Musím sa priznať, že neobľubujem zbeletrizované životopisy významných osobností. Možno je to spôsobené upodozrievaním (zbytočným?) z neobjektivity autora a tým, že je celkom náročné tancovať na hrane medzi fikciou a faktom. Z toho dôvodu som s určitou opatrnosťou siahol po najnovšom prírastku Portugalského inštitútu. Úplne zbytočne. Peixoto vytvoril krásne dielo.

Na začiatok. Vždy sa veľmi poteším, ak v románe úplne absentuje priama reč, častý jav predovšetkým u arabských a izraelských autorov. Písať dialógy bez priamej reči považujem za jeden z vrcholov literárneho majstrovstva, v Nedeľnom obede sú tak hladko a krásne začlenené do textu, že si to čitateľ možno ani neuvedomí.

Ak by som mal jedným slovom charakterizovať Nedeľný obed, bolo bu to adjektívum „intímny“. Celý príbeh plynie veľmi pokojne a plynule, nebránia mu v tom ani veľmi časté skoky v čase, prelínanie dvoch príbehov, jeden prebiehajúci počas troch dní, víkendu pred oslavou deväťdesiatky hlavného protagonistu, prepletený jeho spomienkami na celý jeho život. Toto „vpletanie“ je absolútne nenútené, Peixoto využíva silné obrazy z minulosti presiaknuté hlbokou empatiou a doslova telesnou subtílnosťou spomienok. Celý text plynie prirodzene, pomaly a pokojne, nenapadá mi lepší obraz ako pozorovanie hladiny jazera počas dokonalého bezvetria, hladina sa hýbe, pomaly kolíše, ale nenarúša celkový melancholický pokoj jazera. Takto funguje Peixotov román o komtúrovi don Ruovi, portugalskom filantropovi, podnikateľovi, ktorý dal chlieb a prácu tisícom chudobných.

Celé 20. storočie, jeho vojny, politika, premena spoločnosti, je úmyselne na pozadí. Tento román nehovorí o „veľkých a nesmrteľných činoch“, ale o takých „maličkostiach“, ako sú rodina, vzťahy, altruizmus, chudoba, empatia a všímavosť, skutočný patriotizmus a láska k rodnému kraju a mestu. A, samozrejme, jemnou červenou niťou, spájajúcou celý román, je káva. Čo som ako jej milovník veľmi ocenil. Práve tieto maličkosti robia Peixotov román veľkým a silným. Je to pokojná, intímna a poetická sila Peixotových slov vpletená do krásneho príbehu obyčajného človeka, ktorý žil neobyčajný život a ktorý pretavil svoje straty a bolesti do krásneho životného postoja.

Na záver dve poznámky. Preklad Lenky Cinkovej znesie tie najvyššie kritériá.

A porovnávajúc Peixotov zbeletrizovaný životopis veľkého Portugalca s dielami iného slovenského autora píšuceho zbeletrizované životopisy veľkých Slovákov. Až pri Nedeľnom obede dokážem vidieť ten rozdiel. Krásny poetický jazyk bez nánosov patetiky.

José Luís Peixoto: Nedeľný obed
Preklad: Lenka Cinková
Portugalský inštitút, 2024

Zobraziť diskusiu (0)