblasti knižnej tvorby, autorov vedeckých a editoriálových ilustrácií, ale aj komiksovej tvorby.
• Venuje sa aj poradenstvu v otázkach cenotvorby, autorských zmlúv a v ekonomickej oblasti.
• Snahou asociácie je mapovať aktuálne dianie v oblasti ilustrácie a knižnej kultúry – vytvoriť ucelenú, ale pritom otvorenú databázu prezentujúcu najrozličnejšie podoby slovenskej ilustrácie; prezentovať prácu renomovaných, ale i nastupujúcich ilustrátorov ukážkami prác; hľadať nové osobnosti v oblasti ilustrácie, uľahčiť komunikáciu medzi vydavateľstvami, spisovateľmi a ilustrátormi; podporovať netradičné knižné projekty, vytvárať podmienky na ich realizáciu; poskytovať aktuálne informácie z oblasti ilustrácie (konkurzy, súťaže, výstavy, projekty, veľtrhy, festivaly, workshopy atď.); prezentovať členov asociácie na domácich a medzinárodných knižných fórach či nadväzovať spoluprácu s asociáciami ilustrátorov v zahraničí.