V našom geopolitickom kontexte sa bez pochybností tiež nájdu vplyvné osobnosti postavené mimo učebníc alebo len okrajovo zmienené v kronikách a zápiskoch. Ich metódou nie je len šachovnica intríg, ale predovšetkým dopredu premyslené, systematické postupy vedúce k sledovaniu spoločných alebo individuálnych cieľov. Za ich skutky často hovoria účtovné knihy, v ktorých sa dozvieme o investíciách formujúcich niekdajšiu spoločnosť. Aj sám panovník neraz potreboval mať v kruhu svojich najbližších zrelých bankárov a investorov, pretože práve oni vedeli pohotovo podporiť jeho smelé ambície. Všetko je však za niečo. Príbeh jedného z takýchto ľudí rozpráva aj kniha od vydavateľstva Absynt Najbohatší muž všetkých čias, zostavená americkým novinárom a analytikom Gregom Steinmetzom.

V nemeckom meste Augsburg sa v roku 1459 narodil do početnej meštianskej rodiny Fuggerovcov Jakob. Jeho predkovia boli podnikaví, sledovali obchodnú tradíciu, no tiež mali dobrý inštinkt na rentabilné príležitosti. Dráha desiateho dieťaťa v poradí už bola v tienistej strane rodiny, keďže húževnatosť detí Fuggerovcov zabezpečovala pohodlie aj úspech, bez ďalších nereálnych a nadľudských snáh. Pôvod sa ešte v 15. storočí prekonával ťažko a societa bola členená na striktné kategórie – šľachta, duchovenstvo, meštianstvo, alebo inak povedané plebs. Vrámci svojej spoločenskej vrstvy dosahovali Fuggerovci pomerne uspokojivé výsledky, dokonca niektorí z rodiny už patrili k vyššiemu duchovenstvu a práve takáto kariéra bola spočiatku predurčená aj Jakobovi. Napokon však vplyvom svojej matky predsa len nastúpil na obchodnú tradíciu. Vtedy ešte nikto netušil, že majetok Jakoba Fuggera prekoná aj súčasné predstavy o bohatstve.

Začalo sa to nevinne. Výhodné investície zabezpečovali komfort, ale zďaleka neuspokojovali ambiciózne potreby rapídneho skoku na spoločenských priečkach, kam najhúževnatejší Fugger mieril. Nebol to len erb, čím rodine zaručil nevídanú prestíž, ktorá spečatila česť a honoráciu tohto rodu. Postupne sa vďaka ziskom z Fuggera stal hlavný garant kráľovských túžob. Históriu Európy si bez priezviska Habsburg nevieme predstaviť. Kedysi však išlo len o zanedbateľný rod, aký v rebríčku stredovekej politiky nezažíval žiadne svetlé momenty. Všetko sa zmenilo v 15. storočí, keď začne čoraz viac rezonovať meno Maximilián. Z potomka Fridricha III. sa stáva nová nádej rakúskych a burgundských dejín. Túžbu tohto Habsburga dosiahnuť medzinárodnú slávu poháňala viera v seba samého. Jeho ego však ďaleko presahovalo personálne možnosti tohto panovníka, a tak sa z Jakoba Fuggera stal kľúčový donor koruny. Ako sa postupne dozvedáme, Fuggerovi nešlo o vplyv politickej moci, ako to v dejinách dokazuje taliansky rod Medici alebo Borgia. Oba tieto rody prenasledovala pýcha, fatálne intrigy, túžba po neochvejnom vplyve, ale aj znamenitý vkus, čo sa vpilo aj do estetickej podoby talianskych miest, kde sa angažovali.

Fugger bol prísny, dominantný, neoblomný, ale aj inteligentný a šťastlivý podnikateľ, ktorého ochraňovala pomyselná klenba zázračných úspechov na tmavom pozadí nebezpečného risku. Nedal si za cieľ geografickú modifikáciu vtedajších hraníc. Jeho snahy sa dajú označiť za egoistické, pretože pred akékoľvek svetské problémy staval svoj súkromný obchodný profit. Fugger nebol len zraniteľná osoba, akú by mohol zo sveta zniesť maskovaný vrah. Stal sa chránenou a nebezpečnou figúrkou v ľudskom šachu, proti ktorej stála neporaziteľná obchodná hanza, ale aj iní konkurenti, závistliví vojvodovia a zemepáni, alebo nenásytné duchovenstvo, ktorému predsedal výbojný pápež Július II. z rodu della Rovere. Rodina mala na pápežskom stolci svojho predchodcu Sixta IV., strýka panovačného pápeža. Stačilo málo a všetky znepriatelené elementy mohli nadobro zahatiť akékoľvek ďalšie Fuggerove obchody, navyše, morálka vtedajšieho sveta považovala úžeru za smrteľný hriech, čo sa stalo témou mnohých vatikánskych salónov. Nešlo teda o číry obchod, ale aj o zachovanie dobrého mena a spoločenského statusu, pretože v dobrom aj zlom reprezentoval hlavné osobnostné kritérium.

Je často neuveriteľné, kam sa podarilo smelé obchody doviesť. Príležitosti prišli aj s érou kolonializmu alebo v neprehľadných hrách o zahraničné koruny. Aby Fugger uvoľnil svoje finančné prostriedky, potreboval záruku pohodlného podnikania, privilégiá vo vzťahu k monarchii, ale aj otvorenú cestu na rentabilný benátsky trh. Uvedomoval si, akých súperov má neustále za svojím chrbtom, a denne čelil novým, zdanlivo neprekonateľným výzvam. Proti rivalom nenasadzoval zákerné zbrane, hoci sám nejednu nákladnú vojenskú výpravu financoval. Strážila ho totiž habsburská orlica a tá bola taká silná, ako to sám dovolil. Uvedomoval si totiž, že rastúce ego môže seriózne ohroziť jeho ekonomické ciele vojenskou deštruktívnosťou. Maximilián I. Habsburský totiž často skĺzal k prehnanej sebadôvere, z čoho pramenil neustály hlad po staronových a nových územiach. To len potvrdzuje fakt, že Fugger bol predovšetkým obchodník a potreboval žiť v zemi, kde nie je jeho biznis ohrozovaný, hoci v čase rastúcej osmanskej hrozby to bola takmer nesplniteľná túžba.

Portrétna literatúra o Jakubovi Fuggerovi je pútavým ponorom do zákulisia európskych dejín na prelome 15. a 16. storočia. V časoch, keď svet zažíval éru koloniálnych objavov, reformáciu Martina Luthera, osmanskú inváziu, ale aj ďalšie, veľmi premenlivé dekády komplikujúce Fuggerove snahy. Osoba Jakoba Fuggera nie je ideálna. Napokon, jeho zamestnanci, spolupracovníci aj oponenti mali v tomto človeku veľmi autoritatívnu ikonu, ktorú mnohí historici označujú za plutokrata. Síce podľa vlastných slov spával pokojne, jeho obchod ho nechával počas dňa v nelichotivých pozíciách, ktoré si stanovil za hru s vlastným majetkovým šťastím.

Najbohatší muž všetkých čias

Absynt, 2021

Preklad: Samuel Marec

Zobraziť diskusiu (0)