Moja milovaná krajina
Jelena Kosťučenko má môj veľký obdiv. Novinárka a nasledovníčka zavraždenej Anny Politkovskej v knihe Moja milovaná krajina prináša silné svedectvo o súčasnom Rusku. Svojimi zápiskami a investigatívnou prácou pre niekdajšie posledné nezávislé noviny Novaja gazeta odvážne odkrýva nánosy zažratého brudu svojej milovanej krajiny.
Dva v jednom
V prvej z dvoch línií knihy približuje podstatu putinovského Ruska. Opisuje časy zoštátňovania, tajnej služby, zásahov v Čečensku, ropnej korupcie, ekologickej pohromy a fašistického imperializmu na Ukrajine.
„Máme jedinečnú možnosť vidieť, ako vzniká monštrum, ktoré teraz zanecháva svoje stopy v Kyjeve, Buči či Irpini – a ako núti celý svet báť sa budúcnosti,“ povedala o tejto knihe Svetlana Alexijevič.
Druhá línia knihy je mozaikou reportáží posledných dekád. Príbehy o ľuďoch z odľahlých miest, vymierajúcich dedín, osád pôvodných kmeňov, ale aj o udalostiach z hlavného mesta. Sú zaostrené na okraj spoločnosti, vydedencov, občanov druhej kategórie či nepriateľov Ruska. Osamotené ženy, deti v ústavoch, lovci sobov, alkoholici, kamionisti, starí občania, prostitútky, kvír ľudia, samovrahovia, čudáci, ktorí nepijú vodku, aktivisti a novinári. To všetko sa zlieva do mraku autokracie. Obe línie hovoria zdanlivo o úplne odlišných kruhoch, no zapadajú do seba ako puzzle toho istého obrazu.
Táto krajina nie je pre...
Pri čítaní som celý čas rozmýšľal, či sa v tej krajine má vôbec niekto dobre. Mám pocit, že z každého kúta obrovskej zeme zíva len bieda a frustrácia. Kde-tu sa vynára smutná ozvena zašlej pýchy prezlečená za hrdosť, no na povrch vychádza najmä zatrpknutosť a zúfalstvo, ktoré sú napokon zmanipulovane otočené proti vymyslenému nepriateľovi.
Jelena Kosťučenko: Moja milovaná krajina
Preklad: Kristína Karabová
Absynt, 2024