Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Nebeská nacistická literatúra

Vydanie Roberta Bolaňa v slovenčine môžeme bez zveličenia označiť za literárnu udalosť. Čilský spisovateľ považovaný za jedného z najvýznamnejších autorov svojej generácie sa v románe Vzdialená hviezda pokúsil, vlastnými slovami, dotknúť absolútneho zla. Ním bol (a očividne aj naďalej je) fašizmus.

Roberto Bolaňo (1953 - 2003) sa preslávil rozsiahlymi románmi Divocí detektivové (Argo 2009) a 2666 (Argo 2012), pričom za prvý spomenutý získal cenu Romula Gallegosa. Za svoj život zažil veľa ťažkých situácií, dlho trpel chorobou, neminula ho však ani literárna sláva. Čítanie Bolaňových próz je skutočný literárny zážitok a čím viac jeho kníh čitatelia poznajú, tým silnejší pôžitok majú, pretože výraznou črtou jeho textov je intertextualita. To sa týka aj slovenského prekladu Vzdialenej hviezdy, kde hneď na prvej strane odkazuje na svoj encyklopedický román Nacistická literatúra v Amerike (Argo 2011), respektíve na jeho poslednú kapitolu, ktorej rozvinutím je práve dielo Vzdialená hviezda.


V románe vystupuje pod rôznymi menami postava básnika Carlosa Wiedera, ktorú autor nazval „nocou“ a v tomto symbolickom pomenovaní je ukryté zlo. Kľúčovou scénou knihy je vernisáž vo Wiederovom byte, kde vystavuje fotografie obetí umučenia, pričom niektoré sú mŕtve, iné pravdepodobne počas fotenia ešte žili. Wieder sa pokúša rozvinúť experimentálnu formu poézie, špecializuje sa na písanie veršov na oblohu prostredníctvom akrobatického lietania, mizne a objavuje sa, vstupuje do životov ostatných postáv ako neviditeľná sila, nemesis, rovnako ako režim Augusta Pinocheta, počas ktorého sa odohráva dej. Rozprávač je čoraz viac posadnutý odhalením identity Wiedera a odhaľuje zvláštne literárne podsvetie typické nacistickou ideológiou.


Text je, podobne ako iné Bolaňove diela, plný odbočiek, doplňujúcich informácií v zátvorkách, kuriozít, prekrývajúcich sa významov a neurčitých hrozieb. Čítanie je kvôli tomu občas náročnejšie a vyžaduje si sústredenie. Bolaňo odkazuje na rozličných (fiktívnych aj skutočných) autorov, pre lepšie pochopenie by sa dali odporúčať predovšetkým dve diela: Nacistická literatúra v Amerike od samotného Bolaňa a poviedka Deutsches Requiem od Jorge Loius Borgesa.


Vzdialenú hviezdu dopĺňa vynikajúci a zasvätený doslov Lubomíra Malého nielen o Bolaňovi, ale aj fašizme, jeho mechanizmoch a širších psychologických a sociálnych súvislostiach. V kultivovanom a peknom dizajne knihy sa dostáva k čitateľom kniha, ktorá si určite zaslúži ich pozornosť.


Ukážku z knihy si môžete prečítať TU

Roberto Bolaňo: Vzdialená hviezda
Preklad: Peter Bílý
Inaque 2016
150 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Vzdialená hviezda

Vzdialená hviezda

Roberto Bolaňo

Roberto Bolaňo napísal zvláštny román noir, v ktorom sa miešajú umenie, dejiny a teror. V ateliéri poézie, ktorý navštevuje rozprávač románu v provinčnom meste v Čile, sa objaví zvodný a záhadne odťažitý mladý muž. Pinochetov puč poskytne tomuto čudnému umelcovi príležitosť predviesť svoju radikálnu umeleckú koncepciu krutosti, keď zavraždí niekoľko žien za okolností, ktoré si ani čitateľ, ani rozprávač nedokážu predstaviť.

Kúpiť za 11,69 €

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.