Jadro príbehu je posadené do súčasných Helsínk. Norma Ross je mladá, nezávislá, viac menej dobrovoľne osamelá žena. Spolu s matkou Anitou obýva bohémsku štvrť Kallio. Anita je tiež jediný blízky človek, s ktorým Norma udržiava pravidelný kontakt. Keď za nejasných okolností matka spácha samovraždu, spustí sa séria čudesných udalostí. V Norminom okolí (ktorá sama tiež má čo skrývať), sa odrazu zjavujú pochybné indivíduá, ktoré od nej čosi chcú a začnú ju sledovať na každom kroku. V snahe pochopiť situáciu, v ktorej sa nedobrovoľne ocitla, skúša Norma sama pátrať po dôvodoch matkinej smrti. Netrvá dlho a ocitne sa v bizarnom svete „za oponou.“ V totálne odpudivom bahne, demaskujúcom pravú podstatu nablýskaného konzumného komfortu, kde so šokujúcou samozrejmosťou bujnie najhrubozrnnejší zločin. Svet módnych trendov a vlastne celý „beauty life style“ odrazu naberá podobu bezškrupulóznej, nenásytnej chobotnice požierajúcej všetko, čo je na predaj. A predáva sa hlavne trblietavá ilúzia dokonalého šťastia, absolútne odstrihnutá od reality.

Sofi Oksanen popisuje z rôznych perspektív zachytené kšeftovanie so snami. V podstate brutálny, akýchkoľvek morálnych zábran zbavený mafiánsky biznis, kupčí s čímkoľvek od umelých vlasov až po novorodencov „produkovaných“ náhradnými matkami kdesi v treťom svete. Čokoľvek sa hodí. Kto vládne fatamorgáne, je pánom sveta. Kto nejde s fatamorgánou, ide z kola von. Oksanenovej pohľad na moderný trendový individualizmus berie dych a búra aj posledné ilúzie o spravodlivo získanom šťastí a kráse. Našminkovaná fazóna vo svojich útrobách ukrýva mechanizmy tvrdých diktatúr, systematicky likvidujúcich čo i len náznak nejakého odporu.

Možno by to celé nebolo až tak prekvapivé a neočakávané, keby...keby o tom nepísala Sofi Oksanen. Autorka od svojich začiatkov prešla skutočne pozoruhodný kus cesty. Norma je tak možno aj to najlepšie, čo vzišlo z pera tohto fínsko-estónskeho fenoménu. Vývoj sa rozhodne nezastavil, výrazové prostriedky sa stále cizelujú. Prístup k téme a uchopenie textu samotného je, ako vždy, kompletne svojrázne, ľahko rozpoznateľné a provokatívne.

V Norme sa vo vzácne vyrovnanej forme stretajú viaceré kontrasty. Na jednej strane textu dominuje totálna priamočiarosť. Sofi Oksanen tie svoje úžasné vety osekala na absolútne minimum (ak sa to teda ešte dá). Od prvého riadku sa letí rovno s plynovým pedálom zošliapnutým až k podlahe. Úsečné, strohé obrazy autorka funkčným filmovým strihom spája do logického celku, kde ani istá časová nelinearita nijako nenarušuje kontinuitu silného a hutného príbehu. O to paradoxnejšie vyznieva fakt, že tie kryštalicky čisté línie nesú veľké množstvo rôznych záludností, spletitých vzťahov, vrstiev a skrytých významov, ktoré musí čitateľ postupne dešifrovať.

Skvele sa pracuje s náznakom, ktorý miestami prechádza do hmlistých, takmer nepriehľadných pasáží. Explicitný naturalizmus z čias famóznej Očisty zmizol prakticky úplne a pretavil sa do rafinovanej formy v podobe stále prítomného, avšak v hĺbke schovaného brutálneho násilia, ako temná hrozba čakajúceho na príležitosť vytrysknúť na povrch v plnej sile.

Novinka sa pohybuje na hraniciach hneď niekoľkých žánrov. Podľa potreby ich vhodne prelína, takže Norma pôsobí nešablónovito, pestro, až neuchopiteľne nadžánrovo. Najväčším trhákom, sceľujúcim dielko do jedného monolitického bloku, je neopakovateľná atmosféra. Uhrančivá, ťaživá, dusná, plná poväčšine depresívne ladených emócií. Je tu množstvo silnej severskej melanchólie i akejsi ťažko definovateľnej paranoidnej vychýlenosti, signalizujúcej prítomnosť len tušeného, než priamo prítomného zla. Vrchol zaobstará veľká dávka „oksanenovskej“ éterickej mágie (na tú má Sofinka jednoducho copyright), ktorá skôr než k magickému realizmu, inklinuje k onomu zvláštnemu soumikumma či Finnish Weird...

Norma je po všetkých stránkach výborne spracované dielo. Sofi Oksanen v ňom vcelku prekvapivým a nečakaným spôsobom odhaľuje nové možnosti svojho ďalšieho vývoja a zároveň prináša znepokojivý, vyložene deziluzívny pohľad na zaužívané normy súčasného moderného, a neúprosného kapitalistického sveta. U mňa jasná bomba roka – Sofi Oksanen spoľahlivo zadupáva do betónu aj v roku 2016.

Sofi Oksanen: Norma

Vydal: Odeon (edícia Světová knihovna) 2010

Zobraziť diskusiu (0)