Aký je váš nesplnený sen? A čo tak doslova ,,prespať sa“ dlhším časovým úsekom, ktorý si len tak sami pre seba nazvete ,,rokom pokoja a odpočinku“? Pre mnohých ľudí súčasnosti čosi nereálne a nesplniteľné. Presne takto však znie odvážny nápad našej hlavnej hrdinky, ktorého cieľom sa má stať akýsi akt znovuzrodenia. Na konci totiž očakáva, že z nej bude lepší človek. Dá sa však život stopnúť na istý čas a potom opäť prehrať – dá sa stlačiť play podobne ako na videorekordéri, bez pocitu viny?

Hlavná postava, ktorá ostáva v knihe bez mena, sa týmto spôsobom rozhodla vyrovnať s otupením z povrchného a lacného života bez hodnôt. A tiež so smrťou svojich rodičov a toxickými vzťahmi. Zmes sedatív (rôznych druhov a v početnom množstve) sa strieda s filmami z 80. rokov minulého storočia (v ktorých dominuje Whoopi Goldberg) a nechutnou kávou z najbližšieho bistra. Celé fungovanie sa iba obmedzí na biologické potreby, ktoré sú nevyhnutné na prežitie. Presne takto by život vyzeral, ak by nemal hlbší zmysel. Jedlo, spánok a oddych. Možno ním však umlčať podvedomie, ktoré neustále chrlí nové a nové obrazy z minulosti? A čo ak ide o spôsob návratu k nášmu pôvodnému bytiu – o znovuzrodenie? Naozaj sa dá z hlbokého spánku druhýkrát narodiť?

Kniha Môj rok pokoja a odpočinku je napriek príjemne vyznievajúcemu názvu pomerne ťaživá a znepokojivá. Jej stránky raz obraciate s ľahkosťou, inokedy nad nimi túžite poriadne porozmýšľať. Autorka má dobrý pozorovací talent a je vynikajúcou kritičkou. V bezmennej hrdinke vytvára priestor pre stotožnenie sa a tiež obraz doby – je potrebné však zhodnotiť, do akej miery je realistický. Titul vyznieva ako trefná kritika konzumnej spoločnosti a jej egocentrizmu. Hlavná postava je sebecká, otrávená a ignoruje rady ostatných, dokonca aj svojej psychiatričky – v istej chvíli vám jej je ľúto, potom vám nesmierne prekáža a napokon ju začínate chápať a miestami je aj sympatická. Jednoznačne však neschvaľujete jej konanie, hoci kto by si nechcel dopriať podobný ,,zážitok“?

Jazyk diela je ironický až sarkastický, občas vulgárny a nie raz v ňom cítiť sentiment. Ide akoby o opis všetkých škaredých vecí, ktoré sa môžu udiať jednému človeku – vzťahy plné falše a sebaklamu boli asi tou najhoršou z nich. Na tom celom negatívnom obraze doby však chýbalo čosi pozitívne, hoci by to mala byť jedna jediná vec – takto sa nám ponúkol iba strohý čiernobiely pohľad na niektoré okolnosti. Tempo je pomalé, miestami s predvídateľnými udalosťami a pochmúrnym dejom, ktorý sa s postupujúcim príbehom čiastočne vylepšoval. Akosi tušíme zmenu, ktorá prirodzene vyplýva z takýchto rozhodnutí, a napriek absentujúcej dráme autorka dodáva aspoň malú dávku napätia do inak uvoľnenej a sedatívami nabitej atmosféry.

Neoddeliteľnou súčasťou celej premeny je aj umenie, ktoré tvorí časť identity našej hrdinky a zohráva nemenej dôležitú úlohu. Napokon aj samotná obálka knihy je tvorená obrazom francúzskeho maliara Jacquesa Louisa Davida. Je vyobrazením dámy v bielych šatách, ktorá akoby zaspávala pri pózovaní a celkovo pôsobí unaveným dojmom. V spojení s názvom knihy vyznieva ako dokonalá irónia.

Literárna bašta, 2020

Ottessa Moshfegh

Môj rok pokoja a odpočinku

Preklad: Daniela Krnáčová

Recenznú knihu poskytlo vydavateľstvo Literárna bašta.

Zobraziť diskusiu (0)