Štyri roky príprav, sedem pracovných ciest do Severného Írska, dôkladné rozhovory s viac než stovkou zainteresovaných. Minuciózne spracované rešerše správ, novinových článkov a mnohých ďalších zdokumentovaných prameňov sú samozrejmosťou. I preto Patrickova práca pôsobí už na prvý pohľad skutočne impozantne a u čitateľov určite vzbudí zaslúžený rešpekt. Radno však jedným dychom dodať, že obavy z úctyhodnej hrúbky nie sú vôbec opodstatnené. Jednoducho preto, že Keefe zostavil dokumentárny text bez hluchého miesta, v ktorom sa niet kedy nudiť.

V hrubších obrysoch priblíži samotný historický vznik danej situácie siahajúci až kamsi k normanským vpádom na írske ostrovy a následný politicko-sociálno-náboženský vývoj. Šikovnými prestrihmi sa vzápätí dostávame k tomu najpodstatnejšiemu. Do Severného Írska koncom šesťdesiatych rokov. Národný odboj známy ako Írska republikánska armáda (IRA), ktorá svojho času významne prispela k získaniu írskej nezávislosti, sa vplyvom najnovších udalostí v severoírskom regióne reaktivuje. Zároveň však dochádza k jej rýchlej premene na v podstate čistokrvnú teroristickú organizáciu ohrozujúcu nielen (Severné) Írsko. Čoraz intenzívnejšie začína svoju činnosť zameriavať i na Britániu.

Práve obdobie najvyhrotenejších bojov (1969 – 1999), ale i ďalšiu metamorfózu organizácie, spojenú s priamym vstupom na politickú scénu Spojeného kráľovstva, Keefe v rámci svojej obsiahlej reportáže majstrovsky zaznamenáva. (Pri pozornom vnímaní predkladaných informácií poľahky rozšifrujeme i jej veľavravný názov.) Na precízne zozbieraných dátach stavia komplexný obraz toho, akým spôsobom (nielen) do severoírskych ulíc i súkromia všetkých po nich prechádzajúcich vstúpila gerilová vojna, ktorá tento priestor niekoľko nasledujúcich desaťročí veľmi horlivo (de)formovala. Jedným z najvýraznejších myšlienkových vyústení textu je potom práve aj uvedomenie si výšky zaplatenej spoločenskej ceny, za ktorú bola teroristická hydra ochotná stiahnuť z ulíc nekonečno svojich krvilačných hláv.

V Keefovej správe dostanú priestor páchatelia i obete. Policajti, vojaci, bojovníci, odsúdení trestanci, duchovní pastieri zababraní pouličnou špinou či politici v úhľadných oblekoch. Jednoducho riadna mozaika autentických postáv, z ktorých každá v daných veciach zohráva svoju vlastnú rolu s nejakým podielom viny, a žiaľ, neraz i úplnej neviny. Keefe píše zanietene, ale v podstate súdne a nezaujato. V prvom rade sa sústreďuje na čo najvernejšiu historickú rekonštrukciu zachytenú z hľadiska republikánskej menšiny s jej jasným presahom do dneška. Či napokon k tej-ktorej osobnosti či konkrétnym (zlo)činom toho alebo onoho aktéra zaujmeme stanovisko s väčšími, menšími, prípadne vôbec nejakými (žiadnymi?) sympatiami, závisí čisto len od miery nášho kritického úsudku.

Patrick Radden Keefe to za nás určite nerozhodne. On si prácu poctivo vykonal spísaním intenzívneho sociálneho prierezu z miesta, kde každodennosti dlho vládlo napätie, strach, výstražné grafity načmárané na stenách budov, armádne zátarasy v uliciach, tvrdé policajné obušky, tikot časovaných rozbušiek uložených v autách, rozstrieľané mŕtvoly pohodené v jarkoch či miznúce v neoznačených hroboch.

Ohromný spravodajský výkon, kde konečne prehovorili tí, ktorí prehovoriť mali a museli.

Patrick Radden Keefe: Nič nehovor

Absynt, 2021 (edícia Prekliati reportéri)

Preklad: Alexandra Strelková

640 strán

Zobraziť diskusiu (0)