Neměnnost leopardích skvrn
Viacerí spisovatelia zaplatili veľkú cenu za vlastné písanie. Zmierenie sa s vlastnou priemernosťou, neustále pochybnosti o kvalite svojich kníh, to sú len dve z viacerých útrap, ktoré neustále znášajú postavy brilantnej knihy Neměnnost leopardích skvrn. Nemala by uniknúť nikomu, kto rád číta knihy o iných knihách.
Aká je skutočná povaha fikcie a čo je naozajstný zámer spisovateľa? „Vystavěl jsem třísetstránkový domek z karet, pečlivě vyváženou iluzi, bez jediného gramu pravdy, který by ji držel pohromadě.“
Americký spisovateľ Kristopher Jansma na seba upútal pozornosť hneď svojím prvým románom Neměnnost leopardích skvrn a dôvody sú po prečítaní úplne zreteľné: literárna hra, humor, nečakané dejové zvraty a predovšetkým neustála prítomnosť témy autorstva kníh ponúkajú svieže a atraktívne dielo. Vystihnúť dej pritom nie je vôbec jednoduché.
Hlavná postava túži byť spisovateľom, uvedomuje si ale svoju priemernosť a závidí priateľovi jeho talent a priateľstvo s krásnou Evelyn. Iná hlavná postava sa živí ako falošný profesor, neskôr píše seminárne práce pre deti z bohatých rodín. To mu umožňuje cestovať po celom svete a prežívať nezvyčajné situácie. Ďalšie postavy prichádzajú a odchádzajú zo scény v niekedy až bláznivom putovaní po Dubaji, Srí Lanke, Manhattane, Islande a Luxembursku s cieľom obnoviť stratené vzťahy a nájsť ten pravý príbeh. Zápletka pripomína mnohosten alebo krasohľad a priamo vyzýva k opakovanému čítaniu. Návrat ku knihe potom prinesie nový zážitok, ukáže vývoj deja v novom uhle pohľadu.
„A jakou cenu už lidé zaplatili za tuhle nedokonalou nesmrtelnost? Kolik jater, plic a žil? Rozervaných, zamořených, prostřelených? Kolik opuštěných dětí, kolik zrazených rodin, kolik odporných milostných afér vystavených na oči celému světu? Kolik manželek a manželů odsunutých stranou? Kolik dokonalých okamžiků pozorovaných s odstupem jen proto, abychom je později mohli znevážit proměnou v slova? A to všechno s nevyslovenou modlitbou za to, aby tyto tvrdě získané pravdy přetrvaly krátké roky našich lží.“
Jansma sa hrá s čitateľmi dômyselnú hru a vrství na seba príbehy pretkané ohromným množstvom literárnych odkazov. Každá kapitola navyše začína úryvkom z diela významného spisovateľa: Hemingwaya, Kafku, Fitzgeralda a ďalších. Nie je to samoúčelná intertextualita ani pretekanie sa v počte prečítaných kníh. Jansma zručne využil zaujímavú literárnu techniku: vpisuje texty vo vnútri textov až sa chvíľami zdá, že nie je jasné, kto je skutočný autor a kto sú len napísané postavy. Spisovateľ v knihe píše poviedku, v ktorej hlavná postava píše román a úryvky textov čítajú jednotlivé postavy. V druhom slede si aj čitateľ Neměnnosti leopardích skvrn snáď položí, či nie je postavou príbehu iného, metatextového, autora.
Zvláštna kombinácia takmer filozofického románu, ľúbostného príbehu o hľadaní samého seba a porozumenia ostatným priťahuje čitateľov po celom svete. Kristopher Jansma je považovaný za autora, ktorého diela je potrebné sledovať, pretože môžu poskytnúť literatúre nové impulzy. Dôležité len je, aby v „infoobezite“ knižného trhu neostal nepovšimnutý.
Kristopher Jansma: Neměnnost leopardích skvrn
Preklad: Veronika Volhejnová
Paseka 2014
264 strán