„Ľudia vidia len to, čo chcú vidieť. A väčšinou iba to, čo chcú, aby videli.“ (str. 32)

Celia a Marco sú iluzionisti. Už niekoľko rokov sú svojimi učiteľmi pripravovaní na spoločný súboj, o ktorom nevedia v podstate nič. Nevedia, kedy a kde sa bude odohrávať, nevedia, ako bude prebiehať, a dokonca nevedia ani to, že v ňom stoja proti sebe. Ani čitateľ, až kým mu to sama autorka neprezradí, nemá tušenia, kam udalosti, ktoré sa dejú okolo hlavných protagonistov, smerujú.

Zo začiatku Nočného cirkusu sa môže zdať, že jeho dej je akosi nekonzistentný. Morgensternová svojmu čitateľovi v podstate predkladá len rozličné epizódky z rôznych časových úsekov, v ktorých sledujeme významné momenty z Marcovho a Celiinho života. Túto miernu „nedejovosť“ však skvelo vyvažuje fantastickým opisom a snovou atmosférou. Čím bližšie sa príbeh dostáva k záveru, tým viac sa aj dej časovo ustaľuje, dejové línie sa postupne spájajú a smerujú k záveru.

„Tajomstvá majú moc (...) A tá moc sa zmenšuje, keď sa o ne ľudia s niekým podelia, takže je najlepšie zachovať ich v tajnosti. Ak sa človek zverí s tajomstvom, skutočným, dôležitým tajomstvom niekomu inému, tajomstvo sa zmení. A ešte horšie je, keď ho napíše, lebo kto môže vedieť, koľko párov očí ho uvidí napísané na papieri, nech si človek akokoľvek dáva pozor. Takže ak máš tajomstvo, najlepšie je nechať si ho pre seba, pre jeho aj tvoje dobro. Práve preto je v dnešnom svete menej kúziel. Kúzlo je tajomstvo a tajomstvá sú kúzla, ktoré sa treba dlhé roky učiť a deliť sa o ne.“ (str. 165)

Erin Morgensternová napísala fenomenálne dielo. Jej cit pre vybudovanie atmosféry je závideniahodný. Už po prečítaní prológu musí byť čitateľovi jasné, že ho čaká neobyčajne magický literárny zážitok. Máloktorý spisovateľ dokáže opísať prostredie, v ktorom sa jeho príbeh odohráva, tak sugestívne ako práve Morgensternová. Čitateľ má dojem, že cirkus zavítal priamo do jeho mesta, počuje džavot návštevníkov, a keď prižmúri oči, môže sa mu zdať, že v diaľke vidí veľké čierno-biele šiatre.

Nezvyknem vyhľadávať knihy s výraznými prvkami romantiky, ale predsa len si ku mne našlo cestu zopár kúskov (napr. Murakamiho Nórske drevo, Pena dní od Borisa Viana, Mankellove Italské boty), ktoré sú romantické akosi inak (nie presladene, ale skôr citlivo, ba až clivo) a ja som si ich veľmi obľúbil. Teraz k nim môžem s čistým svedomím zaradiť aj Nočný cirkus. V literárnom svete mi nenapadá vhodné dielo, ku ktorému by som pripodobnil nádhernú romantickú linku, ktorá sa odvíja v záplave kúzel a ilúzií – možno len magické puto, ktoré vzniklo medzi Majstrom a Margarétou, ale ani to by nebolo úplne presné.

„Je to dôležité. (...) Niekto tie príbehy musí rozprávať. Keď prebieha boj, niekto vyhrá, iný prehrá, keď piráti nájdu svoje poklady a draky zožerú svojich nepriateľov na raňajky, niekto by mal ich príbehy porozprávať. Je v tom veľké čaro. Na každého poslucháča tie príbehy zapôsobia inak a sami nevedia predvídať, ako ich ovplyvnia. Možno rozpovieš príbeh, ktorý sa niekomu usídli v srdci a stane sa zmyslom jeho života. Ten príbeh ho bude motivovať a poháňať, a ktovie, čo vďaka tvojim slovám urobí. (...) Koniec koncov, je veľa druhov mágie.“ (str. 361)

Môžem vám zaručiť, že ste nikdy nečítali nič, čo by sa čo i len trocha podobalo na Nočný cirkus. Erin Morgensternová ovláda iný druh literárnej mágie, vďaka ktorému je jej kniha odlišná absolútne od všetkého, čo bolo doteraz napísané. Nočný cirkus vás očarí, prenesie do vlastného sveta a vy zabudnete na realitu okolo seba. Budete mať pocit, že snívate nádherný sen. Snový a magický – taký je Nočný cirkus. Prečítajte si ho a už nikdy naň nezabudnete.

„Lepšie je byť, ako sa zdať.“ (str. 249)

Erin Morgenstern: Nočný cirkus

Lindeni, 2021

Zobraziť diskusiu (0)