Matúš Procházka
2.1.2017
Najlepšie z domácej tvorby
Narušené medziľudské vzťahy. Rozleptané, nefunkčné rodiny, kde zlyháva minimálne jeden člen. Bezvýchodné situácie, podmienené neľahkým sociálnym postavením, v ktorých nie je núdza o závislosti rôzneho stupňa. Následný traumatizujúci dopad jednotlivých negatívnych faktorov na deti v najcitlivejšom veku. To sú témy, o ktorých s obľubou píše Monika Kompaníková.
Plne ich rozvinula už vo výbornom románe Piata loď, zaslúžene ocenenom Anasoft literou. Podobnej tematike sa venuje aj najnovšia Kompaníkovej práca. Krátka novela Na sútoku, vydaná tohto roku v, ako zvyčajne, krásnej úprave z dielne Artfora.
Útly text popisuje krátky časový úsek zo života dvoch ženských hrdiniek. Príbeh má preto dve striedavo sa prelínajúce rozprávačské perspektívy, každú rozprávanú v inej osobe. Jedna línia sleduje neľahký deň malej školáčky, druhá zachytáva podobne zaťažkaný kúsok z každodennosti mladej, pravdepodobne slobodnej, matky. Obe línie sa v závere symbolicky prekrížia a zase sa rozbehnú vlastnou cestou s vidinou istej nádeje na zmenu k lepšiemu.
Monika Kompaníková píše naozaj presvedčivo a vierohodne. Oba príbehy nesú punc presnej reality, ktorú autorka stvárňuje obsahovo i štylisticky suverénne. Komorne ladenému textu tak dominuje veľmi konkrétny, tvrdý až bezútešný jazyk. Kompaníkovej rozprávanie ide rovno k veci a sústredí sa skutočne len na nevyhnutnú podstatu, odkrývajúcu neveselú každodennosť, s akou sa potýkajú mnohí z nás. Text je správne vyzretý, hutný a kompaktný. Nikde nič nechýba ani nevytŕča, ťažko nájsť slabé miesto.
Strohý minimalizmus navonok možno pôsobí drsne, ale určite nie odťažito či zbytočne nepreniknuteľne. Kompaníková svoje protagonistky vykresľuje s veľkou dávkou citu, pochopenia a empatie, pričom ani najdojímavejšie pasáže nevyznievajú nijako samoúčelne. Civilný, autentický prejav hrá jasný prím. Do textu celkom prirodzene zapadajú aj akési náznaky jemnej lyriky, vynikajúco dotvárajúce výslednú melancholickú atmosféru, kde si svoje miesto nájde i typicky slovenská poetika.
Spočítané a podčiarknuté: Na sútoku je výborne napísané dielko bez akýchkoľvek lacných póz a gýčovej romantiky. Navonok možno bezútešné a fatalistické, ale aj horkosladko hrejivé a nie celkom beznádejné. Monika Kompaníková vie láskavo pohladiť po duši aj v najťažších chvíľach. Za to je u mňa neohrozená slovenská jednotka, ktorá sa nestráca ani v súčasnej európskej konkurencii.
Najmelancholickejšia knižka minulého roka.
Monika Kompaníková: Na sútoku
Vydal: Artforum 2016
152 strán
