Román Tyll (Lindeni, 2020) je situovaný do obdobia počas tridsaťročnej vojny, ktorá trvala v rokoch 1618 - 1648. Európa sa zmietala v krvavom náboženskom konflikte, kde na jednej strane reprezentovala záujmy obec rímskokatolíckej cirkvi, na strane druhej stála vetva luteránov podporovaná švédskou korunou. Nie je prehnané tvrdenie, že eskalácia napätia si vo väčšej, alebo menšej miere vyžiadala angažovanosť takmer všetkých európskych národov. Zbrane definitívne utíchli až podpísaním vestfálskeho mieru. Paradoxom je, že postoje k násiliu sú v kontexte svätých kníh na úrovni hriechu. Obhajoba čistoty zbraňou je len zmätočným tápaním svetskej moci, aká lačne hľadá zámienky pre svoje expanzívne záujmy.

Dovtedy sa zbrane neorganizovane ozývali po všetkých kútoch starej Európy a každý vlastnými slovami modlitieb skúšal oddialiť priame ohrozenie svojej osoby. Drastické plienenie, mučenie, vypaľovanie dedín, organizované kolektívne vraždy. Dostať sa do rúk nepriateľovi bolo horšie ako zomrieť dobrovoľne. Smrť trvala dlho.

Tyll Eulenspiegel do tejto doby patrí. Buchnáty a šikanovanie zažíval už na dvore mlynára, kde sa narodil. Nešlo o hry, ale číru demonštráciu moci - silnejší otvorene ohrozoval slabšieho a vystavoval ho rôznym skúškam pod hrozbou smrti, alebo nehody. Neraz sa takmer zadusil či utopil. Hospodársky dvor prinášal zákutia s rôznymi nástrahami a stali sa cvičiskom Tyllovej odolnosti a tolerancii voči krutosti. Je bláznovstvo z jeho strany taktikou? Holandský učenec Erazmus Rotterdamský vo svojej knihe Chvála bláznivosti (Odeon, 1966) ukazuje prístup blázna k svojmu pánovi. Žart je tolerovanejší než pravda. Tá môže byť potrestaná. Mnohé Tyllove varovania tak môžeme ignorovať smiechom, no jeho prítomnosť v príbehu privoláva všetky aktuálne hrozby.

„Kto je to?”spýtal sa Gustáv Adolf.
Kráľovi chvíľu trvalo, kým pochopil, že má na mysli blázna.
„Kto je to?” Zopakoval blázon.
„Páčiš sa mi,” uškrnul sa Gustáv Adolf.
„Ty mne nie” odvetil blázon.
(str. 222)

Vďaka svojej infantilne priamej povahe a jazyku, aký nemôže nikto brať vážne, sa Tyll dostáva do kontaktu s pestrou zmesou ľudí svojej doby. Napriek tomu Kehlmann nevytvoril romantizujúci portrét obitého chudáka, aký v plnom rozsahu konfrontuje dobu. Je hlásnikom nešťastia a utrpenia. Neutíchajúcim smiechom v pozadí zverstiev, aké trhajú zo spánku. Krvavé a agresívne správanie je dôsledkom príkazov a rozhodnutí, na aké sa zadávatelia často nemôžu dívať. Nie je to ich práca, pretože je špinavá.

“Tučný gróf sa ponaťahoval a zívol si. Krajina bola kopcovitá, no nikde ani jeden strom, všetky boli vyrúbané. Z diaľky k nim doliehalo dunenie.
„Ach jaj”, vzdychol si tučný gróf, „ešte aj búrka!”Dragúni sa zasmiali. Tučný gróf pochopil. Už vie, čo to je, hlesol rozpačito, vďaka čomu sa, samozrejme, strápnil ešte viac. Vraj len žartoval. Hus ich sledovala nechápavými husími očami. Otvárala a zatvárala zobák. Dragún Franz Kärrnbauer si priložil k lícu karabínu a vystrelil. A hoci sa tučný gróf bude onedlho dívať na oveľa horšie veci, do konca života nezabudne, aká hrôza ho až do najhlbších útrob premkla, keď sa vtákovi rozprskla hlava. Bolo na tom niečo priam nepochopiteľné - tá rýchlosť, akou sa malá pevná hlava v okamihu premenila na striekanec a na nič a ako sa zviera ešte pokúsilo o pár tackavých krokov a potom sa zrútilo, biely útvar uprostred čoraz väčšej červenej mláky. Zatiaľ čo si šúchal oči a snažil sa pomaly dýchať, aby neodpadol, rozhodol sa, že na to musí bezpodmienečne zabudnúť. (s. 139)

Tragédia, hoci môže byť ukrytá v pohľade na detail utrpenia, má obrovskú moc. Dokáže zmeniť povahu, prístup a postoj ku komfortu. Nie však vtedy, keď sú vojna, krv a bitky štandardom. Vtedy je samotná modlitba málo, navyše, môže byť nebezpečná, ak stojí proti druhej.

Tyll
Daniel Kehlmann
Lindeni, 2020

Recenznú knihu poskytlo vydavateľstvo Lindeni

Zobraziť diskusiu (0)