Nemesis
Amazonský dažďový prales, futbal, Pelé, Maracanã, pláže, samba, karnevaly a socha Krista v Riu. Nenájde sa nikto taký, čo nespozná Brazíliu. Toto najotrepanejšie klišé o najväčšom juhoamerickom štáte vyskakuje hádam zo všetkých bedekrov lákajúcich turistov na dovolenku snov. Každá minca má však dve strany a ani tu to nebude výnimka. Nikdy však nie je na škodu zoznámiť sa aj s tou oveľa škaredšou. Ako čitatelia máme šťastie na výborného sprievodcu, ktorý nám ju plne odhalí aj v nám dôverne známom domácom prostredí, ktorého bezpečie by sme po tejto skúsenosti mali patrične doceniť.
Je ním uznávaný britský novinár, historik a reportér Misha Glenny s vynikajúcim titulom Nemesis. Drogová bitva o Rio, ktorého názov teda hovorí skutočne za všetko. Táto strhujúca reportáž vyšla v známom Absynte v rámci českej mutácie edície Prokletí reportéři a jej prekladu sa bezchybne zhostil Petr Holčák.
Zdola nahor
Sme v Rocinhe, najväčšej zo zhruba deviatich stoviek riodejaneirskych favel. V bedárskom slume, ktorého tmavé spletité uličky obýva nejakých stotisíc ľudí. Medzi spoločné menovatele všetkých môžeme zaradiť permanentnú hmotnú núdzu, nedostatok základného životného vybavenia, absenciu stálej práce, vysokú nezamestnanosť, veľmi nízky prístup k možnosti školskej dochádzky a zdravotnej starostlivosti, sociálne vylúčenie a generačnú chudobu. Tam, kde štát vytrvalo ignoruje účinné riešenia svojich existenčných problémov, chytá sa ľudí rezignácia. Od nej už nie je ťažké naskočiť na temný prúd výrazne určujúci podobu každodenného jestvovania v segregovaných komunitách. Je to zvýšená miera kriminality vedno s organizovaným zločinom.
V prostredí brazílskych favel sa tento začal približne od raných osemdesiatych rokov čoraz rýchlejšie orientovať na obchod s narkotikami. Predovšetkým s marihuanou a čoraz intenzívnejšie hlavne s kokaínom. Favely zásobujú domáci dopyt a fungujú aj ako tranzitné cesty pre konečné trhy v Spojených štátoch amerických, západnej Európe či v bohatých ázijských regiónoch.
Antônio Francisco Bonfim Lopez je radový obyvateľ Rocinhy s platom na favelové pomery solídnym a so stálou prácou. U jeho prvej dcéry Eduardy však zistia zvláštne a veľmi vzácne ochorenie, ktoré si vyžaduje extrémne drahú liečbu a celkovú doliečovaciu opateru. Prostriedky sa rýchlo vyčerpajú a rodina razom zostáva prakticky na mizine. Ako jediná možnosť ponúkajúca značný zdroj financií sa napokon javí zločinecká sféra. Pod tlakom daných okolností Antônio vstupuje do radov drogového kartelu kraľujúcemu Rocinhe. Počas nasledujúcich rokov to dopracuje až na úplný vrchol gangsterskej pyramídy moci a stane sa najhľadanejším banditom v Riu aj v celej Brazílii, ktorého bude každý poznať pod prezývkou Nem.
Za autenticitou rovno k zdrojom
Misha Glenny pristupuje k spracúvanej problematike skutočne poctivo. V rámci príprav a zhromažďovania východiskového materiálu sa naučil portugalčinu a dokonca istý čas býval priamo v Rocinhe. Uskutočnil množstvo rozhovorov s domácimi usadlíkmi, s členmi Nemovej rodiny a vo väzení potom aj s Nemom samotným. Taktiež s členmi vyšetrovacích tímov, kriminalistami, právnikmi a ďalšími podstatnými, do danej veci zainteresovanými osobami.
Viac než tristostranová reportáž tak prináša hutnú a vskutku podrobnú rekonštrukciu Nemovho prípadu, no zároveň toho ponúka omnoho viac. Začína sa akoby od konca. Opisom Nemovho dolapenia pri jeho pokuse o tajný útek z Rocinhy a následného vydania justícii. Retrospektívne vyskladaná správa, čiastočne písaná i v prítomnom čase, dôkladne zanalyzuje všetky dôležité fakty, sledujúc tak trajektóriu Nemovho vzostupu a pádu. Misha Glenny sonduje naozaj hlboko v temných, plesnivinou páchnucich útrobách favely. Približuje celkovú sociálnu situáciu v slumoch. Na to nadviaže impozantným rozborom mocenských štruktúr, hierarchie, rozdelenia síl a teritoriálneho pôsobenia jednotlivých drogových kartelov. Z toho vyplýva i opis ozbrojených konfliktov medzi súperiacimi zločineckými skupinami. To veľmi úzko súvisí s prepojením organizovaného zločinu so štátnou klikou, v tomto prípade reprezentovanou rôznymi zložkami policajných i armádnych síl. V ich radoch sa na rozličných pozíciách ukrýva neprehliadnuteľné percento skorumpovaných úradníkov. O dôvodoch, pre ktoré to tak je, v rámci možností Glenny taktiež svedomito referuje.
Čiastkové informácie sú pedantne zviazané do kompaktnej formy, ktorá je navyše veľmi vhodne zasadená do ďalších obšírnejších súvislostí. Pod nimi si môžeme predstaviť predovšetkým faktograficky lahodiaci a vítaný exkurz do dejinných udalostí v celom štáte za posledných najmenej šesťdesiat rokov, keďže tieto (aj) s naším konkrétnym prípadom tesne koexistujú. Misha Glenny má teda jednotlivé atribúty presne vyladené a vyvážené, takže v texte mu jasné fakty zarovno kráčajú s dynamickým rozprávaním.
Výsledná podoba jeho masívnej, informáciami nahustenej reportáže sa i preto viac približuje k ponurému kriminálnemu trileru s ostro vybrúsenými ideami než len k suchej novinárčine. Je to hĺbkový ponor do existenčných sfér, ktoré mnohé naše komfortné morálne presvedčenia minimálne zneistia či rovno úplne zdemontujú. Zároveň ide o výpravný a nebezpečne príťažlivý prierez brazílskymi spoločensko-politickými reáliami približne od počiatku rozpadu vojenskej diktatúry po nedávnu minulosť. Odhalíme mnohé patologické javy, ale aj množstvo pozitívneho prístupu k riešeniu mimoriadne náročných sociálnych problémov.
Prekliaty reportér Misha Glenny exceluje v najakčnejšej absyntovke. Priaznivci filmových kultov Elitná jednotka, Mesto bohov a predovšetkým legendárneho dokumentu Favela Rising nesmú váhať ani minútu.
Misha Glenny: Nemesis. Drogová bitva o Rio
Absynt, 2020 (edícia Prokletí reportéři)
Preklad: Petr Holčák
360 strán