Denis Mačor
22.5.2021

Než žít dál v srdcích a duších svých diváků a čtenářů, radši zůstanu bydlet ve svém bytě

Mám v hlave obraz stredovekého námestia. Všade po zemi sa váľajú steblá slamy, vo vzduchu cítiť nakyslastý zápach a v strede kulminujúceho sa davu je široký priestor. V jeho samom prostriedku je vyvýšené pódium a na ňom je drevená klada, v ktorej je na hanebný obdiv vystavený trestanec so sklonenou hlavou. Vzduchom letí paradajka, tesne minie jeho hlavu. To ho však vyruší, zodvihne zrak a prehovorí do kamery. „Čo by ste robili v mojej situácii?“ O malý moment letí ďalšia paradajka, teraz ju hádže Mia Farrow v dobovom kostýme, tá ho trafí, čomu sa s okolostojacimi neskonale teší, a šťava z nej zaleje charakteristické okuliare. Odsúdeným je Woody Allen. Režisér a vraj aj pedofil.

Woody Allen je známy tým, že nie je príliš naklonený svojej túre z pomyselného panteónu medzi populus. Svoje filmy považuje za remeslo, nie je zvedavý na kritiky ani na medzinárodné ocenenia. V tomto má svoje pevné zásady. Svoju filmografiu vníma ako prácu, z ktorej má už dlhé roky potešenie. Ako sa k tvorbe dostal, čo bola pre neho inšpirácia? To nie sú témy slúžiace ako hlavný motív na napísanie akejkoľvek z jeho kníh, hoci vo svojich humorných poviedkach občas využíva aj záchvevy týchto tém. Vstáva zavčasu ráno, má prísny režim, stráži si svoj tvorivý harmonogram a nenechá sa pri ňom rušiť. Ako píše vo svojej najnovšej biografickej knihe Mimochodom (Argo, 2021), ani taká vec ako atentát na prezidenta Kennedyho ho neodtrhla od práce.

Toto všetko sú veci, o ktorých má každý, kto okolo neho išiel, aspoň hrubú predstavu. Ďalšou z nich je, že je to neurotický intelektuál vo výrazných okuliaroch. Ich štýl by v dnešných uliciach hravo zanikol a dá sa tvrdiť, že móda hrubých okuliarových rámov opäť zažíva svoj úpadok. Woody Allen sa k sebou stvorenej figúrke intelektuála stavia kriticky. Nemá o sebe mienku, že by bol múdry a sčítaný človek. Vyrastal v nižšej strednej triede, bol záškolák, zaujímali ho komiksy a veľké romány začal čítať z popudu svojich rovesníčok, s ktorými chcel často neúspešne nadviazať intímnejšiu konverzáciu. Zaujímal ho šport, kino, fiktívni superhrdinovia. Skrátka, nič atraktívne pre mladé intelektuálky, takže vďaka svojej vynaliezavosti listoval v knihách, začal sa zaujímať o filozofiu, psychoanalýzu a iné témy, ktorými chcel slečny ohúriť. O svojich nezdaroch a frustrácii dokáže písať s odosobneným vtipom, akoby bol len tvárnym objektom svojej imaginácie, hoci by sa pri väčšej miere intimity dali hľadať aj komplexy. Od tých Woody Allen odvracia hlavu a skalopevne sa posúva vpred. To je pre neho charakteristické, tak pre jeho osobu, ako aj tvorbu. Ako píše, svoje filmy ďalej neanalyzuje, nezaujíma sa o ich osud. Dielo považuje za zavŕšené jeho odovzdaním do distribúcie. Okamžite sa zamestná novým filmom a tento kolotoč sa opakuje už desiatky rokov. Akoby odmietal svoju minulosť. V súčasnosti má americký režisér už 86 rokov.

Biografia Mimochodom vznikala v časoch, keď svet ešte stále oblietali správy o minulosti s jeho terajšou manželkou Soon Yi, adoptívnou dcérou Mii Farrow. Pribudli nové zistenia. Jeho bývalá partnerka si dala záležať, aby sa tieto informácie dostali do všetkých renomovaných médií, a tak sa spustila vlna nevraživosti voči populárnemu režisérovi. Woody Allen reaguje sebe vlastným spôsobom ‒ knižne. Opäť nevylieza z komfortu svojej introvertnosti, na udalosti sa díva z výšky svojho apartmánu s dokonalou panorámou a cez písací stroj. Zase raz nemá potrebu prísť medzi „bežný ľud“ a konverzovať na túto tému. Údajne si so Soon Yi začal v časoch, keď ešte nebola plnoletá, manipuloval ňou a postupne sa stal jej manželom, čo verejnosť považuje právom za zvrátené. Ak sme si mysleli, že v tejto knihe obraz o zvrátenosti mýtizuje, oponuje mu, stavia sa do opozície, mýlime sa. Mii Farrow síce nezostáva nič dlžný a vytrvalo ju obviňuje z narušeného mentálneho zdravia, no o Soon Yi sa snaží hovoriť veľmi úprimne. Otvorene hovorí, kedy k ich zblíženiu došlo, čo tomu predchádzalo, ako ich sexuálny život prebiehal, ako sa ho snažili pred okolím skrývať aj ako celý škandál prepukol, a je bizarné, čo celú plejádu obvinení vyvolalo. Erotická nepozornosť. Allen necháva na čitateľa, aby si o veciach urobil subjektívny názor, nepodsúva žiadne prijateľné verzie, nerobí zo seba martýra, neočisťuje sa, vtipkuje, no túži byť mimoriadne vážny.

Niekedy, keď som sa chcel nad pasážami zamyslieť, hľadal som fotografie s jeho podobizňou a díval som sa na neho, ako sa zmenil. Ten roztržitý trtko, čo má permanentné trampoty s láskou, so svojím rozumom, zažíva chaos, neobsedí na jednom mieste, no nad tým všetkým vidieť jeho tvorivého ducha a nenapodobiteľný autorský prístup, je ochotný hovoriť k divákom len prostredníctvom svojho remesla ako sprievodca v múzeu. Nevyjde z obrazu, hoci vytvára dokonalú ilúziu, že sa nás jeho filmy týkajú. Pomyselne sa s nami radí, no náš názor ho nezaujíma. Ani vtedy, ani dnes. Len potreboval za seba povedať, ako sa veci v jeho súkromí majú. Nedbá pritom na to, aby sa rehabilitoval, je ochotný zasypať sa prachom a zostať pod ním.

Woody Allen má vo svojej starobe jedno oko vyššie ako druhé. Predelíte si jeho obraz a dívate sa na dvoch rozdielnych ľudí. Nebolo to tak odjakživa. Na jednej strane je príčetný a bystrý človek s hviezdnou kariérou, na strane druhej je rezignovaný, utrápený človek na prahu neskorej staroby. Kým bude žiť, bude pracovať a bývať vo svojom byte. Vždy bol viac autor, ako súkromná osoba. Bez ohľadu na to, čo si o tom myslíme. Dáva nám však možnosť nahliadnuť do svojho súkromia cez spoveď, v ktorej nepopiera svoje remeslo a odmieta byť stopercentne vážny. Išiel by proti sebe.