Mirka Ábelová. Mostík k poézii.
Je to výpoveď jednej generácie, alebo len hra autorky, ktorá reflektuje ženy vôkol seba a zabáva sa na ich upätom dodržiavaní spoločenského kódexu? Básnická zbierka Básničky pre domáce paničky má takmer naivný názov a je plná irónie a sarkazmu.
Poetka Mirka Ábelová je čerstvá tridsiatnička a to je vek, kedy sa väčšina jej rovesníčok rozpráva o plienkach a moderných kočíkoch, rieši hypotéky, plánuje ďalšie deti. Tento stereotypne vyznievajúci súd vyvoláva v mladej žene chtiac-nechtiac psychický tlak, visí nad ním otázka, či život jednotlivca smeruje správnym spôsobom, keď nie je súčasťou prúdu. Mirka Ábelová je médiami často označovaná za rebelku - dievča, ktoré si nedáva servítku pred ústa. Táto pertraktovaná bublina pôsobí takmer ako reklamné klišé a spája sa s každou jej umeleckou aktivitou. Poetka, publicistka a textárka, ktorej sa podarila úspešná spolupráca s hudobníkom Davidom Kollerom, sa však v novej knihe za priradenú masku buričky našťastie nemusí skrývať. 62 publikovaných básní vyniká špecifickou náladou a osobitým vtipom. Atmosféra sa pohybuje na rozhraní melodramatickosti, humoru, ale aj údernej kritiky, kde Ábelová na označenie širších javov využíva pomenovávanie ich drobných znakov.
Všetky ženy majú veľké bruchá
Teraz ich stretávam akosi viac
než inokedy
Všetky ženy majú veľké bruchá
čoraz viac
Pozerám sa na hodinky
je pol ôsmej
Na prechádzke vonku
vzduch vonia
ako spermie
uschnuté na mojom plochom
bruchu
píše autorka v básni Malvína. Každý názov textu nesie iné ženské meno a výtvarne ho dopĺňajú obrázky Ivany Šátekovej. Jemnocitné, poetické, ľahko čitateľné ilustrácie korešpondujú s celkových charakterom a striedavo vyvolávajú pocity osamotenosti, nadhľadu, apatie, či hnevu. Aj Básničky pre domáce paničky možno vnímať ako spoveď ich autorky. Ábelovej poetika je spontánna, uchopiteľná, neskrýva sa za zložité básnické konštrukty, dokonca nimi jemne opovrhuje, nechýba jej humor, ani kritickosť.
Za motívmi dennodenných domácich prác, ilúzií lásky, vzťahových patálií, či materských záležitostí sa však skrýva čosi viac. Je to akási prázdnota z pohľadu na svet, kde všetko funguje podľa pravidiel, kde všetci niekam patria a každý sa vie v správnej chvíli správne oklamať. Ako v básni s názvom Vlasta:
Keď prestrčí manžela
cez hrdlo fľašky
zostane tam zaseknutý na niekoľko týždňov
Zatiaľ perie, kojí, zasúva rektálnu rúrku
ráta peniaze, prezlieka
a samozrejme
prebaľuje
V každom vzťahu predsa
niečo nefunguje
Muž v hrdle zatiaľ trepe nohami
zaseklo sa mu tam brucho
potom ho ťahá von
Spotená z toľkej krásy života
si manžetou na košeli utiera čelo
oči.
Dieťa v kolíske
čaká
V každej rodine predsa
niečo nefunguje
Autorkina výpoveď je v tomto kontexte veľmi dôležitá a nepochybne obohacuje tunajší literárny priestor. Nakoľko sa jej nekomplikované básne (čo neznamená, že ide o texty naivné, či prosté) otvárajú širšiemu publiku, dokážu zasiahnuť väčšiu skupinu ľudí a snáď majú šancu stať sa aj mostíkom k poézii, ktorá sa v súčasnosti stala už takmer vymretým žánrom. Niekedy je totiž úľavou prečítať si básne písané hovorovým jazykom, básne, ktoré viac ako experimentálna forma definuje myšlienka. Mladý a zvučný ženský hlas Mirky Ábelovej prestrčil ruku do jednej Pandorinej skriniek súčasnosti – ukrývajú sa v nej ženy samostatné, senzitívne, pochybujúce, ktoré možno nenaplnili očakávania spoločnosti a možno už majú za sebou viaceré pády. Nie sú to tie tipy, ktorým sa pozriete do očí a prehrá sa vám ich osobný film až do zdarného konca, aj keď o tom nepochybne občas zatúžia. Sú to ženy indivíduá, ktoré po prečítaní Básničiek pre domáce paničky azda na chvíľu nadobudnú pocit, že kamsi predsa len patria.
Diana Mašlejová