Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Môže byť zlý človek dobrým spisovateľom?

Rozhovor patrí k najpríťažlivejším literárnym formátom na ceste k pochopeniu autorskej podstaty. Túto dôležitú prácu už po dlhé desaťročia odvádzajú renomovaní redaktori z The Paris Review. Literárny magazín bol sformovaný v roku 1953, a tak už po dlhé dekády prináša náhľady do tvorby, kvalitné otázky a autentické odpovede najdominantnejších autorít zo sveta spisovateľov. Kvalitatívne tieto portréty nemajú obdobu, keďže aj otázky kladú generácie publicistov s génmi slávnych spisovateľov.

Vydavateľstvo Brak ponúka už druhú publikáciu týchto rozhovorov. The Paris Review – 60. roky tak nadväzujú na slávne päťdesiate roky minulého storočia a orientujú sa na elity ako Simone de Beauvoir, Bellow, Borges, Burroughs, Céline, Cocteau, Huxley, Kerouac, Miller, Nabokov, Pasternak, Pound, Singer.

Sú to svedkovia turbulentného minulého storočia ohýbajúci dejinné a spoločenské premeny svojím perom, vzájomne vnímajú svoju tvorbu, stavajú sa k nej kriticky alebo hodnotia klady v tvorbe svojich kolegov. Rôznorodý prístup k dobe, ale aj literatúre ústi do zázračného čitateľského zážitku. Nie vždy totiž platí, že vysoké mravy a literárny talent pred sebou tlačia ikonický a neochvejný vzor. Aj Céline podľahol tlaku ideológie antisemitizmu, čo však nijakým spôsobom nediskvalifikuje jeho tvorbu. Boris Pasternak sa angažoval v časoch boľševickej revolúcie, taktiež zažil vzostup diktátora Stalina so všetkou gráciou aj s nasledovným úpadkom a so sociálnym rozkladom v ZSSR, z čoho sa zotavoval v exile. Borges, Burroughs, Huxley si prešli excesívnym užívaním narkotík, čo presiaklo aj do ich tvorby. Neraz vidíme dvojaké osobnosti deliace úspech a dozrievanie radikálnou čiarou.

Rozvážni a zmierení, rezignovaní a zatratení. Naveky zatrpknutí, mizantropickí, starí a osvietene múdri, kritickí k svojej mladosti, nežní k vlastnej starobe. Odmietaví, opatrní, zhovorčiví a úprimní, zabudnutí aj veční. Charakteristiky spisovateľov z obsahu The Paris Review – 60. roky dopĺňajú dôležitú ilustráciu v pozadí literárnych diel a dávajú jej detailnejšie kontúry. Vďaka týmto rozhovorom sme svedkami záznamu konfrontácie s ambivalentnými obdobiami autorov, inšpiratívnymi časmi rozpadu aj úspechu, za akými sa spoločne s erudovanými redaktormi obracajú. Sila rozhovoru pramení z dobre mierených otázok, takých, čo často vovedú respondenta do diskomfortu. Atmosféra nepokoja vie vyprovokovať aj dávno utíšené hlasy a ukážu spisovateľa v jeho surovej podobe.

Počul som teóriu, že knihy by mali byť označené len číslami alebo čírym menom. Texty by teda boli anonymné a čitateľ by nemal žiadny predsudok voči tvorivej osobe. Rovnako tiež, že portrétne fotografie autorov sú mätúce, pretože obmedzujú našu fantáziu vo vzťahu k rozprávačovi. K elementu vnútorného hlasu sa teda dostáva aj konkrétna podoba, čo môže manipulovať so subjektívnym vytváraním obrazov. Ja som však názoru, že dielo patrí do bezprostrednej blízkosti autora so všetkými kladmi aj zápormi, pretože len takto dokáže tvoriť celistvú literárnu identitu. Napriek rasistickým pólom Josepha Conrada je stále medzi mnohými autormi z obsahu The Paris Review skloňovaný ako jeden z najgeniálnejších mozgov literatúry a je nimi tiež hojne favorizovaný. Aj negatívny pól jeho osobnosti má magnetickú silu, ktorá za bystrým, no prísnym pohľadom píše ďalší, imaginárny biografický román, akého sme spoluautormi.

Je dobré, že spoločnosť dozrieva k senzitívnosti voči autoritám a nerozlišuje medzi knihou a verejným vyjadrením, ktoré môže jednotlivé diela vo svojich základoch destabilizovať. Odmietavý postoj voči všeobecnej slobode ohrozuje čistotu autorskej poetiky, ale tiež môže pridať dôležité ingrediencie do celistvejšieho profilu autora. Môže byť zlý človek dobrým spisovateľom, alebo, naopak, dobrý človek zlým? Môže rozporuplné vyjadrenie ohroziť úspešnú literárnu kariéru? Môže byť Emil alebo O výchove (1762) neohrozeným komponentom v osobnostnom príbehu Jeana Jacqua Rousseaua aj po prítomnosti autorovho ambivalentného súkromného pozadia? Bude nevinný a láskavý príbeh malého indiána v príbehu Malý strom (1976) obľúbený s vedomím, že Asa Earl Carter bol členom Ku-klux-klanu? Dá sa podobenstvo o advente z roku 1936 od Gunnara Gunnarsona vnímať so všetkým potrebným citom a pokojom, keď vidíme autorove fotografie po boku nacistov? Bude Harry Potter zlatým kúzelníčkom aj po vyjadreniach J. K. Rowling? Ťažká literárnovedná, aj psychologická otázka. Preto je rozhovor s autorom dôležitým médiom v histórii kníh.


The Paris Review – 60. roky

Brak, 2021



Dotlač publikácie bude 26.8.2021

Zobraziť diskusiu (0)

The Paris Review - 60. roky

The Paris Review - 60. roky

kolektív autorov

The Paris Review, jeden z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete, publikuje už od päťdesiatych rokov rozsiahle a precízne rozhovory s poprednými autormi a spisovateľkami. Za takmer sedemdesiat rokov svojej existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významného spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol.

Kúpiť za 13,41 €

The Paris Review - 50. roky

The Paris Review - 50. roky

kolektív autorov

Sagan vedľa Hemingwaya a Faulknera? Samozrejme, predsa Francoise Saganová v knihe rozhovorov z The Paris Review.

Kúpiť za 12,26 €

Podobný obsah

Bitky na púšti

Recenzie

Bitky na púšti

Mexický básnik José Emilio Pacheco vo svojom útlom románe Bitky na púšti pohľadom dieťaťa sprevádza ulicami Mexico City a s odstupom času rekonštruuje minulosť, aká nabrala na váhe, hoci nikdy nebola ľahká. Prezident Alemán, cudzinci, pribúdajúce továrne, ale aj nepoznaná emócia meniaca dospievajúceho Carlosa od základu.

Bratislavský knižný festival BRaK 2021 sa začína už tento piatok. Zahraničnými hosťami festivalu sú Szczepan Twardoch, Lana Lux či Fabian Saul

Správy

Bratislavský knižný festival BRaK 2021 sa začína už tento piatok. Zahraničnými hosťami festivalu sú Szczepan Twardoch, Lana Lux či Fabian Saul

8. ročník Bratislavského knižného festivalu BRaK sa uskutoční od piatka 25. 6. do nedele 27. 6. 2021 v priestoroch Novej Cvernovky, kde sa festival bude konať už po tretí raz. Pre návštevníkov festivalu je pripravený program, na aký sú zvyknutí – nebudú chýbať stretnutia s knižnými autormi a autorkami, diskusie, čítania, výstavy, koncerty a pre malých návštevníkov sú pripravené detské divadlá a workshopy. „Pôvodne sme nezamýšľali festival zorganizovať v letnom termíne a sústredili sme sa na minuloročný jesenný. Avšak pri momentálnych predpovediach, vôli ľudí sa očkovať, pribúdajúcich agresívnejších mutáciách vírusu je takmer isté, že v septembri môžeme očakávať tretiu vlnu a podľa všetkého nebude menšia ako tie predchádzajúce,“ hovorí o výbere termínu riaditeľ a dramaturg festivalu BRaK František Malík.

Poviedka mesiaca marec 2021: Chodník cez Dunaj alebo lávka nad riekou a diaľnicou: Pohyb! Pohyb!

Poviedka mesiaca marec 2021: Chodník cez Dunaj alebo lávka nad riekou a diaľnicou: Pohyb! Pohyb!

Jana Beňová

Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky.